Hepatológ Marek Rác Nikde v Európe nezomiera na cirhózu pečene toľko ľudí do 50 rokov ako u nás. Problém nie je len alkohol

„Slovensko vyšlo veľmi zle a skončili sme ako najhoršia krajina z pohľadu preventabilnej úmrtnosti na pečeňové choroby, a čo je dôležité, týka sa to mladých populačných ročníkov… Áno, sme podľa niektorých štatistických ukazovateľov na prvom mieste medzi najhoršími. Rakovina, infarkty, cievne mozgové príhody sa týkajú na Slovensku skôr starších ročníkov v dôchodkovom veku. Cirhóza pečene však na Slovensku dominuje u ľudí, ktorí majú tridsať, štyridsať, päťdesiat rokov života. A viac u mužov ako u žien,“ hovorí pre Postoj hepatológ a primár Internej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra Marek Rác.

Rozprávali sme sa o výsledkoch epidemiologického prieskumu Sirius, ktorý okrem iného skúmal, kde majú Slováci väčšie problémy s chorobami pečene, či na dedine alebo v meste, na východe či na západe Slovenska.

„V Nitre sa na tejto vzorke ukázalo, že steatózu, čiže stukovatenie pečene, malo približne 50 percent ľudí, ktorí sa do projektu zapojili. Pokročilú fibrózu alebo cirhózu mala takmer pätina vyšetrených ľudí. To je veľmi veľa. Ide o ľudí, ktorí majú vysoké riziko rakoviny pečene, zlyhania pečene, vysokú pravdepodobnosť komplikácie cirhózy či azda transplantácie. Predpokladám, že takéto zistenia budú takmer vo všetkých regiónoch,“ tvrdí Marek Rác.

Úmrtnosť na ochorenia pečene je na Slovensku veľmi vysoká. Ako sme na tom v rámci Európy?

Odborný časopis Lancet zverejnil pred pár rokmi článok, ktorý rozobral, ako je na tom svet s úmrtiami na ochorenia pečene. Vo svete všeobecne za posledné štyri dekády zaznamenávame dramatický nárast chorobnosti, ale aj úmrtnosti na pečeňové choroby.

V Európe vôbec za posledných 40 rokov evidujeme až šesťnásobný nárast mortality na pečeňové choroby. Uverejnenie týchto dát bolo prvým veľkým míľnikom, keď sme si uvedomili, že hoci nám v Európe klesá úmrtnosť na pľúcne, nádorové a kardiovaskulárne choroby, teda v oblastiach, do ktorých sa nalialo veľa financií a úsilia do osvety. Ale pri pečeňových chorobách sme mali len strmú krivku smerom nahor. Vtedy sa v Británii zhodli odborníci i politici, že tieto dáta sú katastrofálne a raz nás dobehnú.

Teraz vznikla komisia Lancetu, kde sa vedúci odborníci v oblasti hepatológie celej Európy pod záštitou Európskej komisie a Európskeho parlamentu venovali súčasnému stavu.

V roku 2023 sa potvrdilo to, čo sa očakávalo. Slovensko vyšlo veľmi zle a skončili sme ako najhoršia krajina z pohľadu preventabilnej úmrtnosti na pečeňové choroby, a čo je dôležité, týka sa to mladých populačných ročníkov.

Teda sme celkom najhorší v rámci Európy?

Áno, podľa niektorých štatistických ukazovateľov sme na prvom mieste medzi najhoršími. Rakovina, infarkty, cievne mozgové príhody sa týkajú na Slovensku skôr starších ročníkov v dôchodkovom veku. Cirhóza pečene však na Slovensku dominuje u ľudí, ktorí majú tridsať, štyridsať, päťdesiat rokov života. A viac u mužov ako u žien.

Teda cirhózu majú na Slovensku tí, ktorí by mali byť ešte zdraví, produktívni, ktorí by sa mali o seba starať, živiť svoje rodiny. Práve tí sú však u nás najviac postihnutí pokročilými ochoreniami pečene, ako je cirhóza a jej komplikácie.

