Vedci zistili, prečo Egypťania stavali pyramídy v nehostinnej časti púšte. Toto im výrazne pomohli ich vybudovať
Nová štúdia prináša dôkazy, ktoré ukazujú, že Egypťania chodili k pyramídam po dávno stratenej vetve Nílu.
Výskumníci z University of North Carolina, Wilmington odhalili, prečo boli veľké egyptské pyramídy postavené tam, kde boli. V práci vysvetľujú, že Egypťania tieto veľkolepé stavby vybudovali pozdĺž dnes už opustenej vetvy Nílu.
Nová práca demonštruje, že rieka bola v minulosti dôležitou kultúrnou “tepnou” a zároveň ukazuje aj to, ako môžu ľudí postihnúť environmentálne zmeny. Veľké pyramídy sa dnes nachádzajú v úzkom a nehostinnom páse Saharskej púšte a mnohí výskumníci sa zamýšľali nad tým, prečo ich starovekí Egypťania vybudovali na tak ťažko dostupnom mieste. Ukázalo sa, že situácia nebola vždy rovnaká, aká je dnes.
“Množstvo egyptológov verilo, že starovekí Egypťania museli používať vodné kanály na to, aby postavili svoje obrovské monumenty. Nikto ale nevedel, kde presne sa tieto vodné toky nachádzali, aké boli veľké alebo aký mali tvar. Náš výskum ponúka prvú mapu prastarej vetvy Nílu, ktorá sa spája s najväčšími pyramídovými poľami Egypta,” vysvetľuje Eman Ghoneim, jeden z autorov štúdie.
Pyramídové polia s nachádzajú medzi Gízou a Lištou. Ich výstavba sa začala pred približne 4 700 rokmi a predpokladá sa, že stavba trvala viac ako tisícročie. Dnes pyramídy stoja v nehostinnej časti Sahary. Sedimentárne dôkazy už dlhšiu dobu naznačovali, že v minulosti sa Níl mohol deliť na niekoľko odlišných vetiev. Vedci sa domnievali, že jedna vetva mohla tiecť priamo popri pyramídových poliach, no táto teória nebola potvrdená.
Staroveká vetva Nílu skutočne existovala
Nový výskum využil satelitné obrazy, geofyzikálne prieskumy a analýzy sedimentov z oblasti. Autorom sa podarilo potvrdiť, že kedysi dávno v blízkosti skutočne existovala vetva rieky Níl. Tú vedci nazvali Ahramat, čo znamená v arabskom jazyku “pyramídy”. Autori štúdie sa domnievajú, že za zánik vetvy môže s najväčšou pravdepodobnosťou drastické obdobie sucha, ktoré odštartovalo pred približne 4 200 rokmi. Toto sucho zároveň viedlo k hromadeniu piesku, ktorý spôsobil migráciu vetvy smerom na východ a jej eventuálny zánik.
Nový objav nám vysvetľuje, prečo sa pyramídové polia koncentrovali pozdĺž púštneho pásu v blízkosti Memphisu. S existenciou tejto vetvy Nílu by sa dokázali starovekí stavitelia dostať po vode priamo k pyramídam. Zároveň by po tejto rieke dostali na stavenisko aj všetok potrebný materiál.
Neprehliadnite
Pyramídy dodnes považujeme za jeden z najväčších stavebných projektov ľudstva. Prirodzene, okolo ich výstavby existuje ešte veľa nejasností, no postupne prinášajú egyptológovia viac dôkazov, ktoré nám vysvetľujú, ako dokázali Egypťania svoje pyramídy postaviť.
Koncom minulého roka sa objavil aj zaujímavý výskum, podľa ktorého neboli Egypťania prvými, kto postavil pyramídy. Prvé trojuholníkové monumentálne stavby sa datujú oveľa hlbšie do minulosti. Viac o potenciálnych najstarších pyramídach na svete informujeme v tomto článku.
Komentáre