Lecovci produkovali viaceré divadelné, hudobné či výtvarné projekty. Vlani v bratislavskej Umelke zorganizovali Festival pantomímy s výstavou malieb a kostýmov nášho slávneho míma Milana Sládka, koncom roka odpremiérovali írsku hru Moje baby v Štúdiu L + S, no teraz sa chcú pustiť do filmu. A to veľkolepo. „Doteraz sa slovenským filmom nikomu nepodarilo dobyť Hollywood, skúsime to my,“ smeje sa hlavný producent Andrej Antonio Leca.
Foto: archív TASR
A prečo si zvolili práve Alexandra Dubčeka? „Pretože je symbolom Pražskej jari, človek, ktorý mal mimoriadne zaujímavý osud, a nemenej pozoruhodní boli aj Dubčekovi rodičia. Na začiatku 20. storočia žili deväť rokov ako emigranti v USA, Dubčekov otec prešiel väzením. Najskôr sme chceli robiť biografický film o Dubčekovi, páčil sa nám ako symbol ľudskosti v politike. Mal neuveriteľnú charizmu a obrovskú podporu národa. Koľko máme na Slovensku osobností, o ktorých by sa dal urobiť film, čo bude rezonovať vo svete? Máme Štúra, Dubčeka, Štefánika… Takže keď sme si v roku 2015 s mojím partnerom povedali, že chceme naše tvorivé aktivity rozšíriť aj o filmovú produkciu, rozhodli sme sa pre Dubčeka. Hoci ho mnohí označovali za naivného utopistu, lebo veril v dobro človeka, jeho meno dodnes rezonuje a jeho odkaz je živý v rôznych kútoch sveta.“
Foto: archív TASR
Lecovci si zaumienili pripraviť historický veľkofilm, ktorý sa bude odohrávať v rôznych krajinách – od USA, cez Československo, bývalý Sovietsky zväz až po Kirgizsko, Taliansko, Turecko a Nórske kráľovstvo, priblíži viaceré skutočné historické osobnosti a udalosti. Veria, že toto dielo bude príťažlivé a zrozumiteľné pre divákov nielen v Európe.
Od Hlávku ku Končalovskému
Ako sa to teda začalo? „Na môj podnet sme sa stretli s Karolom Hlávkom, autor scenára kultového filmu Fontána pre Zuzanu, k téme Dubček po prvý raz niekedy na jar v roku 2015. Naše stretnutie sa konalo v Novom Meste nad Váhom. Práve v tomto malom mestečku neplnoletý Alexander Dubček istý čas prebýval a neskôr tam trávil prázdniny u svojho strýka Michala, ktorý tu pôsobil ako podnikateľ v móde. V našom Príbehu storočia to bude módny návrhár, kapitalista. Nuž a v tom istom meste takmer celý život býva a tvorí scenárista a spisovateľ Karol Hlávka.“
Foto: archív LECA PRODUCTION
Nečudo, že Andrejovi Antoniovi, ktorý tiež v meste na Váhu prežil časť detstva, napadlo do projektu osloviť Karola Hlávku. Keď ho presvedčil, neváhal a odvážne sa skontaktoval s Andrejom Michalkovom Končalovským, jedným z najvýznamnejších ruských režisérov, ktorý pôsobil aj v Hollywoode. Ako mu to napadlo? „Práve pre jeho prepojenie Západu s Východom. Režiséra Končalovského som oslovil s vierou, že táto téma by ho mohla zaujať, aj napriek tomu, že je to naša filmová prvotina. To viackrát zdôraznili členovia komisie Audiovizuálneho fondu ako náš nedostatok, keď sme im projekt predkladali, no Končalovskij ma v roku 2015 prijal. Rokovali sme v Moskve, nebolo to jednoduché, na spolupráci sme sa dohodli až neskôr v Norimbergu, kde práve natáčal.“
Foto: archív LECA PRODUCTION
Znie to až ideálne, naozaj to šlo tak ľahko? „Po našom stretnutí v Nemecku sme so spoluautorom námetu a hlavným scenáristom Karolom Hlávkom začali na filmovom projekte tvrdo a s nadšením pracovať. Zároveň sme sa s produkciou Končalovského dohodli, že jeho honorár za spolutvorbu scenára a réžiu filmu bude značne poddimenzovaný oproti jeho štandardným podmienkam. Zrejme rolu zohralo naše nadšenie, ktoré na maestra preskočilo, ambicióznosť, ako aj veľká téma projektu. Škoda, že nadšenie nepreskočilo aj na Audiovizuálny fond. Projekt Príbeh storočia síce je našou filmovou prvotinou, ale za 15 rokov sme sa už etablovali ako nezávislí producenti a organizátori množstva umeleckých projektov. Žiaľ, Audiovizuálny fond nás nepodporil a pre komisiu nebolo zaujímavé ani meno svetovo uznávaného režiséra Končalovského. Neskôr nám zo žiadaných 50 000 eur na vývoj scenára projektu poskytol šesťtisíc eur. To sme považovali za almužnu, veď rozpočet na scenár nášho náročného historického projektu bol vyčíslený nad 200 000 eur, takže sme peniaze fondu vrátili. Horšie bolo, že som bol prinútený rozviazať zmluvu s ruskou produkciou Končalovskeho,“ popisuje Leca.
