Na predposlednom koncerte Štátnej filharmónie Košice v 55. koncertnej sezóne 2023/2024, uskutočnenom dňa 9. mája 2024 v Dome umenia sa snúbila rôznorodá i zaujímavá dramaturgia s nezvyčajným sólovým nástrojom zvaným marimba (známym aj ako marimbafón). Dirigoval Zbyněk Müller, sólistom bol Alexej Gerassimez.
Orchestrálna suita Meštiak šľachticom, op. 60 bola zo strany Richarda Straussa pre mňa malým prekvapením, jednak na Straussa nezvyčajne malým, komorne obsadeným orchestrom a jednak hudbou, štýlovo posunutou, snáď nepreháňam, keď poviem, že až do doby J. B. Lullyho. R. Strauss vo svojej kompozičnej praxi prešiel viacerými vplyvmi (J. Brahms, R. Wagner…), no moderným trendom v hudbe, ktoré sa tlačili do pozornosti už začiatkom 20. storočia (A. Schönberg a iní) sa absolútne vyhol. Svoje ukotvenie a záľubu našiel okrem neskorého romantizmu aj v objatí neoklasicizmu, o čom svedčia niektoré jeho neskoršie operné diela, počnúc Gavalierom s ružou.
Aj orchestrálna suita Meštiak šľachticom, uvedená na koncerte ŠFK je silno poznačená skladateľovým pohľadom dozadu, do predromantickej epochy. Príbeh vzniku hudby tohto diela stojí za pozornosť, je nezvyčajný. R. Strauss ju skomponoval do rovnomennej komédie J. B. Molièra, ktorú režíroval v Európe známy Max Reinhardt.
Prečítajte si tiež:
Lucia Potokárová: Festival Košická hudobná jar potrebuje zmenu, ďalší rozvoj a nový rozmer
Komédia, uvedená so Straussovou hudbou v októbri 1912 v Stuttgarte, nemala patričnú a očakávanú odozvu. Preto Strauss na popud a text Huga von Hoffmanstahla, svojho „dvorného“ libretistu skomponoval jednodejstvovú operu-burlesku s komediálnymi prvkami a námetom z gréckej mytológie – Ariadnu na Naxe. V diele využil pôvodnú scénickú hudbu, ale náležite ju upravil a operne prekomponoval. Neskôr z nej zhotovil orchestrálnu suitu (premiéra r. 1916 vo Viedni). V tejto podobe sa stala obľúbeným koncertným dielom. Z ďalšej autorskej úpravy tejto hudby dokonca vznikol úspešný balet s premiérou r. 1944 v Monte Carlo.
Orchester ŠFK s dirigentom Z. Müllerom hrali túto roztomilú suitu s dvoma Menuetmi, Courante, výstupom Majstra šermiara, výstupom Kajčírov či Hostinou s očividnou radosťou, naplnenou pohodou.
Štvorčasťový Koncert pre marimbu a orchester č. 1 napísal brazílsky skladateľ Ney Rosauro r. 1986. Patrí k najhrávanejším v skupine umelcov perkusionistov a je najrozšírenejším a možno aj najznámejším svojho druhu na koncertných pódiách. Magický zvuk tohto nástroja zo skupiny idiofónov, vyludzovaný na drevených doštičkách, spojených s rezonátormi, vzbudzoval úžas nad nebývalou virtuozitou interpreta Alexeja Gerassimeza.
Sólista vládol nad čarom zvuku marimby údermi dvoch párov paličiek (2 + 2), na konci obalených rôzne tvrdými guľôčkami. Každá štvorica paličiek sa líšila farebne a interpret ich skvele využíval na formovanie farby a sily tónov, ale aj na pružnosť tém v rýchlom tempe. A. Gerassimez sa suverénne pohyboval pred úctu vzbudzujúcim nástrojom a bez problémov ovládal veľké, predpokladám až trojoktávové tónové rozpätie marimby. Pozoruhodná bola sólistova technika a hybnosť paličiek, ovládaných zázračným uložením medzi prstami. Bolo to akoby žonglovanie s hudbou, neviditeľne sa vznášajúcou v priestore sály Domu umenia.
Očakávaným a napokon aj skutočným vrcholom koncertu bolo najznámejšie a z viacerých aspektov aj výnimočné dielo Mauricea Ravela Bolero. Z hľadiska inštrumentácie je priam ukážkovou hudobnou učebnicou práce so zvukovou, ale i farebnou jedinečnosťou orchestrálnych nástrojov. M. Ravel jedinú 16-taktovú tému nerozvinul motivicky a rytmicky, ale ukázal a rozvíjal jej harmonické, dynamické a nástrojové možnosti s bravúrou, ktorou vyčerpal jej nebývalý a zázračným spôsobom narastajúci potenciál, postupne ho majstrovsky odkrývajúc.
Toto jedinečné dielo skladateľ venoval vynikajúcej tanečnici Ide Rubinstein, ktorá ho v novembri 1928 uviedla v parížskej Opere. Svetovú slávu a cestu do sveta však napokon dielu sprostredkoval dirigent Arturo Toscanini, potom ako Bolero uviedol r. 1929 v New Yorku s Newyorskými Filharmonikmi.
Myslím, že nedostižne ozvučená a pôsobivo znejúca partitúra diela v podaní Zbyňka Müllera s orchestrom Štátnej filharmónie a dokonalých sólových výstupov jednotlivých hráčov dokázali vyburcovať emócie a zvlniť atmosféru koncertnej sály, tak ako by si to prial sám M. Ravel.
Autor: Dita Marenčinová
písané z koncertu 9. 5. 2024
Strauss / Rosauro / Ravel
Dom umenia Košice
9. mája 2024
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Alexej Gerassimez, marimba
Richard Strauss: Meštiak šľachticom, orchestrálna suita op. 60
Predohra – Menuet – Šermiarsky majster
Výstup a tanec krajčírov – Lullyho menuet
Courante – Cleontov výstup
Predohra k druhému obrazu – Hostina
Ney Rosauro: Koncert pre marimbu a orchester č. 1
Saudaçăo
Lamento
Dança
Despedida
Maurice Ravel: Bolero
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.