Od 9. mája do 9. júna 2024 prebiehajú v metropole na Labe 47. Drážďanské hudobné slávnosti (Dresdner Musikfestspiele), festival 60-tich koncertov, ktorý sa uskutoční na 20 rôznych miestach mesta a predstavia sa na ňom umelci zo všetkých kútov sveta. Ich túžbou je podieľať sa na otvorenej komunikácii, ich poslaním je podporiť toleranciu a ich želaním je prostredníctvom rozličnej hudby prispieť k atmosfére pokoja a mieru. Otvorenie festivalu sa uskutočnilo takmer v deň 200. výročia premiéry Beethovenovej Deviatej symfónie.
Táto symfónia zaznela prvýkrát v prítomnosti už nepočujúceho Beethovena vo Viedni 7. mája 1824. Pri tejto príležitosti vytiahla Berliner Staatbibliothek z trezoru autograf tohoto diela, patriaci dnes k Svetovému kultúrnemu dedičstvu UNESCO a vystavila ho verejnosti. Dnes si uvedomujeme, že šlo o revolučné dielo. Je dosť pravdepodobné, že bez Beethovenovej Deviatej symfónie by sa celý hudobný vývoj – jeho jazyk, druhy i formy – uberal iným smerom, než ako ho poznáme z odkazu Johannesa Brahmsa, Antona Brucknera, Gustava Mahlera či Richarda Wagnera.
Otvorenie drážďanského festivalu, nesúceho sa pod mottom HORIZONTY, sa udialo 9. mája v Koncertnej sieni Paláca kultúry a bolo akoby logickým nadviazaním na Beethovenov odkaz. K festivalovým koncertom ako prológ patrilo pokračovanie pozoruhodného umelecko-vedeckého projektu z minulého roka, venujúceho sa Richardovi Wagnerovi. Ide o projekt reflektujúci historický zvuk Wagnerovho štvorčasťového operného cyklu Prsteň Nibelungov (Der Ring des Nibelungen).
Pod vedením dirigenta Kenta Nagana sa vokálni sólisti a členovia Drážďanského festivalového orchestra so súborom Concerto Köln vydali za Valkýrou (Die Walküre), dobovo originálnym hudobným obrazom druhej časti cyklu. (Kent Nagano spolu s Concerto Köln a Drážďanským festivalovým orchestrom toto dielo uviedol v rámci európskeho turné v marci 2024 aj v Prahe.) Pre prítomných bolo senzáciou zažiť túto operu v koncertnej verzii pod Naganovým vedením, interpretovanú na nástrojoch, na akých sa hrala v čase svojho vzniku a v podaní sólistov, ktorým šlo hlavne o zrozumiteľnosť slova.
Hlavný slávnostný otvárací koncert 10. mája patril však v Koncertnej sieni Paláca kultúry ďalšej senzácii: Antonovi Brucknerovi (v tomto roku si pripomíname 200. výročie jeho narodenia), ďalej jednému z najstarších orchestrov sveta, Kráľovskému Concertgebouworchestru (Koninklijk Concertgebouworkest) z Amsterdamu, ale hlavne dirigentovi, Fínovi Klausovi Mäkelämu, ktorý vo svojich 28 rokoch šéfuje viacerým svetovým orchestrom. Už štyri roky vedie Filharmóniu v Oslo, tri roky je šéfom Orchestre de Paris, od apríla 2024 stojí na čele Chicago Symphony Orchestra a od r. 2027 bude viesť aj Koninklijk Concertgebouworkest. S týmto orchestrom je momentálne na európskom turné. Do Drážďan prišli títo hostia s jediným dielom večera, Piatou symfóniou B dur Antona Brucknera.
Kto má možnosť naživo alebo digitálne sledovať Mäkeläho koncerty, vzhľadom na jeho vek sa nestačí čudovať nad širokým záberom jeho symfonického repertoáru – Mahler, Čajkovskij, Brahms, Schönberg, Strauss, Zemlinsky, Musorgskij, de Falla, Beethoven, Mozart, Stravinskij, Mendelssohn Bartholdy či Miroslav Srnka. Pritom je Mäkelä aj operným dirigentom. Každé jeho vystúpenie či nahrávka vzbudí pozornosť, každá je niečím inovatívna.
Ako sa počúvalo monumentálne a nanajvýš osobné Brucknerove obrovité dielo v rukách mladíka? Bruckner túto svoju symfóniu nikdy nepočul, ale bol by s jej uvedením iste spokojný. Už – alebo hlavne aj preto – že zaznela bez škrtov a vo svojej poslednej časti vyústila do granzióznych fugátových výtvorov, apoteózy orchestrálneho zvuku plechových dychových nástrojov, perfektne technicky zvládnutej brilantným amsterdamským orchestrom.