Foto: archív LECA PRODUCTION
Tu sa príbeh mohol skončiť, Lecovci si však povedali, že samotný Dubček bojoval s omnoho väčšími prekážkami, a tak sa svojho zámeru odmietli vzdať. Hľadali náhradu za Končalovského a začiatkom roka 2018 oslovil Leca chorvátskeho režiséra Lordana Zafranoviča a svetoznámeho poľského filmára Krysztofa Zanussiho. Zanussi si po stretnutí s Lecom a Hlávkom vo Varšave vzal čas na rozmyslenie a potom, vzhľadom na svoj vek (blížil sa k osemdesiatke), navrhol, že sa na projekte bude podieľať ako konzultant scenára. A ako reagoval Chorvát Zafranovič? „Stačí vám jeho výrok: Dubčekov život budem sledovať ako svoj vlastný? Začala sa tak nielen naša spolupráca, ale aj priateľstvo. Uzavreli sme dohodu, Karol Hlávka získal partnera na tvorbu scenára. Zafranovič, tento stredomorský klasik, sa stal spoluautorom scenára, dramaturgom a režisérskym supervízorom budúceho filmu,“ vysvetľuje Leca.
Rodí sa epopeja minulého storočia
Všetko to znie úžasne, no od začiatku projektu uplynul pomerne dlhý čas. „Dali sme si vysokú latku. V slovenskom či českom audiovizuálnom priestore nie je možnosť podpory takéhoto filmového projektu, preto sa to tak ťahá. Od roku 2015 prešli plány veľkým vývojom, menili sa potenciálni režiséri aj podstata celého scenára. Pôvodne to mal byť biografický film, ale teraz nepôjde o životopis.
Alexander Dubček, jeho otec a strýko Michal ostanú ústrednými postavami prvého filmu z našej trilógie, ale veľa postáv súvisí s dobou, takže vznikla epopeja 20. storočia. Chceme zapojiť svetové hviezdy, zostavujeme medzinárodný tím, aby sa film dostal do medzinárodnej distribúcie, čo sa doteraz nikomu z našich filmárov nepodarilo. Náš predpokladaný rozpočet je vyše dvadsať miliónov eur na len jeden diel,“ objasňuje producent.
Čítajte viac Dubček na hrad! Storočnica tento sen splnila
Dej prvého filmu s podnázvom Sloboda alebo smrť sa má začať v roku 1912 v Spojených štátoch amerických a od potopenia Titanicu, ktorým mali cestovať Dubčekovi rodičia, sa dostane po vznik módneho priemyslu v Amerike. Pokračuje cez tzv. Red Summer revolúciu – rasové nepokoje, ktoré vypukli v New Yorku v roku 1919 a zažíva ich aj Chicago, odchod Čechoslovákov, medzi ktorými boli aj Dubčekovi rodičia, s Interhelpom do Kirgizska. Príbeh sa ďalej odvíja v Sovietskom zväze, vo filme sa objaví Stalin a ďalšie postavy, ktoré vraj nemusia všetky súvisieť s Dubčekom. „Prejdeme celým storočím, epopeja obsiahne aj holokaust, 50. roky, rok 1968 a príbeh sa skončí v súčasnosti,“ v skratke popisuje Leca.
