Redemptorista Rastislav Dluhý: Vykladať prorocké sny treba len v spoločenstve Cirkvi, nikdy nie samostatne

Patria sny len do oblasti ezoteriky alebo majú svoj dôležitý význam aj pre nás kresťanov? V Biblii nájdeme mnoho príkladov, kedy sa Boh prihováral ľuďom cez sny. No hovorí tak ku nám aj dnes? S redemptoristom Rastislavom Dluhým sme sa rozprávali o tzv. prorockých snoch – ako im porozumieť a aký vplyv môžu mať na náš duchovný život.

Čo je to vlastne sen, prečo človek sníva?

Sny sa odohrávajú počas spánku. Spánok je stav, keď vedomie a rozum človeka odpočívajú. Sen je zvyčajne prejav procesu spracovávania našich zážitkov a dojmov mozgom. Veľa o tomto procese vedia fundovane povedať odborníci na neurológiu a psychológiu.

V Biblii máme niekoľko statí, kde sa Boh prihovoril človeku práve cez sny. Skúsme si vymenovať tie najznámejšie…

Na stranách Biblie vidíme Boha, ktorý počas spánku z Adamovho boku vytvoril Evu a uzavrel s Abrahámom zmluvu. Praotec Jakub si počas spánku cez sen „uvedomil“, že je na svätej zemi. Boh aj počas spánku človeka vie realizovať svoj plán a posúvať ho dopredu. Jakubov syn Jozef mával sny ešte ako mladý chlapec. Rozpovedal ich otcovi a celej rodine, ale nevyslúžil si za to pochvalu. Prischla mu prezývka „snár“. Napokon sa jeho sny splnili a v Egypte dokonca faraónovi a jeho dvom sluhom sny správne interpretoval, preto bol aj povýšený na správcu celého Egypta. Spomedzi prorokov spomeniem ešte Daniela a Joela. Joel dokonca prorokoval, že po vyliatí Ducha budú mládenci mávať vízie a starci snívať sny. Na toto proroctvo sa odvolal aj apoštol Peter počas Turíc, keď prvýkrát ohlasoval evanjelium.

Svätý Jozef je v tom špecifickou postavou, Boh sa mu prihovoril cez sen dokonca niekoľkokrát. Môžeme tak svätého Jozefa považovať okrem iného aj za patróna a ochrancu v čase spánku, za patróna dobrých snov?

To určite áno, lebo až štyrikrát Pánov anjel svätého Jozefa cez sen vedie a posúva ho ďalej.

Boh sa cez sen prihovoril aj trom kráľom, ktorí boli pohania. Môže sa Boh cez sny prihovárať aj neveriacim ľuďom?

Samozrejme, Boh k nám hovorí tak, ako je to najlepšie pre nás. Mudrci mali rovnaký sen, takže bolo evidentné, že jeho pôvod bol nadprirodzený. Boh sa môže prihovoriť alebo môže niečo naznačiť hocikomu, aj nepokrsteným ľuďom. Dnes počúvame, ako sa niekedy cez sen prihovára Židom či moslimom, z ktorých sa následne mnohí obracajú ku Kristovi.

PROROCKÉ SNY SÚ LEN JEDNÝM Z MIMORIADNYCH SPÔSOBOV BOŽEJ KOMUNIKÁCIE

Prečo Boh na komunikáciu s človekom využíva práve sny?

Sny sú len jedeným z mimoriadnych spôsobov Božej komunikácie. Nie je to jediný spôsob a nie je ani najpodstatnejší a najbežnejší. Nepreceňoval by som ho však, no ani by som sa naň neprimerane nesústreďoval. Rovnako ho však nemôžeme odmietať, ignorovať alebo zosmiešňovať.

