Keď v roku 2015 rozdelila spoločnosť utečenecká kríza, mnohí filmári sa problematiky horlivo chopili. Hlavne v dokumentárnej oblasti vzniklo nespočetné množstvo titulov, ale nakrútili sa aj mnohé fiktívne príbehy. Vzhľadom na fakt, že sa táto téma opäť dostáva do popredia, a vytvára potenciál pre politický kapitál, je dosť možné, že povedie k ďalšej vlne zainteresovaných filmov. Pravdepodobne posledný film Kena Loacha, ako sa sám režisér vyjadril, spája všetky prednosti jeho kinematografie sociálneho realizmu, vrátane niekoľkých okrajových slabín. Rovnako ako pri posledných dvoch filmoch britského veterána Ja, Daniel Blake (2016) a Pardon, nezastihli sme vás (2019), aj pri filme Starý dub sa naskytá otázka: kto zdedí Loachov vysoko politický a sociálne realistický prístup, ktorý neochvejne a dôsledne presadzuje už od snímky Kes (1969) len s niekoľkými historickými, no napriek tomu politickými odbočkami? Kto bude pokračovať v tomto filmovom dedičstve?

TJ Ballantyne (Dave Turner) sotva drží svoju krčmu The Old Oak nad vodou, aj to len vďaka hŕstke štamgastov. Uzavretá a opotrebovaná sála v zadnej časti krčmy je stále ovešaná množstvom fotografií z čias štrajku baníkov. Keď chce štát ubytovať sýrskych utečencov v prázdnych mestských domoch, prichádzajúcich okamžite, stretne vlna nenávisti – a svoju nevôľu netaja ani niektorí najstarší priatelia TJ-a. On zasa robí všetko pre to, aby utečencom aspoň trochu uľahčil príchod – a pri tom spoznáva aj mladú Sýrčanku Yaru (Ebla Mari). Spoločne vypracujú plán boja proti konfliktom a polarizácii v komunite. Počas baníckych štrajkov sa pod heslom „Jedzte spolu, stojte spolu“ každý deň pripravovalo a požívalo spoločné jedlo – čím sa spolupatričnosť štrajkujúcich len posilnila. A presne to TJ a Yara zamýšľajú aj teraz – najskôr však treba obnoviť schátranú tanečnú sálu...

Loach zaujíma jasné stanovisko hneď v prvých scénach, keď utečenci prichádzajú a niektorí obyvatelia ich vítajú urážkami. Tento negatívny postoj sa potom prejavuje aj v krčme Ballantyne, ktorá rozhodne nechce prísť o svojich nepriateľsky naladených kamarátov, no zároveň rozvíja empatiu s utečencami. Loach vytvára spomínanú paralelu s anglickou minulosťou, s rokmi Thatcherovej vlády a štrajkami baníkov v polovici 80. rokov. Vykresľuje pritom skutočných ľudí so skutočnými problémami a odlišnou mentalitou. Nech už je táto mentalita akákoľvek – vzdor, nenávisť, rezignácia, strach, porozumenie alebo prílišnáhumanistická horlivosť. TJ sa ako majiteľ poslednej krčmy na predmestí ocitá medzi dvoma frontami, ale stále pri vrúcnejšom vzťahu s Yarou je pre TJ-a čoraz ťažšie zachovať neutralitu. V Starom dube nie sú žiadni hrdinovia. Možno porazení, ktorí aspoň majú jeden druhého. Aj postarší nevrlí štamgasti patria do tejto komunity. Nič také ako dramaturgicky simplifikované zlo v tomto filmovom svete neexistuje.

Loach sa vo svojom typickom duchu snaží film čo najviac priblížiť záznamu reality, pracuje s nehercami a miestami sa až prehnane sústreďuje na každodenné životné procesy. Bez ohľadu na to, ako realisticky dokáže Ken Loach režírovať, jedným z najpútavejších aspektov je Dave Turner ako TJ. Turner zohráva svoju rolu s pôsobivou zdržanlivosťou, čím sa ešte viac približuje publiku. Divák súcití s jeho smolou a postavením, neustále sa valiacimi problémami pri snahe dosiahnuť svoj malý kúsok pokoja. Niet pochýb o tom, že celý súbor hercov je jednoducho vierohodne obsadený. O to väčšia škoda tak je, že film miestami pôsobí až príliš didakticky, Loach akoby občas strácal cit pre osobitosť a vierohodnosť postáv, ktoré v niektorých scénach recitujú na prednášky sa ponášajúce monológy o odvrátených stránkach neoliberalizmu. Dialógy začínajú „šušťať papierom“ a skôr než reálne existujúce, dýchajúce osoby tak postavy pôsobia len ako nositelia autorových myšlienok a názorov. Starý dub sa zaoberá témou utečencov, predstavuje snahu o kolektívnu akciu a porozumenie, vysvetľuje potreby oboch strán namiesto toho, aby sa postavil na jednu z nich. Ide o vítané pozitívum, hoci je snímka všetko, len nie subtílna.

Starý dub (The Old Oak), Veľká Británia, Francúzsko, 2023
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Ken Loach
Scenár: Paul Laverty
Kamera: Robbie Ryan
Strih: Jonathan Morris
Scénografia: Fergus Clegg
Kostýmy: Jo Slater
Produkcia: Rebecca O'Brien
Hrajú: Dave Turner, Ebla Mari, Debbie Honeywood, Trevor Fox, Rob Kirtley, Laura Lee Daly, Reuben Bainbridge, Col Tait, Andrea Johnson
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 9. mája 2024
Foto: Film Europe