Plány znejú dosť megalomansky. „Nebude to žiadny klasický film, bude tam aj veľa mystiky, hra s amuletmi, šamani, Hora duchov Ťanšan v Kirgizsku. Filmom chceme šíriť posolstvo ľudskosti,“ reaguje Andrej Antonio Leca.
Dá sa niečo také veľkolepé v súčasnosti vôbec zrealizovať? „Nevyhnutná je podpora štátu, ale aj tretieho sektora, podnikateľov a investorov. Teraz riešime Netflix a medzinárodné distribučné spoločnosti. Spolupracujeme s mnohými talianskymi tvorcami, pretože Taliansko má k Dubčekovi blízko. Veď Bolonská univerzita udelila Dubčekovi čestný doktorát, v roku 1988 Taliani ocenili len dve osobnosti – Nelsona Mandelu a Alexandra Dubčeka. Bolo tam vtedy tisíc študentov, Dubček sa stretol s Umbertom Ecom aj s pápežom Jánom Pavlom II. Ale my sa neviažeme len na Alexandra Dubčeka, bude to česko-slovenský príbeh spojený so svetovými dejinami. Dubčekov otec a jeho brat teda budú ústrednými postavami filmu Sloboda alebo smrť, chceme ukázať kontrast medzi komunizmom a kapitalistom. Dubčekov otec bol komunista, strýko bol však kapitalista, ktorý spáchal po návrate z USA a znárodnení samovraždu. Bude to sága. Uvažujeme o kinofilme plus minisérii,“ tvrdí Leca.
Foto: archív LECA PRODUCTION
Talianske i ďalšie hviezdy
Lecovcom sa podaril husársky kúsok a na spoluprácu presvedčili niekoľko renomovaných tvorcov. Nedávno ohlásili, že účasť na ich projekte prijal jeden z najznámejších scénických architektov, Talian Dante Ferreti. Držiteľ troch Oscarov a mnohých filmových cien by mal byť architektom a dizajnérom Príbehu storočia. Producent Leca pokračuje: „Ďalšou záštitou pre náš film bude kostýmová výtvarníčka Nicoletta Ercole, ktorá navrhla kostýmy pre viac ako 130 celovečerných filmov pre kiná, televíziu a mnohé divadelné hry. Spolupracovala s významnými producentmi a režisérmi ako Quentin Tarantino, Luchino Visconti, Roberto Benigni, James Cameron, Francis Ford Coppola, Roman Polanski. Odporučila mi ju ďalšia talianska kostymérka Milena Canonero, ocenená štyrmi Oscarmi. Svetové osobnosti Canonero, Ercole a Ferreti sa vyjadrujú o našom úmysle natočiť Príbeh storočia pozitívne.“
Znie to trochu neuveriteľne, takže sa pýtam, ako sa k takýmto ľuďom Lecovci dostali. „Všetko je o šťastí a vytrvalosti, hľadám cesty a verím v anjelov. Keď získam jednu veľkú osobnosť, otvorí dvere k ďalším.“ Chcem vedieť podrobnosti – kto bol prvý? „Úplne na začiatku som oslovil slovenského scenáristu Karola Hlávku, ktorého preslávila Fontána pre Zuzanu. Jemu bol Dubček blízky. Zo zahraničných osobností som ako prvého oslovil spomínaného Andreja Končalovského, hollywoodskeho režiséra ruského pôvodu. Dostal som kontakt na jeho produkciu, napísal som im a predstavte si, Končalovskij osobne mi zavolal. Vraj takúto náročnú tému nemôže robiť, ale presvedčil som ho na osobné stretnutie. Podpísal dekrét, že na téme chce pracovať. Samozrejme, veľké hollywoodske mená znamenajú aj veľké financie. Pôvodne som si myslel, že audiovizuálne prostredie bude nadšené, ale…“
Príbeh, ako dopadla žiadosť o financie, už poznáme. Aj preto napokon Končalovskij už v projekte nie je. Pýtam sa Lecu, či už z nadšenia vytriezveli. „Áno, aj keď sa stále snažím byť v oblakoch. Isteže, chce to obrovský rozpočet. Ale máme skvelú umeleckú producentku a kostýmovú výtvarníčku zároveň, spomínanú Nicolettu Ercole, ktorá je členkou európskej, talianskej aj americkej Akadémie. Robila na filmoch s ľuďmi ako Anthony Hopkins, Franco Nero, Vanessa Redgrave, Gérard Depardieu a mnohí ďalší.