Vlado Roško o generácii dnešných mužovSú dospelí, ale majú problém s emočným jedením, so sexom alebo s alkoholom. Väčšina si tým kompenzuje niečo z detstva

Zuzana Hanusová

Najčastejšou príčinou úmrtnosti do päťdesiat rokov je na Slovensku podľa ročeniek NCZI z roku 2018, 2019, 2020 cirhóza pečene.

Pečeňové choroby majú globálne rôznu distribúciu, niekde majú viac vírusovej hepatitídy C a B, napríklad v Ázii. My týchto prípadov máme relatívne málo, lebo máme očkovania na hepatitídu typu A a B. Hepatitída typu C, ktorú voláme aj tichý zabijak, je síce strašiakom, ale dnes na ňu máme veľmi efektívnu liečbu, ktorá vie takmer každého chorého za pár týždňov vyliečiť.

Na hepatitídu teda u nás ľudia neumierajú?

Je a bude ich, dúfajme, čoraz menej. Doteraz bola najčastejšia príčina transplantácií pečene celosvetovo práve hepatitída typu C. Odkedy sa však za posledné desaťročie objavili cielené antivírusové lieky, ktoré dokážu zabrániť replikácii vírusu, dokážeme ľudí s hepatitídou v akomkoľvek štádiu vyliečiť a z tohto dôvodu nám klesá počet transplantácií pečene z dôvodu HCV (vírus hepatitídy C) infekcie. Na Slovensku je však situácia iná.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ak Slovákom pečeň nezlyháva pre vírusové ochorenia, môže za to spotreba alkoholu a zlý životný štýl ľudí už v strednom veku?

Každá zápalová chronická choroba pečene má rovnakú progresiu. Ak máte v pečeni zápal, vedie k poškodeniu tkaniva. To sa však dokáže samo regenerovať a reparovať. Ak sa však pečeň dlho nevie vyhrabať zo zápalu alebo z ohnísk tlejúceho zápalu, je to ako s požiarom, napácha škody, ktoré sa nedajú plnohodnotne zhojiť. Ak je takýchto ložísk veľa, vznikajú jazvy, väzivové vlákna nazývané fibróza, čo je vlastne ekvivalent pre tuhnutie tkaniva.

Keď je fibrózy príliš veľa, tak prechádza do cirhózy, čo je architektonická prekážka pre normálnu funkciu pečene. Pečeň môže byť až taká zmenená a stvrdnutá, že nedokáže plnohodnotne vykonávať svoje funkcie.

Takto pôsobia na pečeň či už vírusové hepatitídy, alebo liekové či alkoholové toxicity. Rovnako sa správa metabolický syndróm, obezita a cukrovka, ktoré vedú k steatóze – stukovateniu pečene. Tieto stavy sa vyvíjajú nebadane, dlhé roky až desaťročia, až raz príde k zlomu, keď je zlyhávanie pečene symptomatické, a to už býva väčšinou neskoro.

Na druhej strane máme choroby, ktoré pôsobia na pečeň veľmi rýchle, akútne. To sú napríklad otravy hubami či paracetamolové intoxikácie, keď úder príde rýchlo a pečeň tomu nedokáže efektívne vzdorovať a môže dôjsť až k akútnemu zlyhaniu pečene.

Vieme v prípade Slovenska povedať, z akého dôvodu u nás zlyhávanie pečene prevažuje? Predpokladám, že z húb to asi nebude.

Nejaký dojem máme z našej dennej ambulantnej a nemocničnej práce. Ten potvrdzujú aj prvé dáta, ktoré zbierame v projekte Sirius, ktorý rozbehlo transplantačné pracovisko z nemocnice v Banskej Bystrici. Garantom tohto projektu je docent Skladaný, prednosta internej kliniky v Banskej Bystrici.

Projekt sa začal tým, že sme chceli vedieť, či sú dáta z Európskej únie (OECD) skutočne pravdivé alebo ešte horšie, ako sme si predstavovali.

Ide o formu epidemiologického prieskumu, v ktorom porovnávame socióm naprieč Slovenskom, malé obce s veľkými mestami, porovnávame sever s juhom, východ so západom, podľa vekových skupín, pohlavia, podľa príjmových skupín.

Skúmame počty, rozdiely, zvláštnosti a či máme nejaké špecifiká, pokiaľ ide o poškodenia pečene, napríklad alkoholové alebo na podklade metabolickej dysfunkcie, čo je takzvaná pečeňová steatóza, ktorá sa spája s obezitou, cukrovkou, so životným štýlom.

