Predposledný deň Starmusu: Na festivale v jeden deň prednášalo až päť nobelistov
Na vedeckom festivale sa hovorilo o hľadaní života vo vesmíre, jadrovej fúzii či temnej komédii o konci sveta.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tretí prednáškový deň na Starmuse bol zatiaľ najodbornejší. Počas jedného dňa v Bratislave rečnili štyria laureáti a jedna laureátka Nobelovej ceny či riaditeľ najväčšieho experimentu s jadrovou fúziou na svete ITER. Deň osviežilo vystúpenie Laurie Anderson, ktorá uviedla pripravované predstavenie Archa – temnú komédiu o konci sveta po tom, čo praskol iCloud.
Nemáme planétu B
Astrofyzik Michel Mayor objavil spolu s kolegom Didierom Quelozom v roku 1994 prvú planétu, ktorá sa nachádza mimo slnečnej sústavy. Planéta 51 Pegasi b mu v roku 2019 vyniesla Nobelovu cenu.
Vo svojej prednáške sa zaoberal vývojom myšlienky, či sú vo vesmíre aj iné svety, od gréckych filozofov až po dnešok, keď poznáme približne 5000 exoplanét. Mayor stál za objavom väčšiny z nich. V celom vesmíre pritom vedci odhadujú ich počet v miliardách.
Práve takéto planéty, ktoré sa často podobajú Zemi, môžu byť vhodné pre život. Stopy po ňom sme zatiaľ nenašli, no ako sľubný nástroj spomenul Mayor projekt Extrémne veľkého teleskopu (ELT), ktorý bude súčasťou Európskeho južného observatória ESO v Čile.
„Ide o ďalekohľad s priemerom zrkadla 39 metrov. Očakáva sa, že bude spustený už v roku 2028,“ povedal Mayor. Takéto zrkadlo bude mať obrovskú zbernú silu pre množstvo fotónov, čo nám môže pomôcť nájsť na vzdialených planétach stopy po živote – biomarkery.
„Tento obrovský nástroj sa