Svoju koncepciu tohoto rozľahlého, obyčajne 80 minút trvajúceho diela, predstavil mladý Mäkelä dva dni pred koncertom v Drážďanoch v Zlatej sieni Musikvereinu vo Viedni. V Drážďanoch symfóniu o päť minút „skrátil“, potreboval iba 75 minút, aby toto štvorčasťové majstrovské dielo, náročné na interpretáciu i vnímanie, naservíroval publiku vo vypredanej koncertnej sieni Paláca kultúry s 1700 kreslami. Harmonické inovácie, obnovná práca s témami, pre Brucknera príznačná práca s plechovými nástrojmi, úžasné, v zamate zabalené tutti sláčikov i priateľsky hrozivé unisoná celého orchestra, polyfónia, ktorá vrcholí v grandióznej fúge, obdivuhodná paleta zvuku i dynamiky – to všetko držal mladý dirigent priam závideniahodne na uzde.
Od prvých tónov, pizzikát kontrabasov, si Mäkelä orchester, ale i publikum podmanil. Jemu vlastným mladíckym, ale elegantne ráznym a presvedčivým spôsobom si získal dôveru hráčov a dosiahol s nimi maximálnu spoluprácu. Mäkelä vydal zo seba všetko aby tohto (nie zriedka nudne i rozvláčne interpretovaného) Brucknera povýšil do sfér skutočného pokračovateľa geniality Beethovena. Nielen tým, že zdôrazňoval rytmus, anticipoval Mahlerove grimasy, fantastickosť tém a prácu s nimi, ale i tmavé pasáže osviežil svojím nenapodobiteľným, akoby „tanečným“ dirigentským štýlom, aby napokon vznikla veľkolepá katedrála zvuku, do ktorej pojal všetkých poslucháčov.
Mala som možnosť sledovať celý večer z blízkosti dirigenta a orchestra. Mohla som teda pozorovať dôverné „dorozumievanie sa“ zúčastnených. Výsledky momentov, v ktorých dirigent hudbu zo sláčikov či trúbok a pozaun doslova žmýkal, ostanú jedinečné. Každá jedna nota a každá pauza dýchala, nič neostalo iba na papieri v partitúre, všetko žilo a žiarilo, tak nejako si možno predstaviť apoteózu hudby.
Koncert Koninklijk Concertgebouworkest s fenomenálnym 28-ročným dirigentom Klausom Mäkeläm bol prvým vrcholom tohoročného hudobného festivalu. Po ňom nasledoval burácajúci aplauz medzinárodného publika, ktoré veci rozumelo. Koncert je zaznamenaný a naživo ho vysielal rozhlas na stanici MDR Kultur.
Tridsaťdva dní festivalu sľubuje ďalšie koncerty rôznych žánrov a formátov, ktoré svojou úrovňou prerastú i tak vysokú latku drážďanskej koncertnej sezóny. Tretina koncertov bude venovaná džezu, popu a rocku. K tomu patrí aj Sting, 17-násobný držiteľ ceny Grammy. Hudobný horizont obohatí aj dcéra slávneho sitaristu Raviho Shankara Anoushka, ako i džezové speváčky Jane Monheit a Stacey Kent.
Očakáva sa hosťovanie londýnskeho Philharmonia Orchestra pod vedením Santtu-Matiasa Rouvaliho, ale i Česká filharmónia s Jakubom Hrůšom, ďalej dirigent Jorgi Savall, ktorý predstaví Haydnove oratórium Štyri ročné obdobia. Vynikajúcich inštrumentalistov budú reprezentovať napríklad klaviristi Lang Lang a Igor Levit, huslistov Daniel Hope a Patricia Kopatchinskaja. O neopakovateľných koncertoch prinesieme informácie.
Autor: Agata Schindler
písané z koncertu 10. mája 2024
A. Bruckner
47. Dresdner Musikfestspiele
Palác kultúry Drážďany
10. máj 2024
Koninklijk Concertgebouworkest
Klaus Mäkelä, dirigent
Anton Bruckner: Symfónia č. 5 B dur, WAB 105
Introduktion. Adagio – Allegro
Adagio. Sehr langsam
Scherzo. Molto vivace (schnell) – Trio. Im gleichen Tempo
Finale. Adagio – Allegro moderato
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.