Hlavný spôsob, ktorý si Boh zvolil na komunikáciu s ľuďmi, je Božie slovo, liturgia, Cirkev, či modlitba. Práve v tomto kontexte často počujeme: „Počuli sme Božie slovo“, „Počuli sme Slovo Pánovo.“ Akékoľvek osobné sny, vízie a proroctvá sú druhoradé. Bez hlbokého zakorenenia v Božom slove, učení Cirkvi, liturgii, v modlitbe spoločenstva a osobnej modlitbe riskujeme, že sa sústredíme na nepodstatné veci alebo ich dokonca budeme vyhľadávať, a to nie je dobrá cesta.

Čo sú to vlastne prorocké sny?

Prorocké sny aktérov v príbehu Zjavenia na stránkach Písma sú súčasťou našej viery a tradície Cirkvi. Sú súčasťou Božieho slova. Ich význam sa odkrýva v príbehu spásy. Je veľmi užitočné detailne spoznať, ako kedysi Boh hovoril s ľuďmi.

Pokiaľ ide o naše osobné sny, je užitočné pamätať na to, že Boh sa môže rozhodnúť s nami komunikovať alebo nám niečo naznačiť aj počas sna. To však nie je zásada a už vonkoncom nie nutnosť. Boh nám nejakým spôsobom cez sen môže naznačiť, že by sme sa k nemu mali vrátiť, ísť na spoveď, zmieriť sa, navštíviť niekoho alebo len tak poslúžiť. Vo svojej najhlbšej podstate a najširšom slova zmysle všetky sny, cez ktoré Boh hovorí, sú prorocké.

Prečo?

Lebo prorok je ten, ktorý má uši, čo počujú, a oči, čo vidia. Prorocká schopnosť je schopnosť zachytiť Boží hlas. Aj my sme od krstu prorokmi, to znamená, že dokážeme počuť a zachytiť Pánov hlas. Preto liturgia – modlitba spoločenstva Cirkvi, je najlepší kontext, kde sa učíme počúvať a trénujeme si schopnosť čoraz lepšie vnímať Pánov hlas.

Keďže naše srdce sa učí čoraz viac načúvať, je vnímavejšie na znaky a vnuknutia Ducha Svätého, na jeho šepot a vánok. Vnímanie Božích ciest nám pomáha verne žiť svoju úlohu v Božej dráme.

Ako vieme, že k nám cez sen hovoril práve Boh?

Všetky štyri pokyny svätému Jozefovi dal Boh cez anjela vo sne len preto, aby Jozef plne a s odvahou prijal svoje povolanie a ochránil svoju rodinu a aby príbeh spásy pokračoval a nebol zmarený. Jeho sen bol prorocký v tom zmysle, že dopredu vedel, čo sa chystá, a dokázal rýchlo zareagovať. Odkiaľ Jozef vedel, že cez tento sen naozaj hovorí Boh? Vedel to preto, že celý život načúval Božiemu hlasu, bol zvyknutý počúvať Boha, ktorý hovoril cez liturgiu v synagóge a poznal dôverne Písmo a vnímal Božie vnuknutia. Tento sen bol len malou časťou (a nie jedinou) Božej komunikácie so svätým Jozefom.

Sny a rôzne snáre sú však istým druhom ezoteriky a kresťania by takýmto veciam nemali veriť…

Veľmi ľudský fenomén snov odjakživa fascinoval ľudí. Ezoterici a šarlatáni vťahujú do svojich teórií a praktík všetko, čo zaváňa tajomnosťou, teda aj sny, a na to si používajú našu prirodzenú ľudskú fascináciu.

Tu je preto veľmi dôležité silné zakorenenie v Božom slove (pozorné načúvanie počas liturgie a osobné štúdium), poznanie náuky Cirkvi a zakorenenie v spoločenstve Cirkvi. Tento kontext nám pomôže nedovoliť, aby nami lomcovali kadejaké bludné a pochybné náuky a prúdy. Niektorí kresťania bez koreňov ľahko kadečomu uveria. Niektorí si vzájomne posielajú pochybné správy o údajných víziách a podobne. Preto Magistérium Cirkvi, naši biskupi aj duchovenstvo pomáhajú ľuďom zorientovať sa. Množstvo kolujúcich údajných vízií, proroctiev a snov je nepravých, zavádzajúcich a odtrhujú zrak veriacich od srdca radostnej zvesti.

