Spoločne 99 (Tillsammans 99)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Spoločne 99 4Švédsky režisér Lukas Moodysson zaujal na medzinárodnej úrovni filmami ako Láska je láska (Fucking Åmål, 1998), Je láska láska? (Tillsammans) či Lilya 4 – ever (2002) v relatívne rýchlom slede v rokoch 1998 až 2002. Práve s druhým menovaným filmom zožal úspech v artových kinách po celom svete. Citlivo v ňom opísal život a problémy vo švédskej komúne v polovici 70. rokov. S najnovším projektom Spoločne 99 nakrútil autor nenápadné pokračovanie s väčšinou pôvodného ansámblu– okrem zosnulého Michaela Nyqvista – v podobe uvoľneného stretnutia, pri ktorom na plátne prešiel približne rovnaký počet rokov ako v realite. Ako aj pri prvom filme, v ktorom sa Moodysson v roku 2000 ohliadal za rokom 1975, aj tu je pohľad zameraný do minulosti.

V roku 1975 žila vo Švédsku skupina idealistov v spoločnom byte s názvom “Spoločne”. O 24 rokov neskôr tu zostali len dobrácky Göran (Gustaf Hammarsten) a depresívny Class (Shanti Roney). Spoločne 99 1Na Classa začína doliehať osamelosť, a tak sa na Göranove narodeniny rozhodne pozvať svojich bývalých spolubývajúcich na malé stretnutie. Radosť z toho, že sa po dlhej dobe opäť vidia, je však pre niektorých väčšia ako pre iných. Medzi hosťami je napríklad labilná Lena (Anja Lundqvist) s dcérou, ktorá vraj nemá meno, a Erik (Olle Sarri), ktorý len čaká na mimoriadne dôležitý prejav. A je tu aj Peter (David Dencik), ktorého akosi nikto poriadne nepozná. Všetci oslavujú a veselo pijú – až kým pomaly, ale isto nehrozí, že nálada spočiatku radostného večera naberie drasticky odlišnú podobu….

Na filme Lukasa Moodyssona veľmi jasne badať vplyv hnutia Dogmy 95, najviac pripomenie zrejme Vinterbergovu Rodinnú oslavu (Festen, 1998) či Trierových Idiotov (Idioterne, 1998). Využívanie ručnej kamery, dôraz na prirodzenosť či každodennosť, jednota prostredia a časového toku, postavy vyznačujúce sa najmä poľudšťujúcimi nedostatkami, Spoločne 99 2ktoré si navzájom pripomínajú. Obrazy sú zaliate zlatožltým svetlom, ktoré vytvára dojem tepla a letnej atmosféry so sviežou zelenou trávou, záhradnou párty a kúpaním sa v rieke. Podobne ako v prípade Rodinnej oslavy sa rozprávanie pohybuje po línii neškodného stretnutia známostí a priateľov, ktorí sa dlho nevideli, a pokračuje v postupnom bublaní a presiakaní podprahových konfliktov a bolestivej minulosti, dlho zamietnutej pod kobercom, na povrch. Stredobodom diváckej pozornosti sa teda stáva postupné dávkovanie informácií o rozmanitej spleti osobitých, rôznym spôsobom poznačených postáv. Moodysson pritom ľahko naviguje skrze interakcie medzi jednotlivcami a znovu ich napája na skupinu.

Navzdory alúziám na spomínanú tvorbu Dogmy 95 nemožno hovoriť úplne o postavách približujúcich sa každodennej realite. Lukas Moodysson pri tvorbe charakterov volil extrémy, a tak ide skôr o pokus vrhnúť indivíduá v hraničnom stave do spoločného priestoru s cieľom pozorovania. Vo všeobecnosti sa jedná napríklad o Spoločne 99 5členov krajných politických skupín, alternatívnych hnutí či nositeľov rôznych foriem psychóz. Je však otázne či to stačí na zaujatie diváckej pozornosti. Totiž v momente, kedy rozprávanie naberá na obrátkach a postupne načrtnuté línie dospievajú k vrcholeniu zaťahuje Moodysson brzdu a množstvo necháva nevypovedaného. Možno by filmu prospel práve menší počet postáv, na ktoré by sa tak dokázala dostatočnou mierou koncentrovať.

Spoločne 99 sa vyvíja od sna o ideálnej komunite k izolácii, a tak sleduje aj spoločenský pohyb smerom k individualizmu. Napriek tomu na konci tejto skôr čiernej komédie, ktorá na svoje postavy pozerá skôr s láskou a súcitom, badať istú nádej na oživenie svojskej komunity. Film Spoločne 99 je rovnako ľudský ako jeho predchodca, ale jeho tón je predsa len o niečo trpkejší. Skoro sa zdá, akoby sa na jeho protagonistoch odrazila režisérova kariérna situácia, ktorá kedysi zaznamenala geniálny začiatok, no v súčasnosti ju charakterizuje úpadok do zabudnutia.

Spoločne 99 3Spoločne 99 (Tillsammans 99), Švédsko / Dánsko, 2023
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Lukas Moodysson
Scenár: Lukas Moodysson
Kamera: Ellinor Hallin
Zvuk: Hans Møller
Scénografia: Josefin Åsberg
Masky: Pia Cornelius
Kostýmy: Denise Östholm
Produkcia: Anna Carlsten, Lars Jönsson
Hrajú: David Dencik, Julia Heveus, Jonas Karlsson, Henrik Lundström, Gustaf Hammarsten, Shanti Roney, Sten Ljunggren, Olle Sarri, Anja Lundqvist, Lisa Lindgren, Clara Christiansson Drake, Cecilia Frode, Jessica Liedberg
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 16. mája 2024
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.