Notre-Dame v plameňoch (vo francúzskom origináli Notre-Dame brûle), ako sa snímka z roku 2022 volá, balansuje na pomedzí viacerých žánrov. Skôr ako katastrofický film pripomína hraný dokument, ktorý sa drží faktov.
Tomu sa prispôsobila i dejová línia. Žiadne predstavovanie hlavných hrdinov ani náhľad do ich psychiky. Ústredné postavy vlastne chýbajú, nikto nevyniká. Hlavnú úlohu hrá požiar a hasiči.
Tvorcovia filmu idú rovno na vec, už pätnásť minút po začiatku začína horieť. To, čo diváka zaujme, sú však bližšie podrobnosti o tom, prečo zlyhali bezpečnostné opatrenia a požiar chrámu nabral také rozmery.
Ak to naozaj bolo tak, ako to ukazuje Annaud, človek sa neubráni dojmu, že sa nič z toho nemuselo stať, keby zodpovední ľudia boli lepšie vyškolení, plnili si povinnosti a nesprávali sa ako úplní amatéri.
Nad tým, ako postupovali, divák až neveriacky krúti hlavou. Film totiž verne opisuje, čo sa toho 15. apríla 2019 vlastne dialo. Príčinu požiaru dosiaľ neobjasnili, a tak aj v snímke predkladajú dve možnosti – buď sa podkrovie chytilo od cigarety jedného z robotníkov renovujúcich strechu, alebo za to môže skrat na elektrickom vedení. K takému záveru dospelo i vyšetrovanie.
Čítajte viac Tri roky od požiaru Notre Dame v Paríži
Chaotický postup
Udalosti majú rýchly spád. Okolo 18.15 h, krátko po tom, čo z podkrovia odišli stavbári, sa v Notre-Dame spustí alarm. Riešiť ho má bezpečnostný pracovník (Oumar Diolo), ktorý ani nevie poriadne po francúzsky.
V práci je len prvý deň a signalizačné zariadenie v jeho malej miestnosti hlási oheň pod stropom nad sakristiou. Nováčik zareaguje správne a oznámi poplach zodpovedným kolegom.
Návštevníkov katedrály rýchlo evakuujú a jeden postarší zamestnanec, ktorý viditeľne nevládze s dychom, šliape po točitých schodoch do podkrovia.
Unavený z namáhavého výstupu si miesto ani poriadne neobzrie a tvrdí, že ide o falošný poplach. Evakuovaných ľudí vpustia opäť dnu a drahocenný čas ubieha bez toho, aby ktokoľvek konal. Oheň pod strechou sa medzitým nerušene šíri.
Foto: Pathé Films
Až keď po polhodine dym vidno už aj z ulice, úrady dostávajú prvé fotky horiaceho chrámu od turistov. Najprv si myslia, že je to fotomontáž, potom však zalarmujú hasičov.
Požiar v podkroví po druhej obhliadke napokon potvrdí aj zadychčaný pracovník katedrály. Lenže hasičov niet – ich auto uviazlo v dopravnej špičke. Keď nakoniec dorazia, je ich málo a nevedia sa dostať hore na miesto požiaru…
Napriek tomu, že ide o vážnu tému, zobrazené scény občas pripomínajú frašku. Nepripravenosť personálu katedrály aj hasičov priam bije do očí. To naozaj nikto nenacvičoval možnosť požiaru tejto gotickej stavby?
Akoby nikto nevedel, čo treba robiť, nemajú nijaký plán. Raz chýba kľúč od mohutných dverí na schodisku, potom zase zdroj vody, problémy robia i hadice či roztavené olovo.
Čítajte viac Konštrukcia Notre-Dame je stále vystavená rizikám, upozornil Castaner
Úsmevne pôsobí aj snaha cirkevných predstaviteľov o záchranu miestnej relikvie – tŕňovej koruny Ježiša Krista. Keby sa totiž ťažká strecha prepadla, mohla by tento „poklad“ pochovať.
Dostať sa k relikvii však nie je jednoduché. Kľúč od trezoru má iba jeden človek, Laurent Prades (Mickaël Chirinian), a toho správa o požiari zastihla na podujatí vo vzdialenom zámku Versailles.
Keď sa mu horko-ťažko podarí dostať ku Chrámu Matky Božej, je taký vystresovaný, že si nedokáže spomenúť na číselnú kombináciu, ktorú potrebuje, aby kľúčom otvoril trezor… V jednej chvíli to proste vyzerá, akoby ľudí v Notre-Dame stíhala jedna smola za druhou.
Požiar je čoraz silnejší a zdá sa, že hasiči boj vzdávajú, lebo ľudský život má väčšiu cenu ako kamenné múry 850-ročnej katedrály. Veliteľ hasičského zboru nechce už nikomu prikazovať, aby tam šiel, a tak iniciatívu preberajú dobrovoľníci…
Čítajte viac Rok po ohnivej dráme: Notre-Dame žije
Odvaha tvorcov
Aj keď má Annaud už 80 rokov, nezaprel svoje filmárske kvality, ktoré poznáme z jeho snímok Boj o oheň (1981), Meno ruže (1986), Medveď (1988), Sedem rokov v Tibete (1997), Nepriateľ pred bránami (2001) či Totem vlka (2015).
Ponuku, aby nakrútil film o požiari Notre-Dame, dostal už v decembri 2019. Ľudia z jeho tímu pripravili podrobné rešerše, oboznamovali sa s architektúrou stavby, vyhľadali očitých svedkov a zhromaždili autentické zábery horiacej katedrály.
Režisér sa zároveň rozhodol, že nepôjde o klasický katastrofický film s hviezdnym obsadením. Namiesto toho uprednostnil neopozerané tváre, hercov rovnako neznámych, ako boli hasiči, ktorých odvahu chcel vyzdvihnúť. Bol to dobrý ťah. O nijakej postave sa síce nedozvieme nič bližšie – pri hasení požiaru na to ani nie je čas, ale to pri takom „polodokumentárnom“ filme neprekáža.
Ani po remeselnej stránke mu niet čo vyčítať. Všetko vyzerá autenticky, nič sa neprikrášľuje ani nezveličuje. Tvorcovia si zachovávajú odstup, vyhýbajú sa pátosu, ktorý tak často kazí katastrofické filmy.
Foto: Pathé Films
Annaud do diela zaradil i archívne materiály, videá nakrútené bežnými ľuďmi, ale vypomohol si aj počítačovými trikmi (CGI). Priestory, ktoré pohltili plamene, nahradili kulisy, ako „dvojníkov“ za Notre-Dame použil viaceré iné chrámy.
„Na začiatku sme všetci mali trochu problém s tým, čo z tohto filmu vlastne bude. Dokument? Fikcia?“ prezradil v rozhovore pre francúzsky filmový portál AFC výrobný dizajnér Jean Rabasse.
Ako dodal, až neskôr si uvedomil, že Annaud z toho robí „dobre zdokumentovaný film, ktorý bol však fikciou“. „Jean-Jacques ako filmár naozaj nemá žiadne hranice… Ničoho sa nebojí,“ vysvetlil Rabasse.
Je dobré, ak má režisér odvahu. Jeho experiment s požiarom v Notre-Dame niekomu síce môže pripadať príliš jednoduchý a málo umelecký, no rozhodne mu nemožno uprieť zručnosť a svojský prístup.
