804. deň na Ukrajine: Členské štáty sa dohodli na použití výnosov z ruských aktív pre Ukrajinu

BRUSEL / Na nákup obrannej techniky a na obnovu Ukrajiny pôjdu aj výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe. Ide o 4 a pol miliardy eur a dohodli sa na tom v Bruseli členské štáty. Ukrajina aj dnes čelila masívnym ruským útokom najmä na energetickú infraštruktúru. Asi 50 striel poškodilo aj tri ukrajinské elektrárne, niekoľko domov a železničné trate. Ukrajinská tajná služba informovala o zmarenom pláne atentátu na prezidenta Zelenského. Na jeho zabitie údajne ruská tajná služba FSB naverbovala dvoch ukrajinských plukovníkov. Malo ísť o inauguračný dar ruskému prezidentovi Putinovi.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​"Veľvyslanci (členských štátov pri) EÚ sa v zásade zhodli na opatreniach týkajúcich sa mimoriadnych príjmov pochádzajúcich zo zmrazených aktív Ruska," uviedlo belgické predsedníctvo. "Tieto peniaze budú slúžiť na podporu obnovy a vojenskej obrany Ukrajiny v kontexte ruskej agresie."
Dohoda sa týka využitia úrokov a ďalších ziskov zo zablokovaných ruských aktív, nie však priamo samotných aktív.

Opatrenie by mohlo v tomto roku priniesť na pomoc Ukrajine až tri miliardy eur, priblížila agentúra DPA. Podľa Európskej komisie (EK) sú v EÚ zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky za približne 210 miliárd eur. Predstavitelia Únie odhadujú, že do roku 2027 by mohli výnosy z nich predstavovať 15 – 20 miliárd eur. Prvú miliardu by pre Ukrajinu mohli vyčleniť už v júli tohto roka.

Text dohody musia ešte oficiálne schváliť lídri členských štátov, pripomína agentúra Reuters. Väčšina príjmov zo správy zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, 90 percent, by mala ísť do fondu EÚ na financovanie vojenského vybavenia a výcviku pre Ukrajinu, zvyšných desať percent na podporu Kyjeva inými formami.

Takýto návrh členským krajinám EÚ v marci predložili predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie Únie Josep Borrell. Rokovania boli náročné okrem iného preto, že neutrálne štáty ako Rakúsko sa nechcú priamo podieľať na dodávkach zbraní a munície. Pre tieto krajiny tak vznikla dohoda, že časť príjmov sa použije aj na inú finančnú pomoc.

Ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožňuje väzňom slúžiť v armáde

Ukrajinský parlament v dnes (8.5) odhlasoval zákon, ktorý niektorým väzňom umožní bojovať v ozbrojených silách. TASR informuje podľa agentúry AFP. "Parlament odhlasoval 'áno'... o dobrovoľnej mobilizácii väzňov. Návrh zákona otvára možnosť pre určité kategórie väzňov, ktorí vyjadrili želanie brániť svoju krajinu, pripojiť sa k obranným silám," napísala v príspevku na Facebooku Olena Šuliak, šéfka strany Sluha národa prezidenta Zelenského. Zákon musí pred nadobudnutím účinnosti podpísať ešte predseda Najvyššej rady (parlamentu) a prezident Zelenskij. 

Prečítajte si tiež

803. deň na Ukrajine: Ukrajina odhalila agentov, ktorí chystali atentát na Zelenského

​Rusko tvrdí, že jeho sily dobyli ďalšie dve dediny na Ukrajine

Ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že jeho sily dobyli dedinu Kyslivka v ukrajinskej Charkovskej oblasti a Novokalinove v Doneckej oblasti. Informovala o tom agentúra Reuters. Rezort obrany vo vyhlásení zároveň potvrdil, že Rusi v noci na stredu vypustili drony a strely smerom na ukrajinské územie a zasiahli vojenskú a energetickú infraštruktúru. Podľa neho išlo o odvetu za ukrajinské údery na ruské energetické zariadenia.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko na platforme Telegram predtým informoval, že terčom ruských útokov sa stala energetická infraštruktúra v Poltavskej, Kirovohradskej, Záporožskej, Ľvovskej, Ivano-Frankivskej a Vinnyckej oblasti. Okrem Záporožskej sú všetky ostatné oblasti ďaleko od frontovej línie, ktorá prechádza východom a juhovýchodom Ukrajiny, dodala Reuters. Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho varovala, že kvôli masívnym ruským útokom môže medzi 18.00 h až 23.00 miestneho času dôjsť k výpadkom elektriny naprieč celou Ukrajinou. Hlásila poškodenie vodných aj tepelných elektrární.