Teda nie iba alkohol?

Alkohol, obezita a cukrovka sú tri najčastejšie veci, ktoré nám na Slovensku do tej skladačky pečeňovej cirhózy zapadajú. Vidíme to v našich ambulanciách, na interných oddeleniach a klinikách, z dát z Transplantačného centra, z hlásení o rakovine pečene. Registrujeme, na základe akých príčin pečeňových chorôb sa pacienti dostávajú do „zdravotného“ systému.

Ľudia, ktorí nám vstupujú teraz do tohto prieskumu, sa vyjadrujú v dotazníkoch, ako žijú, ako sa stravujú, koľko vysokospracovaných potravín konzumujú, aký majú vzťah k alkoholu, či sú obézni, aké lieky berú. Na základe týchto údajov sa snažíme vyskladať mozaiku pečeňovej reality.

Hovoríte, že porovnávate mestá a dediny, jednotlivé regióny. Máte už nejaké konkrétne dáta?

Ešte stále nemáme definitívne dáta, keďže projekt je stále aktívny. Myslím si však, že v krátkom čase ich zverejníme.

Dáta máme rozdelené podľa obcí a miest, kde sa prieskum robil. Zatiaľ môžem povedať, že sú tam aj prekvapenia. Mysleli sme si napríklad, že bude rozdiel v zistených údajoch, keď budeme prieskum robiť vo veľkom meste ako napríklad v Bratislave a v dedine na lazoch.

Na základe dát to však vyzerá, že nebude veľký rozdiel medzi mestom a dedinou. Ako sa píše v knižke Postsedliaci, sme skutočne rurálnym spôsobom žijúca krajina, či sme v meste, alebo v obci, sme takzvaní postsedliaci, prenášame si spôsob života do miest.

Nezaznamenali sme ani veľmi odlišné stravovacie návyky a možno ani iné vzorce konzumácie alkoholu medzi mestom a dedinou.

Potvrdili sa dohady, že napríklad východ Slovenska má najväčší problém s alkoholom?

Také jednoznačné to nebude. Keď sme robili projekt Sirius u nás v Nitre, tak podľa protokolu prišli ľudia, ktorí nemali mať dovtedy evidovanú žiadnu známu chorobu pečene, to znamená, že my sme im realizovali skríningové vyšetrenie pečene.

V Nitre sa na tejto vzorke ukázalo, že steatózu, čiže stukovatenie pečene, malo približne 50 percent ľudí, ktorí sa do projektu zapojili. To sme zistili pomerne presnou meracou technikou.

Pokročilú fibrózu alebo cirhózu mala takmer pätina vyšetrených ľudí. To je veľmi veľa. Ide o ľudí, ktorí majú vysoké riziko rakoviny pečene, zlyhania pečene, vysokú pravdepodobnosť komplikácie cirhózy či azda transplantácie.

Predpokladám, že takéto zistenia budú takmer vo všetkých regiónoch a rozdiely nebudú veľké, ale nechcem predbiehať kolegov, ktorí tie dáta ešte zbierajú a spracúvajú.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Spomínané stukovatenie pečene je pomerne ľahko zvrátiteľný stav, ak sa človek rozhodne vedome zmeniť svoje návyky.

Ľahko sa to povie, ťažšie sa to spraví. Hovoriť o stukovatení pečene je dnes spoločensky nekorektné, lebo slovo tuk sa už považuje za bodyshaming. Preto sa zmenilo názvoslovie a voláme to steatóza pečene.

Nevoláme to už ani nealkoholová steatóza, lebo to môže vydesiť a stigmatizovať ľudí, ale steatotická choroba pečene.

Príčiny steatotickej choroby pečene sú dve, užívanie alkoholu a metabolická dysfunkcia, čo sú tí, ktorí majú metabolickú dysfunkciu, teda obezitu, veľký obvod pása, zvýšené množstvo viscerálneho tuku, cukrovku, problém s vysokým cholesterolom.

Títo majú chorobu pečene na základe inzulínovej rezistencie, ktorá je spúšťačom nielen metabolických porúch, ale aj steatózy a zápalu pečene – hepatitídy. To je dnes najväčšia skupina pacientov so steatotickou chorobou pečene.

