V rozhovore sme sa pýtali:
- prečo sa nedarí nájsť riešenia,
- aké možnosti pripadajú do úvahy,
- čo skládka ukrýva,
- kde by sa dal odpad zo skládky zničiť.
Skládka chemického odpadu sa nachádza vo Vrakuni desiatky rokov, vyvážať ho tam začali z Chemických závodov Juraja Dimitrova v 1966. Od vzniku republiky bolo viacero pokusov o začatie jej likvidácie. Prečo všetky plány vždy stroskotali?
Je to veľmi ťažké. Pred 60 rokmi, keď vtedajšia vláda rozhodla, že vznikne skládka, tak to bolo ďaleko za mestom. Vrakuňa mala vtedy 1000 obyvateľov a Bratislava končila niekde na Tehelnom poli. Vo Vrakuni bolo mŕtve rameno Malého Dunaja s nepriepustnými ílovitými vrstvami a tak rozhodli, že sa to tu uloží a malo by to byť v suchu. Odpad sa tam navážal asi 10 rokov, je niekde v hĺbke štyri až päť metrov pod zemou, na tom je päť metrov zeminy. Keď sa v 90. rokoch robilo Gabčíkovo-Nagymaros, stúpla podzemná voda. Sudy skorodovali a začalo to unikať do podzemnej vody. Podzemná voda sa začala kontaminovať pred 20 rokmi, a keď prišla na miestny úrad o tom prvá informácia, vtedajšia starostka vyhlásila stupeň mimoriadnej situácie, aby sa voda nepoužívala na konzumáciu, polievanie a podobne. Začala sa komunikácia s ministerstvom životného prostredia. Samozrejme, každý minister životného prostredia, ktorý prišiel – nepamätám si, že by tu nejaký bol viac ako štyri roky – mal inú predstavu o tom, ako to riešiť.
S akými riešeniami prišli?
Za moje funkčné obdobie (v úradu od roku 2014, pozn. Red.) som zažil štyroch ministrov. S prvým – Petrom Žigom – som sa kvôli skládke stretol asi dvakrát, prisľúbil pomoc. Jeho štátny tajomník pán Ferencz tu bol niekoľkokrát na stretnutí s občanmi, a vtedy v roku 2016 prisľúbil, že tu do roka a do dňa budú bagre a bude sa to riešiť. Prešiel rok, prišiel pán minister Sólymos. S tým som sa stretol asi dva týždne po jeho zvolení. Povedal, áno, jasné, super, idem do toho, je to veľmi dôležitá vec pre Žitný ostrov… Mal ale inú predstavu o tom, ako to riešiť a začal pripravovať takzvanú enkapsuláciu. Dotiahol to až do stavebného povolenia, ktorý riešil Miestny úrad Bratislava-Ružinov. Myslím, že aj vysúťažil firmu, ktorá enkapsuláciu mala realizovať. Potom nastúpil pán minister Budaj, s ním som sa tiež stretol dvakrát. Prvý raz mesiac od jeho zvolenia, druhýkrát asi dvoch rokoch. Prišiel s tým, že určite to nejde riešiť enkapsuláciou, lebo podľa jeho názoru je to zlé riešenie, a dá si to posúdiť do Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, aby mu navrhol lepšie riešenia. Trvalo to dva roky. Potom mi zavolal pán minister Budaj, či môžem prísť a že má iné riešenie a chce okolo celej skládky vybudovať vrty, ktoré budú kontaminovanú vodu vyťahovať a čistiť.
To bol návrh Slovenskej akadémie vied?
Áno. Chcel to takto riešiť, lebo to malo byť výrazne lacnejšie a efektívnejšie. Medzitým bežalo stavebné konanie, lebo sa ešte niektorí ľudia odvolali. Sólymos totiž ešte predtým pripravil zákon o vyvlastnení pozemkov. Stavebný úrad v Ružinove aj vydal stavebné povolenie, no tam sa zase niekto odvolal a podobne. Budaj v tejto veci nekonal asi preto, lebo mal iný návrh riešenia. Odišlo to do zabudnutia a pozemky sa neodkúpili. Dostalo sa to až do tohto štádia, keď prišiel minister Taraba a na stole objavil, že chýbajú ešte nejaké pozemky. Konala sa dražba pozemkov, na ktorých mala byť vystavaná ochranná stena. Ministerstvu sa podarilo dva pozemky od súkromníkov odkúpiť s tým, že vláda minulý týždeň rozhodla o zrušení enkapsulácie. Podľa mojich informácií, ktoré mám z ministerstva, to nie je o tom, že by to nechceli riešiť, ale je to o tom, že sa skončila možnosť na to čerpať eurofondy a zaplatiť to z vlastných finančných zdrojov by nebolo možné. Zrušili zmluvu s firmou na enkapsuláciu a teraz majú pripraviť návrh nového riešenia. Neznamená to, že to riešenie nemá byť také isté, ako bolo. Len keď to majú našiť na nové programovacie obdobie, potrebujú asi urobiť novú zmluvu alebo novú súťaž. Neviem presne…
Ako si máme predstaviť tú skládku, keď tam odpad v sudoch vyvážali vyše desať rokov?