Čo nám v tom môže pomôcť lepšie sa zorientovať?

Pravý prorok nie je samorast, nesnaží sa o akúsi prorockú autonómiu, je pokorný a podriadený úsudku pastierov Cirkvi. Dovolí spoločenstvu Cirkvi, aby sen, proroctvo či víziu interpretovala. Netreba zabúdať, že aj proroci Písma prorokovali len z časti, bola to len časť mozaiky. O to viac my, ak máme sny a proroctvá, vždy sú to len kúsky mozaiky. Takéto povedomie potreby spoločenstva nás uchráni, nedovolí nám zísť z pravej cesty, pomôže nám ostať pokornými.

VÝZNAM DANÉHO SNA SA MÔŽE TÝKAŤ ZÁCHRANY ČLOVEKA, JEHO SPÁSY A DOKONCA BUDÚCNOSTI CIRKVI

Ako rozlíšime prorocký sen od sna, ktorý nie je od Boha?

Niekedy sú naše sny bežným procesom mozgu a netreba im prikladať veľký význam. Niekedy sú dôležité napríklad preto, že nám pripomínajú naše zranenia, emocionálne potreby a traumy. Niekedy sa nám sníva, lebo sme napríklad večer zjedli príliš veľa pizze. (smiech) Keď za mnou príde človek, ktorý ma prosí o pomoc pri interpretácii sna, snažím sa zistiť, nakoľko je zrelou osobnosťou, nakoľko pevne je zakorenený v Božom slove, nakoľko solídny je jeho duchovný život a nakoľko žije v spoločenstve. Všetky tieto veci vedia pomôcť kňazom, duchovným sprievodcom pri rozhovore s takým človekom.

Často sa jedná o to, že Boh pozýva človeka k hlbšiemu vzťahu s ním, k oddanejšej službe rodine a Cirkvi. Niektoré sny však môžu vykazovať znaky niečoho viac. Význam daného sna sa môže týkať aj záchrany človeka a jeho spásy. Niekedy dokonca budúcnosti Cirkvi.

Môžete uviesť konkrétny príklad?

Spomínam si na Johna Wimbera, pastora, autora kníh a chválovej hudby, ktorého životný príbeh a služba boli a sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Wimber založil ešte v minulom tisícročí protestantské charizmatické spoločenstvo Vinica (Vineyard Church). Tento pastor mal srdce pre ekumenizmus. Slúžil počas veľkých konferencií aj s katolíckymi charizmatickými lídrami ako Ralph Martin či Dave Nodar. Učil množstvo ľudí o tom, ako správne počuť Boží hlas, ako rozlišovať proroctvá, sny, ako sa modliť za uzdravenie, ako spolupracovať s pôsobením Ducha Svätého, ktorý neprestajne účinkuje v Cirkvi. Keď bol ešte mladým pastorom a učil sa používať duchovné dary spôsobom pokus-omyl, mal jednej noci sen.

Ježiš ho v ňom prosil, aby vstal a ihneď šiel na železničnú stanicu a aby tam kázal o milosrdenstve a láske Boha. John vstal a pomyslel si: „Sú tri hodiny ráno, stanica bude určite prázdna. To je šialenstvo!“ Nebol si istý duchovnou autenticitou daného sna. Rozhodol sa však poslušne ísť a urobiť, čo počul v sne. Prišiel teda na prázdne nástupište a mocným hlasom ohlásil srdce radostnej zvesti: „Boh ťa miluje, poslal svojho Syna, aby si nezahynul, ale aby si mal večný život. Volá ťa po mene, otvor mu svoje srdce.” Keď sa vrátil domov, cítil sa trápne.