Ale je pravda, že príčiny sa často kombinujú. O čo má konkrétny človek viac príčin poškodenia pečene, o to môže byť poškodenie závažnejšie. To znamená, že ak má niekto cukrovku, vysoký cholesterol a do toho ešte pravidelne konzumuje alkohol, tak určite progresia ochorenia pečene bude oveľa rýchlejšia ako u niekoho, kto nemá kombináciu týchto faktorov.

U nás je však povedomie o chorobách pečene veľmi malé, preto chceme šíriť osvetu o prevencii pečeňových chorôb. Lebo 90 percent z nich je preventabilných.

Prečo sa ochorení pečene nebojíme viac, keď sú dáta u nás také alarmujúce? Máme strach z rakoviny, z infarktu, prečo nie z chorôb pečene?

Lebo pečeň môže byť chorobou postihnutá počas rokov veľmi pomaly a plazivo a jej zápalové poškodenie býva dlho bez symptómov. Človek nemusí mať roky žiadne príznaky, necíti bolesť, možno sa za príčinu, ktorú pozná či tuší len on sám, aj hanbí. Keď má niekto infarkt, tak to vedia všetci naokolo. Keď má niekto cirhózu, s tým sa nikomu nechváli.

Možno je chyba aj na úrovni lekárov, lebo ak dnes príde človek do ambulancie, že má steatózu pečene, lekár mu povie, veď to má dnes predsa každý. Je pravda, že 40 percent dospelej populácie ju skutočne má, ale určite to nie je normálny stav.

Vedec Alojz Bomba o mikrobiómeV črevách sa začína aj dobrá nálada. Nestačí však len kyslá kapusta a bryndza

Jana Holubčíková

Steatóza je chorobný stav, ktorý niečo signalizuje a treba ho brať vážne. Znamená v prvom rade to, že tento konkrétny postihnutý človek je ohrozený, že bude mať vážnu chorobu pečene, ale aj to, že má či bude mať zrejme cukrovku, nadváhu či obezitu a bude mať z toho poškodené cievy, srdce, zrak, obličky alebo že bude mať skôr a predčasne infarkt, cievnu príhodu alebo aj rakovinu. To, čo nájdeme na pečeni, je len manifestácia a zrkadlový obraz nejakého komplexného chronického zápalového deja.

Nepomohlo by, keby sa ľuďom s metabolickou poruchou u všeobecného lekára alebo u diabetológa hovorilo, v akom stave majú pečeň a že zlyhanie pečene je fatálne?

Snažíme sa o holistický prístup, pečeň je totiž centrálny orgán metabolizmu. Je fabrikou, ktorá zbiera signály o tom, čo telo potrebuje, a do istej miery vyhodnocuje, čo potrebuje. Preto sa hovorí, že nie je kalória ako kalória, nie je jedno, odkiaľ kalória prichádza, teda nie je jedno, čo zjete a vypijete.

Máme veľa styčných bodov s diabetológmi, obezitológmi, s praktickými lekármi, s kardiológmi, s internistami, máme pracovné skupiny, kde sa o tom rozprávame a snažíme sa synchronizovať naše úsilie. Ale na tomto poli je ešte veľa práce.

Viem si predstaviť, že keby pacient videl, koľko tuku má na vnútornom orgáne, na pečeni, je to veľmi hmatateľný dôkaz o jeho zdraví, ktorý by ho možno vystrašil natoľko, že by urobil životné zmeny.

Aj sa nám to potvrdilo, máme fibroscany alebo podobné prístroje, ktoré na podklade akustického signálu vedia odmerať elasticitu – tuhosť pečene. Teda dnes by sme vedeli pacientovi povedať, či má tuhú alebo mäkkú pečeň a ako má blízko k cirhóze, či to je zvratná alebo nezvratná choroba. Vieme odmerať nielen tuhosť, ale aj množstvo tuku v pečeni.

Tieto vyšetrenia robíme aj v rámci spomínaného projektu Sirius, teda vieme pacientovi odmerať tuhosť a množstvo tuku v pečeni. Priložíme mu sondu podobnú ako pri ultrazvukovom vyšetrení a zistíme, ako na tom pečeň je. Tento skríning beží po celom Slovensku a bude pokračovať.