Máme tiež slávneho Danteho Ferretiho, ktorého tiež myšlienka našej epopeje zaujala. Keď bude príbeh dobre zrežírovaný, mohol by vo svete zarezonovať. Najmä ak v ňom budú také zvučné mená, akými disponujeme a budeme disponovať. Chceme prepojiť Slovensko so svetom, takže sme sa spojili s renomovaným talianskym skladateľom Alessiom Vladom. Zložil hudbu pre filmy ako Jana Eyrová, Čaj s Mussolinim či Nesmrteľná Callasová. Hudbu tohto držiteľa Zlatého glóbusu a ďalších cien by pre Príbeh storočia mala nahrať Slovenská filharmónia. Alessio Vlad bol dlhoročným umeleckým riaditeľom Teatro dell'Opera di Roma a ako filmový skladateľ spolupracoval okrem iných s režisérmi ako Bernardo Bertolucci a Franco Zeffirelli.“
Leca popisuje svoje plány o zapojení slovenských hercov spolu so zahraničnými hviezdami. „Teraz rokujeme s oscarovou Vanessou Redgrave, ktorej by sme chceli dať postavu, už dohodnutá je spolupráca so synom akčného herca Jeana-Clauda Van Damme Krisom, ktorý je tiež hercom. Postava pre slovenskú herečku Barboru Bobuľovú, ktorá urobila veľkú kariéru v Taliansku a prezývajú ju tam La Bobulova, la bella attrice slovacca (krásna slovenská herečka), sa ešte kreuje, no a chýbať by nemal Gérard Depardieu. Aby som však nezabudol na mená, ktoré nám otvárali dvere – tak to bol Lordan Zafranovič, ktorý je spoluautorom scenára. Za veľa vďačím aj významnému poľskému režisérovi Krysztofovi Zanussimu.“
Predsa len mi vŕta hlavou, ako sa vôbec dá s takýmito hviezdnymi ľuďmi zoznámiť. „Vždy pátram po osobných kontaktoch, tak to bolo aj so slávnou Milenou Canonero, jednou z najvyhľadávanejších módnych dizajnérok – robila kostýmy pre filmy Grand Hotel Budapešť či Mária Antoinetta. Napísal som do asociácie talianskych módnych návrhárov, že som producent a chystáme veľký projekt. Poslali na jej súkromný mail požiadavku a Milena Canonero neodpovedala asociácii, ale priamo mne – tým som na ňu získal telefón a začala sa komunikácia.
Vymenili sme si hádam 30 mailov a dohodli sme si stretnutie v Ríme, zoznámila ma s Nicolettou Ercole. Tá je zasa konzultantkou v talianskych filmových štúdiách Cinecittá a pracuje so svetovou špičkou. Spomenul som jej, že potrebujeme čo najskôr zohnať filmového architekta a odporučila Danteho Ferretiho. Samozrejme, jeho honorár je obrovský. Presviedčal som ho, že ho chceme, lebo v našom projekte budú len tí najrenomovanejší ľudia.“
Depardieu ako Brežnev
Vo výpočte svetových star, ktoré Leca presviedčal na svoj veľkolepý projekt spojený s Dubčekom, nechýba ani Francúz Gérard Depardieau. „Jeho meno nám otvorilo mnohé dvere. Áno, je síce kontroverzný, ale tak to bolo vždy, aj pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Povedal som si, že by bol skvelý na postavu Brežneva v našom projekte. Zavolal som do Gérardovej reštaurácie v Moskve a cez niekoľko ľudí som sa dostal k francúzskemu producentovi, ktorý Gérarda zastupuje. Pôvodne sme mu ponúkli inú rolu, ktorú zamietol, ale neskôr mi napadlo, čo keby hral Brežneva? Francúzsky producent povedal „príďte na stretnutie do Paríža, preberieme to osobne“ a keďže Gérard hral už Stalina aj Rasputina, ale Brežneva mu ešte nikto neponúkol, Gérard na ponuku prikývol.