Ako sa tento príbeh nakoniec skončil?

O približne dvadsať rokov neskôr stál na pódiu športovej haly, kde ľudí učil o počúvaní Božieho hlasu a proroctve. Vtedy im povedal: „Viete, všetci sa učíme. Nebojte sa robiť chyby, aj ja som ich robil. Predstavte si, jedného dňa som mal sen. Zdalo sa mi, že ma Ježiš posiela na železničnú stanicu. Boli tri hodiny ráno….”

Ako John hovoril, cez halu kráčal muž a prosil organizátorov, aby mu dovolili ísť na pódium k rečníkovi. Podarilo sa mu to len na veľké naliehanie. Keď muž prišiel k Johnovi, rozrušene začal hovoriť: „Viete, pred dvadsiatimi rokmi som v jednu noc ležal na koľajniciach a chcel som si vziať život. Boli asi tri hodiny ráno. Zrazu som počul nejakého blázna, ktorý nahlas hovoril o Božej láske. To bola chvíľa môjho obrátenia.”

Môže človek nejakým spôsobom sám ovplyvniť to, aby mal cez noc prorocký sen? Existuje na to nejaká modlitba?

Cirkev o tom nič oficiálne neučí. Myslím, že ani majstri mystickej teológie Ján z Kríža či Terézia z Avily, ktorých ako učiteľov modlitby pre tretie tisícročie odporučil Ján Pavol II., o tom nič vo svojich spisoch nehovoria. Ale viem si predstaviť, že človek pevne zakorenený v Bohu, v Božom slove a v Cirkvi, sa môže modliť napríklad aj týmito slovami: „Pane, apoštol Peter na Turíce povedal, že sa prihováraš aj cez vízie a sny. Ak myslíš, že je to pre mňa a pre Cirkev dobré a ak chceš, môžeš mi niečo povedať akýmkoľvek spôsobom, aj cez sen. Som otvorený. Ak sa mi bude zdať, že mi niečo hovoríš, rád sa o tom porozprávam aj s vedúcimi a pastiermi Cirkvi. Ak sa mi chceš radšej prihovárať inak, prijímam to. Ty vieš, čo je pre mňa lepšie. Prosím ťa o pokojný spánok. A teraz už idem spať. Vďaka za tento deň. Bdej, prosím, nado mnou.“

Ako sa môžeme naučiť vykladať prorocké sny?

Vykladať prorocké sny treba len v spoločenstve Cirkvi, nikdy nie samostatne. Ako som už spomínal, je dôležité spoznať najprv Božie slovo a náuku učiteľov Cirkvi. Ich diela sú dostupné. Odporúčam knihu Výstup na horu Karmel od Jána od Kríža a Hrad vo vnútri od Terézie z Avily. Veľmi dobrou knihou je aj Šepot Ducha od pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu. Pridal by som ešte jednu skvelú knihu, Obnov svoje znamenia, od Damiana Stayna. Myslím, že pre ľudí, ktorí túžia seriózne preskúmať túto oblasť, sú tieto knihy povinným čítaním.

Potom je tu služba sprevádzania, ktorú ponúka Cirkev. Skúsení duchovní sprievodcovia vedia byť veľmi nápomocní. Ako pri všetkých duchovných daroch spojených s poznaním a proroctvom, dôležité sú tri kroky: prijatie komunikácie od Boha, ale aj jej interpretácia a aplikácia toho, čo sme prijali od Boha. Neskúsený človek môže dostať od Boha sen, ale aby si ho náhodou zle neinterpretoval a neurobil následne nejaký neuvážený krok, dobre je zdieľať sa aj s kňazmi. Tu vedia dobre pomôcť aj zrelí veriaci zo spoločenstiev, ktoré v službe Cirkvi používajú dary Ducha Svätého. 