Spolu s kolegami z farmabiznisu sme vyvinuli aj aplikáciu www.hepkalkulacka.sk, ktorú môžu využiť zdravotníci všetkých odborov, kde si naklikajú bežné antropometrické a laboratórne dáta typu výška, váha človeka a biochemické parametre ako pečeňové testy, cholesterol, triglyceridy a dostanú z toho nejaké číslo, ktorého hodnota určí riziko pokročilej fibrózy a steatózy pečene.

Apku môže použiť aj bežný pacient, ak má potrebné výsledky z krvi.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ak niekomu vyjdú mierne zvýšené pečeňové výsledky z krvi, neznamená to automaticky, že má problém?

Nie. Môže to byť aktuálny výkyv, preto sa zvyknú v prípade zlých výsledkov po čase opakovať. Ak sú zvýšené dlhodobo, treba urobiť ďalší krok, pátrať po príčine ich zvýšenia. Viac ako šesť mesiacov zvýšené pečeňové testy sú v našej hantírke už chronickou hepatitídou.

Tento stav majú riešiť všeobecní lekári alebo hepatológovia?

Žiaľ, hepatológov je málo, častejšie to riešia všeobecní lekári alebo internisti. My by sme boli vďační za úvodnú a základnú diagnostiku, celkové posúdenie stavu, a ak lekár vyhodnotí situáciu ako potenciálne rizikovú, že k nám pacienta odošle na doriešenie.

Ako vie človek svojimi silami zmeniť stukovatenú pečeň, prípadne dosiahnuť úpravu fibrózy?

Ak zmení a odstráni sedavý spôsob života, obmedzí radikálne konzumáciu alkoholu a nevhodné stravovacie návyky, čo sa týka kvality i kvantity potravín. Toto vie zásadne ovplyvniť stav pečene.

Teda nepite alkohol, športujte a zdravo jedzte. Nie jednorazovo, ale opakovane, dlhodobo a trvalo.

Z medicínskeho pohľadu pre pečeň neexistuje bezpečné množstvo alkoholu, ktoré by sme chceli pacientom odporúčať. Keď má niekto nejaký stupeň fibrózy pečene, musí mu byť jasné, že alkohol už nemôže konzumovať.

Veda dnes upozorňuje na škodlivosť príjmu fruktózy, ktorá môže byť pre pečeň takisto veľmi nebezpečná.

Dnes hovoríme o obezogénnych prvkoch, substanciách, čo sú endogénne disruptory. Sú to molekuly, ktoré menia tok energie v bunke. Pečeň je toho exemplárnym príkladom. Fruktóza je dnes zdokumentovaná ako výrazný obezogénny element.

Fruktóza funguje v pečeňovej bunke tak, že namiesto toho, aby slúžila ako energetický substrát, na rozdiel od glukózy, ktorú dokáže využiť akákoľvek bunka v tele na energiu, ako prvý krok pri metabolizácii fruktózy spraví to, že dôjde k brutálnemu poklesu energie v bunke. Bunka má tak pocit vyhladovania.

Napriek tomu, že do bunky prišla molekula cukru, ktorou je fruktóza, bunka spraví to, že sa stiahne z energie, ako keď vám baterka na mobile klesne na minimum. Bunka hlási nedostatok energie a to sa prejaví v mozgu stratou kontroly apetítu, stratou kontroly príjmu energie a robením tukových zásob. Je to vlastne regulačný mechanizmus.

Je to ako snažiť sa prestať fajčiťKaždý siedmy človek na svete je závislý od nezdravých jedál

Alena Potocká

Fruktóza zároveň mení mitochondriálny metabolizmus, mitochondrie sú energetickou elektrárňou bunky, tam sa rozhoduje o tom, či sa energia spáli na deje potrebné v tej bunke, v tele alebo sa energia uloží ako tuk.

Takéto tukové zásoby sa však nedajú jednoducho mobilizovať a telo si žiada ďalšiu energiu, ktorá prichádza vo forme ďalšej fruktózy a vzniká začarovaný kruh.

Dá sa teda povedať, že z pohľadu bunky a obezogénneho efektu je účinok alkoholu a fruktózy podobný.

