Britský autor knihy o Rudolfovi Vrbovi: Tento Slovák by mal byť slávny ako Harry Houdini
Britský novinár a spisovateľ Jonathan Freedland rozpráva, prečo ho už v mladosti nadchol príbeh Rudolfa Vrbu. Výnimočný hrdina s geniálnou pamäťou, ktorý s Alfredom Wetzlerom ušiel z Auschwitzu, aby svetu podali správu o masovom vraždení Židov.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Britského novinára a autora bestsellerov Jonathana Freedlanda už v mladosti zaujalo hrdinstvo Rudolfa Vrbu, pre neho typický nervózny úsmev si prvýkrát všimol vo filme Šoa.
Keď sa o niekoľko rokov neskôr stretol s jeho prvou ženou Gretou, ktorá mu krátko pred svojou smrťou dala jeho korešpondenciu, vedel už naisto, že o ňom napíše knihu. Tá mu teraz vyšla v slovenskom preklade s názvom Majster útekov (v origináli The Escape Artist).
Freedland v nej podrobne opísal, ako Vrba s Alfredom Wetzlerom utiekli z prísne stráženého koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz a spísali o masovom vraždení Židov správu. Vysvetľuje v nej aj to, prečo tak dlho trvalo, kým o nej napísali noviny. Zachytáva aj Vrbov život po odchode z vtedajšieho Československa.
Rozprávali sme sa:
- prečo sa Rudolf Vrba nestal slávnym ako Oskar Schindler, hoci spolu s Wetzlerom zachránili 200-tisíc maďarských Židov;
- o jeho hneve voči vedúcim židovským predstaviteľom, ktorí zatajili jeho varovanie pred ostatnými Židmi;
- ako sa stretol s Vrbovými oboma manželkami Gretou a Robin,
- o tragickej predtuche, ktorá sa týkala jeho staršej dcéry,
- ako prežíva izraelskú vojnu v Gaze a protesty na západných univerzitách.
Na Slovensku vám nedávno vyšla kniha o Rudolfovi Vrbovi, jednom z dvojice židovských hrdinov, vďaka ktorým sa svet po ich úteku z Auschwitzu dozvedel pravdu o koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Zaujal vás už, keď ste mali 19 rokov a videli ste ho vystupovať v kine vo filme Šoa. Čím si vás Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg, tak získal?
V tom filme, kde vystupovali väčšinou veľmi starí, tak trochu šediví a unavení ľudia, sa vedľa nich na plátne zrazu objavil tento nesmierne charizmatický muž, ktorý vyzeral mlado. Mal hnedé vlasy a hovoril po anglicky. Pre mladého Brita bolo veľmi ľahké ho počúvať a zároveň išlo o jedného z mála jednotlivcov, ktorým sa podarilo utiecť z Auschwitzu, takže to bol jednoznačný hrdina. Mal v sebe niečo veľmi presvedčivé. A ten znervózňujúci úsmev, aj keď hovoril o tých hrozných udalostiach. Už vtedy som cítil, že to bol fascinujúci človek, a platilo to aj po mnohých rokoch, keď som sa vrátil k jeho príbehu.
V úvode knihy ste napísali, že by si zaslúžil stáť po boku slávnych osobností ako Anna Franková, Oskar Schindler alebo Primo Levi. Prečo to tak nie je?
Veľa vecí sa o ňom a Alfredovi Wetzlerovi medzitým napísalo, ale napríklad, keď uložili správu Vrbu a Wetzlera do jeruzalemského pamätníka Šoa v Jad Vašem, tak tam bolo napísané iba to, že ju napísali dvaja slovenskí utečenci. A to aj preto, že
