Aby boli záujmy občanov na prvom mieste, EÚ sa musí zmeniť

Autorka je spolupredsedníčkou a vedúcou kandidátkou na voľby do Európskeho parlamentu za Volt Slovensko

Ako občania Európy čelíme obrovským výzvam vrátane klimatickej zmeny, migrácie, globálnej konkurencie a nerešpektovania medzinárodného poriadku. Z úrovne malého Slovenska ich nedokážeme vyriešiť sami. Potrebujeme jednotný postup s našimi európskymi susedmi a partnermi. Problém? Súčasné štruktúry umožňujú, aby ktorýkoľvek štát Európskej únie zablokoval kľúčové predpisy, balíky sankcií alebo obchodné dohody, ktoré by mohli mať zásadný význam pre milióny európskych občanov.

Aby EÚ lepšie slúžila svojim občanom, je čas na jej transformáciu.

„Stále užšiu úniu medzi národmi Európy“, ktorú Robert Schuman predstavil vo svojom slávnom prejave z 9. mája 1950, nemožno dosiahnuť, ak nepodnikneme ambiciózne kroky smerom k federálnej EÚ.

Ústavu demokratického štátu charakterizuje deľba moci – s väzbami politickej zodpovednosti vedúcimi až k jednotlivým občanom a bez nadmernej koncentrácie moci v ktorejkoľvek zložke – zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej. Súčasná EÚ nie je stelesnením takéhoto modelu. To spôsobuje, že nie je schopná demokraticky a účinne riešiť spomínané výzvy ako klimatická kríza, migrácia, zabezpečenie spoločnej obrany a dodržiavanie demokratických hodnôt a ľudských práv v členských štátoch.

Potrebujeme posilniť schopnosť EÚ konať spoločne. Ústredným prvkom je posilnenie demokratickej legitimity EÚ. Súčasný inštitucionálny rámec sa občanom právom javí tak, že uprednostňuje záujmy členských štátov pred ich záujmami. Vytvára rozhodovacie procesy, ktoré sú neefektívne a silne ovplyvnené národnými záujmami. To obmedzuje schopnosť EÚ konať rýchlo a v záujme občanov.

Preklenutie priepasti medzi občanmi a inštitúciami posilní dôveru v Úniu a európsku zastupiteľskú demokraciu, zabráni škodlivému rozčarovaniu z politického systému a poskytne EÚ schopnosť účinne reagovať na výzvy doma i v zahraničí.

Z uvedených dôvodov vo Volt Slovensko navrhujeme, aby sa prijala:

1. Reforma Európskej komisie na európsku vládu

Mali by sme umožniť poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sú už sami priamo volení občanmi, aby si spomedzi seba zvolili predsedu vlády. Táto funkcia by nahradila súčasnú úlohu predsedu Európskej komisie. Predseda vlády by mal na základe svojho demokratického mandátu vymenovať ministrov, ktorých by mal potvrdiť Európsky parlament. Títo ministri – každý z nich by viedol ministerstvo namiesto súčasných generálnych riaditeľstiev Európskej komisie – by tvorili vládu, ktorá by sa priamo zodpovedala 400 miliónom občanov EÚ.

Počet kabinetov ministrov by sa nemal určovať podľa počtu členských štátov, ale podľa potrieb EÚ a jej občanov. V prípade potreby by malo byť možné ktoréhokoľvek ministra – alebo celú európsku vládu – odvolať z funkcie prostredníctvom hlasovania Európskeho parlamentu o vyslovení nedôvery, čím sa posilní demokratická zodpovednosť.

Týmito krokmi by sa začalo zabezpečovať, aby sa táto výkonná moc zodpovedala voličom a podliehala dôvere Európskeho parlamentu a novovytvoreného Európskeho senátu.

2. Zriadenie Európskeho senátu

Vieme, že pod tlakom (geo)politických kríz je EÚ neraz nútená utiekať sa k nedostatočne transparentným rozhodnutiam. Treba zrušiť súčasný systém stretnutí predsedov vlád 27 štátov EÚ, známy ako Európska rada. Zároveň treba transformovať Radu ministrov EÚ na Európsky senát, ktorý bude slúžiť ako druhá komora EÚ. Mala by rovnaký počet senátorov za každý štát, čím by sa zabezpečilo, že všetky štáty budú mať rovnaké slovo v legislatívnom procese. Menovať ich budú národné parlamenty. Rozhodnutia budú prijímať kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti. Týkalo by sa to najmä tém, ktoré spadajú pod spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako sú sankcie alebo zdaňovanie. V prípade rozhodnutí, akou je zmena zakladajúcich zmlúv, nasadenie vojenských síl alebo rozšírenie EÚ, by sa uplatňoval formát hlasovania posilnenou kvalifikovanou väčšinou.

3. Poskytnúť Európskemu parlamentu legislatívnu iniciatívu

Úloha Európskeho parlamentu sa musí posilniť zo spolurozhodovania na iniciovanie nových predpisov. O túto právomoc sa má deliť so senátom, občanmi EÚ prostredníctvom Európskej občianskej iniciatívy a s európskou vládou. Nové predpisy by navrhovala politická skupina alebo minimálny počet poslancov Európskeho parlamentu. Návrhy by sa konzultovali s vládou EÚ, ktorá by mohla navrhnúť zmeny, hoci právo hlasovať by mali len spoluzákonodarcovia – Európsky parlament a Európsky senát.

4. Premena súdneho dvora na ústavný súd

S cieľom uľahčiť jednotný výklad práva EÚ a potvrdiť nadradenosť predpisov EÚ by ústavný súd upevnil právne a demokratické základy EÚ. Prehĺbila by sa tak demokratická angažovanosť tým, že by sa občanom a členským štátom poskytla štruktúrovaná platforma na kontrolu rozhodnutí EÚ na základe ústavných a základných práv. Zabezpečme univerzálnosť rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, čím by sa dosiahla jednotnosť ľudskoprávnych noriem v celom bloku, stimulovalo by sa ich aktívne a efektívne dodržiavanie.

5. Iniciovať Európsky dohovor o reforme európskych zmlúv

V novom legislatívnom období by sa mal na základe návrhu Európskeho parlamentu na reformu EÚ zapojiť Konvent občianskych diskusií do definovania a formovania kompetencií, finančného a inštitucionálneho usporiadania federálnej Európy. To následne vytvorí legitímny základ pre vyhlásenie európskej federácie a vypracovanie návrhu ústavy, ktorá vytvorí federálnu Európu založenú na demokratickej zodpovednosti.

EÚ stojí pred dôležitou úlohou zavŕšiť svoju cestu k jednote medzi národmi Európy.

Problémy, ktorým dnes čelíme, si vyžadujú koordinované a účinné riešenia, ktoré nie sú možné len na úrovni štátov. Cieľom týchto návrhov je vytvoriť federálnu Európu založenú na demokratických princípoch a schopnú účinne reagovať na súčasné výzvy. Takto môže naďalej prinášať hmatateľné výhody svojim občanom a posilňovať svoje postavenie na medzinárodnej scéne tak, aby zodpovedalo súčasným výzvam.