Aká by bola najlepšia strava pre pečeň?

Vyvážená racionálna strava, pri ktorej sa treba riadiť sezónnosťou potravín a zdravým rozumom. Tejto požiadavke asi najviac zodpovedá mediteránny spôsob stravovania, ktoré sa dá prispôsobiť nášmu kontextu. Konzumované jedlá by mali byť čo najčerstvejšie a čo najmenej spracovávané.

Priemyselným spracovaním sa z potravín eliminuje vláknina, dostávajú sa tam stabilizátory, prifarbovače, dochucovače, emulgátory a ďalšie chemikálie. Až 75 percent potravín v obchodoch dnes obsahuje fruktózu, či je to pečivo, cestoviny, konzervy, alebo sladkosti, jednoducho platí, že fruktóza sa dnes pridáva takmer do všetkého. A dostáva pri svojom nadbytku možnosť rozvinúť toxický obezogénny efekt.

Ideálom je to, čo máte v záhrade, doma v špajze, sezónne potraviny. Aby to bolo čerstvé a vo všetkých farbách dúhy, teda čo najfarebnejšia strava. Len minimálne doma pripravená a uvarená.

Zabalené a ultra či vysoko spracovávané potraviny s dlhou lehotou trvanlivosti nemusia byť zdraviu prospešné, lebo väčšinou nemajú vlákninu, ktorá zabezpečuje, aby sa fruktóza uvoľnila v tele až tam, kde sa má uvoľniť a aj to pozvoľna.

Preto je veľký rozdiel, či vypijete pomarančový džús, ktorý je zbavený vlákniny a má extrémne množstvo fruktózy, ktorá sa hneď vstrebe, ako keď zjete pomaranč alebo jablko, kde je fruktóza zabalená vo vláknine ako v sieti, ktorá ju hneď neuvoľní.

Dnes už vieme, že fruktokináza, enzým, ktorý štiepi fruktózu, nie je len v pečeni, ale aj v črevnej výstelke, čiže enterocyty v čreve ju dokážu štiepiť. A keď sa tam dostane vo forme ovocia alebo zeleniny, teda je uvoľňovaná pozvoľna, črevná výstelka si s tým poradí a nedôjde k absolútne toxickej náloži pre pečeň.

Takže sa nemáme báť jablka na prázdny žalúdok.

Rozhodne nie.

Dnes mnohí odborníci odporúčajú ketodiétu, teda zníženie sacharidov na minimum, ako ideálnu diétu pre pečeň. Aký je váš názor?

Odporúča sa to ako štart pred akoukoľvek diétou, lebo ketózou sa vám zmení metabolizmus z pálenia sacharidov na tuky, zmení sa inzulínová senzitivita. Organizmus tak môže skutočne metabolicky lepšie fungovať, keď sa nakopne ketogénnou diétou.

Diéty predstavujú komplexnú vedu. Treba k nim pristupovať pri každom jednotlivom pacientovi individuálne.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako by mal vyzerať dokonalý deň človeka, ktorý chce mať pečeň bez tuku?

Nedá sa to povedať univerzálne. Niekto rúbe celý deň drevo v lese, niekto chová ovce a kozy a chodí celý deň po grúni a niekto ráno sadne do auta a celý deň v ňom presedí alebo je za počítačom v kancelárii.

Treba sa snažiť robiť malé cielené kroky, ktoré dokážu niečo postupne meniť. Samozrejme, je potrebné prestať konzumovať alkohol, prestať fajčiť a začať sa hýbať. Sedem- až desaťtisíc krokov denne je absolútnou nevyhnutnosťou. Ale často, ako vieme, to nemusí stačiť…

Ak človek celý deň sedí v práci, tým, že ide trikrát do týždňa cvičiť do fitka, si metabolické zdravie nenapraví. Ale môže spomaliť negatívne dosahy.

Niekto sa dokáže radikálne obmedziť v jedle, niekomu zase vyhovuje takzvaný intermitent fasting či time restricted eating, keď jedlo konzumuje v istom čase, aj to môže pečeni pomôcť.