V strednej časti Poltavskej oblasti zasiahol dron zariadenie kritickej infraštruktúry a spôsobil požiar. Informoval o tom tamojší gubernátor Filip Pronin. Podľa predbežných údajov nedošlo k obetiam na životoch. Najväčšia ukrajinská súkromná elektrárenská spoločnosť DTEK zase oznámila, že ruský letecký útok vážne poškodil zariadenia troch tepelných elektrární a jej zamestnanci pracujú na odstránení následkov.

Británia vyhostila ruského vojenského pridelenca

Britský minister vnútra James Cleverly v stredu oznámil, že vláda vyhostí vojenského pridelenca na ruskom veľvyslanectve v Londýne, "ktorý je nedeklarovaným dôstojníkom vojenskej rozviedky". TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters. Cleverly v parlamente tiež povedal, že Spojené kráľovstvo zruší diplomatický štatút niekoľkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve Ruska. Jedna z nich je v grófstve Sussex na juhu krajiny a ďalšia v Londýne, "o ktorých sa domnievame, že boli použité na spravodajské účely". Informoval aj o nových obmedzeniach pre ruské diplomatické víza, ako je napríklad čas, ktorý môžu ruskí diplomati stráviť v Spojenom kráľovstve.

Moskva bude "primerane reagovať“ na rozhodnutie Veľkej Británie vyhostiť ruského vojenského pridelenca, citovala ruská agentúra RIA hovorkyňu ruskej diplomacie Mariu Zacharovovú. Britský krok prichádza po náraste "škodlivej" ruskej aktivity na pôde Spojeného kráľovstva vrátane podpaľačského útoku na obchod spojený s Ukrajinou. Minulý mesiac bol v súvislosti s týmto prípadom obvinený Brit, o ktorom sa tvrdí, že má prepojenie na Wagnerovu skupinu. Londýn už skôr obvinil Moskvu, že stojí za otravou dvoch ruských bývalých agentov na pôde Spojeného kráľovstva a z množstva kybernetických útokov a dezinformačných kampaní.

Prečítajte si tiež

Piatykrát Ruským prezidentom. Vladimir Putin oficiálne zložil prísahu

​Ak Francúzsko vyšle vojakov na Ukrajinu, Rusi na nich budú cieliť

Rusko v stredu (8.5) varovalo Francúzsko pred nasadením svojich jednotiek na Ukrajine. Ruské sily by ich v takom prípade vnímali ako legitímne ciele, uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno potvrdil svoje vyhlásenie z februára, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho "legitímne" vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by o takúto pomoc požiadal. Jeho vyjadrenia vyvolali v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia.

"Je príznačné, že sám Macron vysvetľuje túto rétoriku snahou vytvoriť akúsi "strategickú nejednoznačnosť" pre Rusko. Musíme ho sklamať - pre nás je táto situácia viac než jasná," povedala Zacharovová. Ak sa francúzski vojaci ocitnú na frontovej línii, nevyhnutne sa stanú cieľmi pre ruské ozbrojené sily, dodala hovorkyňa s tým, že Paríž už vraj má o takýchto incidentoch dôkazy. Rusko podľa nej totiž eviduje rastúci počet Francúzov medzi obeťami vojny na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok (6.5) nariadil vojenské cvičenie, ktoré bude zahŕňať nácvik použitia taktických jadrových zbraní. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov neskôr spresnil, že Moskva cvičeniami reaguje na zámery Západu vyslať na Ukrajinu vojenský personál. Macron považuje Rusko za "regionálnu destabilizujúcu mocnosť" a hrozbu pre bezpečnosť Europánov". "Mám jasný strategický cieľ: Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať... Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, v Európe nebude bezpečie," vyhlásil.