Odpad z chemických závodov nebol voľne uložený, zakopával sa v sudoch. S niektorými obyvateľmi, ktorí zažili začiatky skládky a bývali v okolí, som sa stretol a hovorili, že tam videli zelené svetielka, a že sudy svietili. Netreba zase veriť všetkému. Na základe vrtov je však preukázané, že je tam vyše 400 rôznych chemických látok, zlúčenín a prvkov, ktoré potvrdila analýza firmy Dekonta pred desiatimi rokmi. Nehovorím, že ich tam nemôže byť aj viac. Chemické závody Juraja Dimitrova vyrábali určite aj niečo, čo úplne nebolo v tej dobe verejne známe a nemuseli to ukladať po celej skládke. Mohli to uložiť len v jednej časti, ktorá nemusela byť prieskumnými vrtmi zachytená.
Čítajte viac Riešenie toxickej skládky v Bratislave je opäť na bode nula, koktail chemických látok je ako časovaná bomba. Čaká sa, čo vymyslí Taraba
Aké by bolo ideálne riešenie podľa vás?
Z môjho pohľadu by bolo najlepšie to vykopať, odviezť a niekde spáliť alebo niečo také. Keď to tam desať rokov vozili, tak to minimálne toľko bude trvať odviezť. Neviem si to inak predstaviť. Ak sú tie sudy skorodované, chemikália bude tiecť. Dávať to do nejakých uzavretých sarkofágových áut, voziť to cez terajšie mesto nie je jednoduché. Vtedy nákladiak naložil odpad, z chemických závodov prešiel cez Raču až sem cez neobývané územie. Ak by sa to malo dnes vyvážať niekam, tak ideme cez obývané územie. Určite by to bolo aj príliš drahé. Preto som bol vždy zástanca toho, aby sa najskôr spravila enkapsulácia, nech sa to prestane šíriť a získame 50 rokov na to, aby sme našli riešenie, ktorým sa to vyrieši navždy. Možno budú za 50 rokov existovať mikroorganizmy, ktoré tam nasadíme a obrazne povedané zožerú to. Dnes taká technológia nie je. Pamätám si, keď ministerstvo životného prostredia riešilo gudróny z kameňolomu Srdce v Devínskej Novej Vsi. Spaľovalo sa to v Rohožníku. No v kameňolome nežijú ľudia, tam sa to nakladalo a išlo hneď na diaľnicu rovno do spaľovne v Rohožníku. Odtiaľto sa to nedá, bez toho, aby ste nešli cez obytnú zónu.
Nenachádza sa bližšie v okolí spaľovňa, ktorá by si vedela poradiť s environmentálnymi záťažami?
Na území Bratislavy určite nie. Neviem, či v Rohožníku majú vôbec takú kapacitu. Kapacita gudrónov bola 100-násobne menšia ako skládka vo Vrakuni.
Aké množstvo chemického odpadu je zakopaného vo Vrakuni?
Ťažko povedať. Údaje o tom, čo tam chemické závody vyvážali nie sú úplne pravdivé a identické. Je to asi 144-tisíc ton. Je toho veľa. Bol už aj návrh postaviť spaľovňu priamo na mieste a tam to likvidovať. Proti tomu sa postavili obyvatelia Vrakune. Voziť to do spaľovne v Bratislave na komunálny odpad nie je možné, lebo komunálny odpad dnes pohlcuje 98 percent spaľovne, no najmä nie je koncipovaná na likvidáciu chemického a toxického odpadu, ale na komunálny odpad. Musel by na to byť iný kotol. Postaviť takú spaľovňu tiež nie je jednoduché, lebo tomu predchádza proces EIA, do ktorého sa zapájajú občianske združenia aj obyvatelia, a všetci sa môžu odvolať. Trvalo by to minimálne päť rokov, kým by sa takéto niečo postavilo. Nevyzerá to úplne najreálnejšie.
Zámer postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadov ohlásila rafinéria Slovnaft. Okrem triedičky komunálneho odpadu by v rámci centra mohla stáť aj spaľovňa, ktorá by si okrem iného vedela poradiť aj s envirozáťažami. Videli by ste ako možné riešenie?