Svojho francúzskeho producenta sa pýtal, odkiaľ je tá ponuka. Neprekážalo mu, že vo filme sme nováčikovia, vraj mu ide o podstatu a zaujímavý príbeh. Podpísal nám záujem hrať Brežneva. V prvom filme trilógie bude hrať inú, veľmi pozitívnu postavu záhradníka v Kirgizsku, ktorý ovplyvnil Alexandra Dubčeka. Až v druhom filme stvárni Brežneva. Keď sa vo svete rozchýrilo, že Gérard Depardieu má záujem hrať Brežneva, mnohých to začalo zaujímať. Písali o tom svetové médiá, od Le Figara až po Hollywood Reporter,“ teší sa Leca.
Čítajte viac Gérard Depardieu skončil vo väzbe pre sexuálne útoky: Potvrdili sa očakávania médií
Nebojí sa však, že meno Gérarda Depardieua, ktorý bol známy ako priateľ Putina, môže filmu uškodiť? „Už nie, dištancoval sa od Ruska, povedal, že je proti každej vojne a z Ruska odišiel. A navyše, aj negatívna reklama je reklama. Depardieu je filmová stálica v celom svete, jeho filmy sa stále vysielajú. Chcem zapojiť amerických, európskych a dokonca aj ázijských hercov, lebo jedna tretina filmu sa kvôli Dubčekovmu príbehu bude odohrávať v Kirgizsku. Preto som sa do tejto krajiny aj vybral, navštívil som Dubčekov dom, prijal ma kirgizský minister kultúry v Biškeku, veď Interhelpo vybudovalo základy kirgizskej infraštruktúry…“
Takže čo všetko sa stalo od roku 2015, keď vznikol nápad nakrútiť príbeh Alexandra Dubčeka? „Pôvodná idea biografického filmu sa medzitým zmenila na veľkú epopeju o 20. storočí s mystickými prvkami. Dej sa bude odohrávať na troch kontinentoch, hlavným režisérom bude Peter Webber, ktorý sa preslávil filmom Dáma s perlou. Už si prečítal scenár, na ktorom Karol Hlávka pracoval s Lordanom Zafranovičom. Ten sa, mimochodom, posunul do roly supervízora. Scenár teraz čakajú úpravy, Webber práve ide nakrúcať svoj film vo Francúzsku.“
Foto: archív LECA PRODUCTION
Čítajte viac Ktorý Dubček je lepší? Filmy kontra skutočnosť
A kedy by sa mohlo začať s nakrúcaním Príbehu storočia? „Všetko závisí od toho, ako získame finančné zdroje. Máme scenár, časť tvorivého tímu, kde sú zvučné oscarové mená. Každý z troch dielov má rozpočet okolo 20 miliónov eur, hľadáme investorov aj v zahraničí. Samozrejme, všetkých zaujíma, aké zdroje máme zo Slovenska. Chystáme aj verejnú zbierku, takže súčasťou Príbehu storočia môže byť každý. Chceme vydať dvojdielny román Príbeh storočia, ktorý bude založený na našom scenári. Chystáme aj dražbu výtvarných diel na podporu projektu, koncert a vlastnú výstavu umeleckých fotografií spojenú s výstavou diel hollywoodskeho herca a výtvarníka v jednom spojenú s vystúpením viacerých spevákov, ale aj s prezentáciou dizajnových diel Michala Mareka, nášho vedúceho produkcie. Veríme, že prvá klapka filmu by mohla padnúť v druhej polovici budúceho roka. Máme rok na vývoj a potom sa začne nakrúcať. Keď všetko dobre pôjde, premiéra by mohla byť v roku 2027.“
