Carlson u Pavla Durova Telegram ako nový dark web, útočisko pred ľavicovou cenzúrou či nástroj propagandy?

Počet používateľov Telegramu čoskoro prekročí hranicu jednej miliardy. Na jednej strane ide o platformu na špičke technologického vývoja, ktorú bez cenzúry používajú ľudia v autoritárskych krajinách či vo vojnových zónach.

No svoj bezpečný domov tu našli aj díleri zbraní a drog, dezinformátori či propagandisti. Hlavne o posledných dvoch skupinách vieme svoje aj na Slovensku.

Jeho zakladateľ, majiteľ, produktový manažér a CEO v jednej osobe Pavel Durov sa tak stáva čoraz dôležitejšou spoločenskou postavou.

Tridsaťdeväťročný Rus však žije mimo pozornosti médií a na sociálnych sieťach sa vyjadruje striedmo. Preto sú dva nové rozhovory, ktoré prelomili sedemročné ticho, dôležité.

Diplomat Durov a jeho kráľovstvo neutrálnosti

Najprv sa pozrime na interview s populárnym pravicovým komentátorom Tuckerom Carlsonom. Rozhovor má hodinu a uskutočnil sa v Dubaji v centrále Telegramu. Dozvedáme sa z neho veľa zaujímavostí o fungovaní dnešného sveta sociálnych sietí a úspechoch Telegramu, nič však o jeho problémoch.

Začína sa Durovovým rozprávaním o vlastnom detstve a pokračuje tým, ako spolu s bratom založil VKontakte, „ruský Facebook“, no pod tlakom ruskej vlády, ktorej nechcel sprístupniť dáta svojich používateľov či keď odmietol blokovať opozičné sily, bol nútený predať ho a emigrovať. (Tento príbeh sme opísali v staršom článku, preto sa mu tu nebudeme venovať.)

Telegram – sociálna sieť „ruského Zuckerberga“Je opakom Facebooku a môže byť kľúčovým nástrojom odporu voči Putinovmu režimu

Juraj Valach

Zaujímavé je, ako po odchode z Ruska spolu s bratom (matematickým géniom zodpovedným za šifrovanie Telegramu) hľadali krajinu, kde by sa novovzniknutá aplikácia mohla udomácniť. Vyskúšali všetko – od Berlína cez Londýn a San Francisco až po Singapur. V Európe však narážali na priveľkú byrokraciu, v San Franciscu im stále za chrbtom chodila FBI.

„Pri poslednej návšteve USA so mnou bol jeden z mojich inžinierov a za mojím chrbtom sa ho pokúsili najať agenti štátnej kyberbezpečnosti.“ Cieľom bolo vytvoriť v Telegrame tzv. backdoors (zadné dvierka), cez ktoré by bolo možné špehovať používateľov.

Tak skončili v Spojených arabských emirátoch. „Po prvé, podnikať tu je veľmi jednoduché, v porovnaní s Európou to je veľmi odlišné. Po druhé, daňová efektivita. Po tretie, infraštruktúra. Ale čo je najdôležitejšie, je to malá neutrálna krajina, ktorá chce byť zadobre s každým, ale geopoliticky nie je priamo prepojená s inými veľmocami. Pre našu neutrálnu platformu to je ideálne,“ vysvetľuje Durov s tým, že za sedem rokov v Dubaji nezažil ani náznak nátlaku od tamojšej vlády.

Od iných vlád sa to však deje bežne. „Pokiaľ sa to týkalo teroristických skupín či šírenia násilia, vládam sme vyhoveli. Ak sa to však týkalo narušenia súkromia našich používateľov, ignorovali sme ich.“

Avšak najväčšie tlaky prichádzajú od Googlu a Applu, ktoré môžu Telegram odstrániť zo svojho Google/Apple Storu, pokiaľ sa im zdá, že nespĺňa ich pravidlá. „Vtedy sa snažíme prísť s nejakým kompromisom, ale oni sú veľmi neústupčiví.“

Nato sa Carlson Durova spýtal, či si nemyslí, že niektoré z týchto „pravidiel“ sú „politické“. „Niektoré, ale nejde o pravidlá, skôr o ich uplatnenie. Pravidlá sú veľmi všeobecné – žiadne násilie, diskriminácia, zneužívanie detí, s tým sa dá ťažko nesúhlasiť,“ reaguje Durov.