Hovorili ste na začiatku o tom, že nie je kalória ako kalória. Pritom sa dnes veľmi zdôrazňuje, že práve kalorický deficit je dôležitý, aby človek schudol. Pre zdravie pečene to nestačí?

Keď zjete kalóriu fruktózy, spraví vám taký metabolický neporiadok v bunke, že z toho nielen priberiete. Keby to bola kalória z bielkoviny či tuku, tak to tak tiež dopadne, ale... Je v tom veľký rozdiel.

Ak to trocha preženieme, akákoľvek kalória v nadbytku vám môže spôsobiť obezitu, to je jasné, ale fruktóza vám robí prehĺbenie metabolickej dysfunkcie. Fruktóza vám oveľa rýchlejšie spôsobí metabolickú dysfunkciu – inzulínovú rezistenciu či až cukrovku.

Chemička o potravinových mýtochAj celozrnná múka má vážne nevýhody, lepku a laktóze sa vyhýbame zbytočne

Jana Holubčíková

Ale platí, že ak ľudia schudnú, tak sa im zásadne zlepší zdravie pečene.

Sú na to dáta?

Dnes máme vedecky podložené, že ak človek schudne do päť percent svojej váhy, tak dokáže redukovať až odstrániť steatózu pečene – stukovatenie. Keď schudne sedem až desať percent svojej váhy, tak je histologicky dokázateľné to, že sa mu z pečene odstráni poškodenie pečeňových buniek, zápal pečene. Keď schudne desať percent svojej váhy, tak dokáže zvrátiť fibrózu pečene minimálne o jeden stupeň.

Koluje mýtus, že chudí ľudia nemôžu mať stukovatenú pečeň. Platí to?

Neplatí, ide aj o svalovú činnosť, fyzickú aktivitu, ktorá dokáže ovplyvňovať spomínanú inzulínovú senzitivitu, ktorú môžu mať aj chudí ľudia narušenú. Existujú aj zriedkavejšie príčiny steatózy, napríklad nežiaduce účinky liekov a podobne.

Videli ste už teda vyslovene štíhleho človeka, ktorý mal problém s pečeňou na základe metabolickej poruchy?

Samozrejme, videl som štíhlych ľudí s ťažkou steatózou až fibrózou. Videl som scany u ľudí, ktorí nemali veľké množstvo podkožného tuku, ale na vnútorných orgánoch mali tuku veľa – mali viscerálnu obezitu.

Tam treba pátrať, či to nie je nejaká sekundárna príčina, nejaká porucha metabolizmu alebo Wilsonova choroba, kde je porucha metabolizmu medi alebo niektoré lieky robia takéto poškodenia. Alebo aj istý typ hepatitídy C môže spôsobiť ťažkú steatózu.

Údajne na pečeň pomáha pitie kávy?

Káva má v rámci fibrotizácie skutočne protektívny vplyv, káva má teda isto pečeňový benefit aj v zmysle zastavenia progresie fibrózy, rizika cirhózy a znižuje a pomáha znížiť riziko rakoviny pečene.

Malo by však ísť o kvalitnú kávu, ristretto alebo espresso, žiadna instantná káva alebo kofeínové nápoje.

Pomôže ľuďom s ochorením pečene alebo na jeho prevenciu suplementovať vitamín E a D?

Myslím si, že pri zdravej strave a pohybe na vzduchu déčko nie je až také nutné, ale vitamín E máme aj v našich smerniciach a má svoje dokázateľné benefity. Éčko však zvyšuje riziko cievnych mozgových príhod a karcinómu prostaty, čiže treba sa o dávkovaní poradiť s lekárom.

Ako odborníci sme však k voľne dostupným suplementom skeptickí. Kolega hepatológ, profesor Vítek z Prahy pravidelne prednáša o svojom výskume, v rámci ktorého testoval výživové doplnky, bylinkové preparáty na podporu zdravia a vyšlo mu, že veľmi často neobsahovali zdraviu prospešné látky v deklarovaných množstvách. Naopak, obsahovali molekuly s toxickým potenciálom, ktoré tam nemali čo robiť.

Skôr si teda človek môže namiesto pomoci ešte priťažiť napríklad mykotoxínmi. Preto buďme veľmi opatrní pri tom, kde si kupujeme doplnky stravy.

Foto: Postoj/Adam Rábara