SNY MÔŽU BYŤ DÔVERYHODNÉ, AK TO TAK CIRKEV SPRÁVNE ROZLÍŠI

Aký má Cirkev názor na takéto sny?

V Cirkvi platí princíp: „Ducha neuhášajte a všetko dôkladne skúmajte.“ Boh môže hovoriť aj cez sny. Tie môžu byť dôveryhodné, ak to tak Cirkev správne rozlíši. Oboznámiť sa môžeme aj so snami veľkého svätca Don Bosca. Jemu tieto sny v jeho duchovnom živote veľmi pomohli. Existuje kniha, kde sú jeho sny podrobne opísané. Veľmi odporúčam si ju prečítať.

Mali ste osobnú skúsenosť s prorockým snom aj vy?

Ja vnímam Boží hlas a vnuknutia inak. Moje sny mi niekedy hovoria len to, že som bol v poslednom období vystavený množstvu rôznych podnetov, ktoré boli pravdepodobne silné, keďže sa ich úlomky dostali aj do snov. Niekedy ma sny vedú k modlitbe za blízkych, za krajiny, kde je vojna a podobne. Skôr sú podnetom na modlitbu, ale nevnímam ich ako prorocké. Aj ľudia z môjho najbližšieho okolia – moje misijné spoločenstvo Strom života, vnímajú Božie podnety skôr inak. Ale ktovie, možno taký čas snov príde. V dobrodružstve s Bohom nikdy nevieme.

Pre mňa sú v tejto oblasti povzbudením niektorí členovia spoločenstva Prameň milosrdenstva pri arcibiskupstve v Kaunase. Toto katolícke laické spoločenstvo slúži v arcidiecéze a celej Litve charizmou uzdravenia, duchovného aj fyzického. Práve oni s nami minulý rok vo februári organizovali celonárodnú litovskú školu proroctva s medzinárodne uznávaným katolíckym učiteľom a prorokom Damianom Staynom. Školu sme organizovali pod záštitou arcibiskupa Kaunasu. V spoločenstve Prameň milosrdenstva sú aj ľudia, ktorí majú prorocké sny. Súvisí to aj s ich službou. Občas niektorí dvaja, traja členovia spoločenstva majú prorocký sen súvisiaci so službou ľuďom, ktorým sa chystajú slúžiť.

Môžete opäť uviesť nejaký konkrétny príklad?

Jeden z členov spoločenstva mal sen, kde videl mladú ženu, ktorá stavala dom na piesku. Na druhý deň prišla na modlitbu za uzdravenie presne takáto žena, ktorú videl vo sne člen spoločenstva. Dokonca aj ona sama rozpovedala, že práve minulú noc mala sen, ako stojí na piesku a cíti sa veľmi ohrozená, lebo piesok pod jej nohami sa hýbal. Niekedy Boh potvrdzuje sen aj tak, že sa niečo podobné sníva aj ďalšiemu. Alebo dokonca to potvrdí aj tak, že ďalší človek, ktorý sa modlí v tíme modlitby príhovoru, spontánne cez modlitbu povie, že sa mu pripomenuli Ježišove slová o tom, že treba stavať dom života na skale, nie na piesku. Po tejto modlitbe sa človek, za ktorého sa prihovárali, nanovo rozhodol postaviť svoj dom na Ježišovi a nie na svojej kariére a iných veciach, na ktorých si veľmi zakladal.

Pápežský kazateľ kardinál Raniero Cantalamessa v piatok 23.2.2024 v Aule Pavla VI. predniesol prvú zo svojich pôstnych kázní pre Rímsku kúriu. Kázeň si, samozrejme, vypočul aj pápež. Ku koncu svojej kázne pápež spomenul príbeh niekdajšieho moslima Josepha Fadelle, ktorého obrátenie na katolícku vieru začalo práve snom, v ktorom sa mu prihovoril. Mimochodom, táto kniha pod názvom Za každú cenu vyšla pred časom aj v slovenčine.

Čo konkrétne sa v nej píše?