Ale občas, keď ich chcú uplatniť, sa v Telegrame nestotožnia s ich interpretáciou týchto pravidiel. „Vtedy sa Googlu/Applu ozveme, že podľa nás ide o legitímny spôsob, akým ľudia vyjadrujú svoje názory. Niekedy nám dajú za pravdu. Inokedy nie.“

Keď Carlson opäť stočí debatu na vlády s ambíciou cenzurovať sociálne siete (ako príklady jedným dychom spomenie Putina a americkú Demokratickú stranu), Durov uzná, že tu je istý vzorec – Telegram vo veľkom používajú opozičné sily v Hongkongu, Kazachstane, Bielorusku atď., aby sa vyhli štátnej kontrole a cenzúre.

„Ale nezáleží na tom, či ide o opozíciu či vládnucu stranu, pravidlá uplatňujeme rovnako. Nejde o to, že by nám [na utláčaných] nezáležalo, ale myslíme si, že je dôležité mať neutrálnu platformu pre všetky hlasy, lebo veríme, že lepší svet vzniká vďaka voľnej súťaži rôznych názorov.“

Videozáznam rozhovoru Tuckera Carlsona s Pavlom Durovom. Zdroj: youtube.com (Tucker Carlson)

Keď už zhrešiť, tak s Tuckerom?

Na jednej strane vidno, že Carlson je Durovovým prístupom prekvapený, až fascinovaný. Nepodobá sa to na nič, čo kedy počul od iných internetových magnátov.

No občas sa snaží Durova zatiahnuť do vyjadrenia politickej náklonnosti. Nadhodí mu na smeč a čaká, že Durov mu skóruje bod. Napríklad keď spomenie Demokratickú stranu a jej snahy o obmedzovanie slobody slova.

No Durov vždy obstojí ako veľký diplomat, nedrží nikomu stranu, všetko komentuje úplne vecne, nezaujate. Zdá sa, že na rozdiel od Zuckerberga či Muska nemá najmenšiu ambíciu podeliť sa o svoje politické názory.

Práve preto kritici môžu namietať, že dať rozhovor po takom dlhom čase práve Carlsonovi je veľká chyba a celej platforme to uberá na dôveryhodnosti a étose nestrannosti (pre kontext napríklad text Martina Hanusa o tom, prečo je Carlson viac propagandistom než novinárom).

O pravde a propagandePrečo pre nás novinári ako Tucker Carlson nemôžu byť vzorom

Martin Hanus

Okrem toho Carlson po niekoľkých minútach sám preruší rozhovor, aby divákom oznámil, že nadšený Durovovou oddanosťou slobode slova si zakladá telegramový kanál, aby sa ľudia „mohli dostať k jeho obsahu bez cenzúry“. (Najnovšie na ňom Carlson zdieľa svoj rozhovor s ruským bláznivým ideológom Alexandrom Duginom.)

Durov aj toto vyriešil veľmi diplomaticky. Pár hodín pred vydaním rozhovoru s Carlsonom na svojom kanáli napísal: „Ako vedúci politicky neutrálnej platformy mám povinnosť hovoriť s novinármi zastupujúcimi rôzne politické názory. Vo februári som urobil trojhodinový rozhovor s novinárom liberálneho smerovania. V ten istý deň som sa rozprával s Tuckerom Carlsonom, ktorý je známy svojimi konzervatívnymi názormi. Takto môžem zostať spravodlivý voči všetkým publikám.“

Za tým nasledoval odkaz na nový Carlsonov kanál a o pár hodín aj odkaz na video s rozhovorom. Z Durovovho vyjadrenia nie je jasné, komu venoval druhé interview. Pravdepodobne z neho však vznikol článok a kritickejšia analýza vo Financial Times, no tie na svojom kanáli nijak nepropagoval. Budeme sa im venovať trochu neskôr.