Pred niekoľkými desaťročiami boli v istom štáte na Blízkom východe dvaja vojaci, jeden bol kresťanom, druhý ním nebol. Spolu boli na stráži v sklade zbraní. Kresťan často vytiahol malú knižku a čítal si z nej, čím vzbudil zvedavosť a iróniu svojho spolubojovníka. Jednej noci sa mu prisnil sen. Ocitá sa pred potokom, ktorý však nedokáže prekročiť. Vidí postavu zahalenú svetlom, ktorá mu hovorí: „Aby si potokom prešiel, potrebuješ chlieb života“.

Hlboko pod dojmom tohto sna ráno, nevediac prečo, žiada, ba priam núti svojho spoločníka, aby mu dal tú svoju tajomnú knihu. (Boli to evanjeliá). Otvorí ju a padne mu do rúk Jánovo evanjelium. Jeho kresťanský priateľ mu radí, aby začal Matúšovým, ktoré je ľahšie pochopiteľné. On však, nevediac prečo, trvá na svojom. Číta ho celé jedným dychom, až sa dostane k šiestej kapitole. Tu je dobre počúvať priamo jeho rozprávanie: „Keď som došiel k šiestej kapitole, zastavil som sa, zasiahnutý silou jednej vety. Na chvíľu si pomyslím, že som sa stal obeťou halucinácie a vrátim sa pohľadom späť na úsek v knihe, kde som sa zastavil. Práve som čítal tieto slová: Chlieb života. Tie isté slová, ktoré som pred niekoľkými hodinami počul vo sne. Pomaly si znovu čítam úryvok, v ktorom sa Ježiš obracia na učeníkov, a hovorí: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, už nebude hladovať.“ V tej chvíli sa vo mne rozpúta niečo mimoriadne, ako výbuch tepla a pohody. Mám dojem, že som unesený do výšin silou pocitu, ktorý som nikdy predtým necítil, prudkou vášňou, bezhraničnou láskou k tomuto mužovi Ježišovi, o ktorom hovoria evanjeliá.“

Čo ešte by ste nám o prorockých snoch na záver povedali?

Najpodstatnejšia je túžba byť s Ježišom, byť mu nablízku, počuť jeho hlas a slúžiť mu. Poznať a milovať ho viac a viac. Ak toto je základná túžba nášho srdca, budeme slobodní voči spôsobom, cez ktoré sa Boh k nám prihovára. Ak Boh chce hovoriť cez jemné vnuknutia, nech sa tak stane. Len nech nám udelí aj milosť ich zachytiť a odpovedať. Ak to má byť cez otcovskú múdrosť či materinskú intuíciu, nech je tak. Ak to má byť cez mimoriadne pomazanie, ktoré Boh udeľuje služobníkom Cirkvi, nech sa tak stane. Ak to má byť prostredníctvom chariziem, staň sa jeho vôľa.

Som presvedčený, že v Cirkvi mocnie kultúra počúvania Pánovho hlasu. V prvom rade je to hlboké presvedčenie, že Boh hovorí, stále sa prihovára Cirkvi a každému veriacemu. Boh má väčšiu túžbu rozprávať, než my máme počúvať. Táto „nová kultúra“ nesie v sebe silné presvedčenie, že môžeme počuť Boha. To, že sa Boh prihovára k človeku rozličným spôsobom, aj cez sny, je niečo normálne. Potvrdzuje to Sväté písmo, životy svätých aj veriacich dneška. Niečo sa môžeme naučiť aj od skúsených bratov a sestier z protestantských tradícií. Naše zakorenenie v Písme, v tradícii Cirkvi, hľadanie, štúdium, život v spoločenstve a postoj pokornej učenlivosti nám pomôže v tomto rozmere postupne rásť a my budeme viac a jasnejšie počuť. A to, čo budeme počuť od Boha, prinesie nevídané ovocie.

Snímky: archív respondenta