Koľko zamestnancov potrebuje sociálna sieť? Desiatky alebo desiatky tisícov?

Durov sa trochu odviaže, keď kontroverzný moderátor odbočí od politiky a zavedie ho do jeho vlastných vôd – sveta sociálnych sietí. Internetový priekopník sa rád pochváli, ako ďaleko sú s Telegramom pred konkurenciou, nastavujú trendy a ostatní sa po nich nie až tak úspešne opičia.

Durov zostáva jediným vlastníkom spoločnosti s takto veľkým dosahom, čo je dosť nezvyčajné. Dôvodom je, že jeho ciele by sa mohli rozchádzať s cieľmi iných investorov. „Pre mňa to nikdy nebolo o peniazoch. Spred desiatich rokov mám v banke a bitcoine niekoľko stoviek miliónov dolárov a nerobím s tým nič,“ vysvetľuje vecne.

Nevlastní nič veľké – nehnuteľnosť, pozemky či jachty, pretože majetok by ho pripútal k jednému miestu a jeho „hlavná priorita je osobná sloboda“. Druhým dôvodom je, že nechce, aby jeho pozornosť od vývoja Telegramu odpútavali starosti napríklad o to, akú sedačku si vyberie do svojho domu.

Okrem toho je to tiež výsledok snahy o efektivitu – Durov je jediným projektovým manažérom a má priamy a častý kontakt s každým vývojárom. Programátorov majú asi tridsať, vyberajú najlepších z najlepších pomocou prísnej súťaže na svojej platforme contest.com. „Sme extrémne efektívny malý tím, ako Navy SEAL,“ teší sa Durov.

„Prečo to takto nerobí každý?“ čuduje sa Carlson a spomenie, že predtým, ako Musk prebral Twitter, mali tam celé zbytočné oddelenia, ako napríklad oddelenie stolného futbalu. Durov sa na to vraj pýtal Muskovho predchodcu Jacka Dorseyho. Ten mu dal za pravdu, ale keby bol vraj začal vyhadzovať toľko ľudí, investori by boli panikárili, že sa čosi deje, a akcie Twitteru by boli šli dolu.

Od prevzatia spoločnosti Musk zredukoval počet zamestnancov, vraj klesol o 90 percent na asi tisíc. Na porovnanie: Meta ich má vyše 70-tisíc.

Okrem toho, že v Telegrame nemajú žiadne HR oddelenie, neminuli ani jediný dolár na propagáciu. A aj tak za desať rokov existencie získali takmer miliardu používateľov.

„Dosť skoro sme si uvedomili, že ľudia sú bystrí – radi používajú dobré veci a neradi tie horšie. Majú radi súkromie, nezávislosť a slobodu… Je veľa príčin, prečo prejsť na Telegram z iných aplikácií,“ vysvetľuje Durov v rozhovore.

Ilustračné foto: unsplash.com

Veriť Telegramu znamená veriť Durovovi

Čo je však výhodou Telegramu, je aj jeho slabinou. Zatiaľ má momentum, rastie čoraz rýchlejšie, čo sa týka funkcií aj používateľov. Čo však príde potom, keď sa vývoj ustáli a Durova to prestane baviť, dostane smrteľnú chorobu alebo mu dôjdu peniaze?

Všetko stojí a padá na jeho osobe. Používatelia nemajú žiadnu hmatateľnú záruku, že jedného dňa nepredá svoju firmu nejakému gigantu, ponuky v desiatkach miliárd už dostal.

V takom prípade by sa výhoda súkromia rozplynula. Telegram totiž predvolene nepoužíva end-to-end (e2e) šifrovanie, ktoré jediné dáva používateľom plnú moc nad svojimi informáciami. Dáta sa teraz v zašifrovanej podobe strategicky ukladajú na 80-tisíc serverov po celom svete, šifrovacie kľúče sú rozkúskované a takisto uložené na serveroch.

Aj keď s nimi Durov momentálne nič nerobí, je otázne, či by nový vlastník k tejto potenciálnej zlatej bani pristupoval s podobným rešpektom.

Preto je škoda, že Carlson túto stránku Telegramu nijak neproblematizoval a nespýtal sa Durova, prečo platformu nesmeruje k väčšej decentralizácii a nesnaží sa do nej efektívnejšie zapojiť e2e šifrovanie. Aktuálne totiž predvolene funguje len pri (video)hovoroch a nie veľmi použiteľných tajných chatoch.

V spomínanom článku od Financial Times však Durov naznačil budúci možný vývoj. Zdá sa, že spoločnosť sa finančne drží nad vodou. Aj keď pôvodne bol závislý od Durovovho osobného bohatstva, Telegram sa teraz už snaží pokryť výdavky okrem iného vydávaním dlhopisov, spolu v hodnote dvoch miliárd dolárov. Po zapojení prémiového predplatného a neinvazívnych reklám je na najlepšej ceste k ziskovosti.

Je pravdepodobné, že keď ju dosiahne, pokúsi sa vstúpiť na burzu. Časť akcií možno predá svojim používateľom, čo by malo viesť k jeho „demokratizácii“. Durov to však celé plánuje urobiť tak, aby sa základný kurz jeho platformy nevychýlil. Väčšie podrobnosti nepoznáme.

Nová éra sociálnych sietíKam sa uteká z Twittera a čo nám to hovorí o budúcnosti populárnych technológií

Juraj Valach

Temná stránka Telegramu, na ktorú sa Carlson nepýtal

Telegram tak v Carlsonovom rozhovore vyzerá iba ako úžasná technológia, ktorá ako jediná odoláva špehovaniu vlád či cenzúre diktátorov a ľavičiarov. Isto je to jedna tvár Telegramu, tá krajšia. Tej druhej, veľmi mrzkej, sa Carlson ani náznakom nedotkol. Navyše ak chce sociálna sieť vstúpiť na burzu a naďalej rásť, bude sa so svojou mrzkosťou musieť vyrovnať.

Čo sa z Carlsonovho pohľadu javí ako oáza slobody z libertariánskeho sna, vníma spomínaná analýza Financial Times s názvom Gigant sociálnych médií či nový „dark web“? ako zvlčilý svet bezvládia. Z toho vidno, ako veľmi sa Carlsonov svetonázor a novinársky prístup rozchádzajú s jeho anglickými kolegami z mediálneho mainstreamu.

Analýza sa začína opisom kanálu Gun Shop America, kde si 26-tisíc odberateľov môže kúpiť napríklad 9 mm pištoľ Glock s nábojmi za 500 dolárov, bolívijský kokaín za 1000 dolárov na uncu či podvodne klonované bankové karty za 5000 dolárov. Podobných kanálov a skupín sú desiatky tisíc. New York Times napríklad tvrdí, že Telegram slúžil aj ako diskusné fórum pedofilov.

V analýze citovaný odborník Haywood Talcov vraví, že Telegram je „sociálnou sieťou pre kriminálnikov, (…) je to tu doslova divoký západ“. Podľa ďalšieho odborníka Jeffa Allena tak Telegram čaká „nepríjemné vytriezvenie, keď bude musieť vyhovieť základným požiadavkám dôvery, bezpečnosti a integrity, od ktorých je dnes veľmi ďaleko“.

Durov sa pred otázkami FT obraňuje tým, že každý deň odstránia „milióny kúskov škodlivého obsahu“. Deje sa tak pomocou hlásenia používateľov a ich vlastného monitorovacieho softvéru. Moderovaniu sa venuje asi desať priamych zamestnancov a niekoľko stoviek externistov.

Ale nejde len o nelegálny obsah. Na Durovovom voľnom trhovisku informácií si už dávno rozložili stánky propagandisti, vojnoví štváči a teroristi.

Podľa Financial Times sa Durov oveľa radšej podelí o svoju rannú rutinu („bez výnimky“ dvesto klikov a sto brušákov, po ktorých nasleduje ľadový kúpeľ) ako o názor na Putina či jeho vojnu. A tak sa popri Zelenskom či serveri Nexta stal Telegram komunikačným nástrojom aj ruskej propagandy, Hamasu, Hizballáhu…

Na Slovensku je najväčším tŕňom v oku zhodou okolností pravdepodobne najväčší slovenský telegramový kanál Danny Kollar DKX. Stojí za ním Daniel Bombic, ktorý sa pred slovenskou justíciou skrýva v Londýne.

O jeho činnosti Postoj priniesol už viaceré články. Martin Hanus jeho pôsobenie pre 59-tisíc odberateľov zhrnul takto:

„Ide o otvoreného antisemitu, ktorý o ukrajinskom prezidentovi krátko po ruskej agresii hovoril, že je ‚potkan dosadený nosatým režimom‘. O Vladimírovi Krčmérym po smrti písal, že zomrel ‚kolaborant covidovej genocídy národa‘, a zaprial mu ‚smaž sa‘. Bombic tiež na diaľku šikanoval lekárov, policajtov a zamestnancov verejnej správy, keď zverejňoval ich adresy a telefónne čísla a podnecoval proti nim svoj telegramový dav.“

Pavel Durov. Foto: flickr.com (TechCrunch Disrupt Europe: Berlin 2013)

Používateľ je kráľ, ale páky majú aj ďalší

Na konci apríla Durov na svojom kanáli napísal, že vo februári 2022 chcel obmedziť kanály v Rusku a na Ukrajine, „lebo ich používali na vojenskú propagandu“, čo sa však stretlo s masívnym odporom ako ukrajinských, tak aj ruských používateľov. „Podporujem voľbu našich používateľov,“ odôvodnil Durov svoju výslednú nečinnosť.

Avšak dodáva, že stále blokujú tie účty a botov, o ktorých zistia, že zbierajú súradnice na cielené útoky či uverejňujú osobné informácie s výzvami na násilie. „Nechceme, aby Telegram bol nástrojom násilia – takže, prosím, nahlasujte ich.“

Faktom však je, že dva najsilnejšie kanály, cez ktoré sa do Európy (vrátane Slovenska) prelievala ruská propaganda a dezinformácie priamo z Moskvy – Sputnik a RT –, po tlaku EÚ Telegram zablokoval. Nemá k nim prístup nik, kto sa do aplikácie zaregistroval cez európske telefónne číslo.

Navyše po upozornení medzinárodnej investigatívy Telegram minulý rok pre Slovákov zrušil aj ďalší ruský propagandistický kanál Slovensko NEWS-FRONT.INFO, v tom čase s 30-tisícovým publikom. Jeho vedenie sa totiž po začiatku Putinovej vojny ocitlo na sankčnom zozname EÚ.

Vidíme, že aj keď má Telegram vysokú mieru tolerancie, s niektorými vládami je ochotný spolupracovať.

Ako však Durov spomínal, najväčšie páky naňho majú Apple a Google, lebo tie môžu stiahnuť Telegram zo svojich obchodov. A tak sa podľa Financial Times napríklad kanál Hamasu nezobrazí na iPhonoch a Androidoch, zatiaľ čo v aplikácii otvorenej cez internetový prehliadač áno.

Aj takéto nepravidelne aplikované pravidlá prispievajú k divokému dojmu z Telegramu. Na druhej strane aj keď s Durovovým libertariánstvom šmrncnutým anarchokapitalizmom nemusí každý súhlasiť, je vo svojom svetonázore aspoň pomerne konzistentný. Na rozdiel od svojho amerického náprotivku Zuckerberga.

Únik dokumentovFacebook vie, že škodí. Ale nechce s tým prestať

Juraj Valach

Divoký západ v praxi

Rozporuplnosť Telegramu dobre ukazuje krátka anekdota z môjho používania tejto aplikácie. Keď som si prezeral Carlsonov kanál, na konci vyskočila zvláštna reklama. Reklamy na Telegrame sú unikát – zobrazujú sa výhradne ako kratučký text bez vizuálnej stránky vo veľkých verejných kanáloch, až keď si dopozeráte všetky najnovšie príspevky.

Aby inzercia bola relevantná – keďže Telegram nezbiera osobné dáta na cielenú reklamu –, vychádza z témy daného kanála. Dopozeráte si napríklad kanál venovaný motoristom a na konci čaká reklama na motorový olej. A čo viac – 50 % zisku z reklamy ide priamo vlastníkovi kanálu, v ktorom sa zobrazila.

Ako dobre to ten Durov vymyslel, poviete si, aj vlk je sýty, aj ovca celá. No trochu mi zabehlo, keď ma reklama na konci Carlsonovho kanálu odkázala na ďalší kanál s názvom Hidden History (Skrytá história). V opise sa písalo, že sa v ňom venujú histórii a politike a že mi chcú otvoriť oči.

Klikol som a chvíľu scrolloval týmto zvláštnym miestom, ktoré mi okamžite doširoka otvorilo oči – od údivu. V niekoľkých minútach sa mi pred očami mihla celá hitparáda všetkých možných konšpiračných teórií od „nikdy neuskutočneného pristátia na Mesiaci“ cez „skutočné zábery 11. septembra“ a mapy plochej Zeme až po čosi s koronou. Veľmi som sa musel presviedčať, že to nie je len paródia.

Viacerí by povedali, že od starého Tuckera je to k tvrdším konšpirátorom vždy len na skok. Ale aj tak – civilizovaný používateľ zvyknutý na filter bubbles z Twitteru, Facebooku aj zo svojho sociálneho života zalapá po dychu, keď sa vydá na skusy po zemi nikoho so skvelou infraštruktúrou, akou je Telegram, a začne tam stretávať celé bandy potulných konšpirátorov, propagandistov a pokútnych obchodníkov.

Ani radšej nechce vedieť, koľko ich tam je, aby nemusel premýšľať, do akej miery stojí Telegram na peniazoch z reklám od takýchto ľudí.

Pavel Durov u Tuckera Carlsona. Foto: tuckercarlson.com

Premárnená príležitosť

Škoda, že Carlson Durova trochu nepritlačil a nespýtal sa ho aj čosi nepríjemné. Keby sa nebol snažil prihrievať si vlastnú polievku, mohol sa popri Durovovom názore na cenzúru v USA zaujímať aj o jeho pohľad na niečo z nasledujúceho:

– Durov hovorí, že Telegram chce byť v časoch rozdelenej spoločnosti „spoločným neutrálnym územím“, vďaka čomu sa budeme môcť posúvať vpred.

Na to mu Carlson mohol šplechnúť, že hoci sa tvária neutrálne ako Švajčiarsko, to neposkytuje svoje územie na bojové akcie a zadarmo nerozdáva všetkým vojnychtivým muníciu.

– Aj keď Telegram k rozdeleniu spoločnosti priamo neprispieva, dá sa povedať, či tu naozaj dochádza k slobodným názorovým stretom alebo či ho len každá zo strán nevyužíva na bezbrehé šírenie svojich mytológií?

Durov sa pre Financial Times bráni, že označiť niečo za dezinformáciu je veľmi ťažké, lebo „čo bolo pokladané za konšpiračnú teóriu včera, sa môže stať oficiálnym stanoviskom dneška“.

Môže byť. No nie je to tak, že podlí propagandisti, dezinformátori a ďalší ideoví artisti majú zo všetkých ľudí najlepšie know-how, ako Telegram zneužívať vo svoj prospech? Ide tu ešte o voľný súboj najlepších ideí či skôr o cynickú infovojnu?

– Nebojí sa Durov, že Telegram stratí dôveru, ak si ho čoraz viac ľudí začne spájať s dark webom a so semenišťom konšpirátorov?

– Do akej miery je raketový rast Telegramu spojený s jeho technickými kvalitami (o ktorých nie je pochýb) a do akej miery s absenciou moderovania, ktorá umožňuje používať ho na praktiky na hranici zákona či za ňou?

– Ako plánuje presvedčiť potenciálnych investorov, ktorí nechcú byť verejne spájaní so zločinom, s extrémizmom či krajnou konšpirátorskou pravicou, o tom, že do Telegramu sa oplatí naliať peniaze? Keď/ak pôjde na burzu a začne byť ziskový, stane sa z Telegramu trochu mainstreamovejšia spoločnosť. Potom isto prídu tlaky: Zarábate na konšpirátoroch, zločine a propagande.

Odpovede v skutočnosti nepoznáme. Žiaľ – a možno sebe samému na škodu – sa zo všetkých „konzervatívnych novinárov“ Durov rozhodol poskytnúť videorozhovor práve Carlsonovi. A tak sa odpovede na tieto najdôležitejšie otázky nedozvieme. Možno o ďalších sedem rokov.

Dáta sú nová ropaGooglu, Facebooku a spol. každý z nás ročne zarába stovky dolárov

Juraj Valach

Na obranu Telegramu

Ale aby sme nevytvorili len jednofarebný obrázok, treba dodať ešte niekoľko poznámok na záver, ktoré celkový portrét trochu vyvážia.

Telegram je vynikajúca technológia, používa sa veľmi príjemne, je spoľahlivá, a čo sa týka funkcií, je ďaleko pred konkurenciou. Okrem toho je plne orientovaná na používateľa, ktorý ju má skutočne zadarmo, neplatí za ňu svojím súkromím, nemusí sledovať reklamy.

Do kanálov, skupín či chatov Telegramu sa ľahko dajú vkladať funkcie či boti vytvorení jeho používateľmi. Preto má potenciál vyrásť ešte viac a byť jedným z „centier“ decentralizovaného webu 3.0.

Nemá žiadny „news feed“ a nepoužíva žiadne algoritmy vyberania obsahu, takže na rozdiel od Facebooku a Twitteru aktívne nevytvára filter bubbles či nenásobí hatespeech. Všetko zlo, čo tam je, vychádza priamo od jeho používateľov.

Taktiež netreba zabúdať, že aj masívne moderované siete ako Facebook, Instagram či Twitter mali a mávajú veľké problémy so škodlivým obsahom a zneužívaním na nelegálnu činnosť (za mnohé napríklad problémy Twitteru s detskou pornografiou tu či tu). Okrem toho moderácia, ktorá tu neraz zlyháva, často vytvára problém na druhej strane – prílišnú cenzúru, z čoho Telegram nemožno viniť.

Je preto prirodzené, že priťahuje ľudí, ktorých (niekedy prehnaná) cenzúra vyhnala z ďalších sociálnych sietí. Z istého pohľadu tak Telegram zdedil problém, ktorý vytvorili iné platformy.

Okrem toho platí aj otázka miery. Durovovi nemôžeme dávať primárnu zodpovednosť za spoločenské problémy, ako sú zločin, konšpirácie a propaganda. On len poskytuje nástroj, ľudia ho využívajú podľa seba.

Vzhľadom na toto všetko a svoj veľký podiel na trhu je Telegram jedinou skutočnou – a súčasne nedokonalou – alternatívou voči hegemónom, ako sú Meta či X (Twitter). A nielen pre alternatívcov.