Je to jedno z možných riešení. Zatiaľ som od ministerstva nepočul, že by sa tam skládka mohla likvidovať. Je voči tomu veľký odpor obyvateľstva. Ide o tom, čo som už spomínal – všetci chcú, aby sme skládku likvidovali, ale nikto nechce na svojom území spaľovňu. Postaví spaľovňu v Tatrách tiež nie je úplne fajn. Postaviť ju mimo obývaného územia? Kde? Na Žitnom ostrove? Nie. Urobiť to niekde 100 km od Bratislavy? Voziť to tam je tiež absolútne nereálne. Ak to chceme spáliť a navždy zlikvidovať, musí to byť niekde na území Bratislavy, čo sa určite nestretne s pochopením a predpokladám, že to nebude až tak úplne jednoduché presadiť. Likvidáciu skládky prirovnávam k tomu, keď má človek cirhózu pečene. Kým čakáte na darcu, potrebujete prestať piť. V prípade skládky potrebujeme, aby sa kontaminácia nešírila ďalej do zeme. Preto hovorím, že treba ako prvý krok urobiť enkapsuláciu, a ako druhý krok hľadať darcu, respektíve tú spaľovňu, načo máme ďalších 50 rokov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Ako si máme predstaviť enkapsuláciu?
Malo by sa to zabetónovať po obidvoch stranách. Do vrtov sa natlačí betón a celá skládka sa obetónuje.
A čo spodná časť, na ktorej odpad leží?
Tam je tá nepriepustná ílovitá časť mŕtveho ramena.
To by stačilo, aby sa chemické látky nešírili ďalej?
Nikto nevie, čo tam úplne presne je. Ale keďže to bol kedysi tok Malého Dunaja a voda neprenikala z toho koryta dole, tak by to malo stačiť. Môže sa stať, že na niektorých miestach je ten íl porušený a môže prísť k preniknutiu, ale určite to nebude v takom množstve, ako je to teraz.
Ako skládka ovplyvňuje samotných obyvateľov Vrakune? Stále platí odporúčanie pre záhradkárov, aby nepoužívali vodu zo studní?
Bežného obyvateľa Vrakune, ktorý býva v rodinnom dome alebo byte to nezaťažuje vôbec, lebo je napojený na vodu z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Tá je buď napojená na vodný zdroj Sihoť, alebo vodný zdroj Hamuliakovo. To je nezávadná voda. Bežného obyvateľa Vrakune to vôbec netrápi, možno až 50 percent Vrakunčanov nevie, že tu nejaká skládka je. Najväčší problém so skládkou majú záhradkári v okolí. Záhradky sú tam desiatky rokov, niektorí tam boli už aj v období navážania odpadu a nemajú prístup k verejnému vodovodu, no majú narazené studne.
Musím povedať aj „B“, že tie studne sú na 99 percent nelegálne. Mať dnes legálnu studňu podlieha stavebnému povoleniu a na to, aby vám ju povolil stavebný úrad sú určité pravidlá. Jedna z nich je aj analýza vody. Ak voda nebude mať pozitívnu analýzu, úrady povolenie nevydajú. Sú to teda poväčšine nelegálne studne. Pred 20 rokmi miestny úrad vyzval, aby vodu z nich nevyužívali na pitie a polievanie. Či to dodržiavajú, alebo nie nevieme posúdiť. Nemáme oprávnenie to kontrolovať. Myslím si, že väčšina ľudí to nedodržiava. Či to má nejaký vplyv na život a zdravie, neviem posúdiť, nie som lekár. Záhradkári sú jediní, ktorých sa to bytostne týka, lebo nemajú prístup k verejnému vodovodu. Ak si nenosia vodu v galónoch, je to pre nich problém. Na druhej strane, záhradka bola kedysi definovaná záhradným domčekom, ktorý mohol mať 15 metrov štvorcových a ľudia tam chodili tráviť víkend a pracovať. Ak by sme vychádzali z toho, nepotrebujete tam tej vody toľko. Stavebný zákon sa zmenil, záhradné domčeky nie sú dnes obmedzené veľkosťou. Sú tam aj také, ktoré majú 800 metrov štvorcových, ľudia v nich netrávia len víkendy. Aj keď v kolaudačnom rozhodnutí majú napísané, že je to záhradný domček, ktorý nie je určený na celoročné bývanie a nemôžu tam mať trvalý pobyt, bývajú tam „bez vody“.
Nie je riešením tam dotiahnuť verejný vodovod?
Jasné, je to riešením, ale kto ju tam dotiahne? Keďže územný plán hovorí o záhradkárskej oblasti, tak zo zákona tam BVS nemusí mať vodu. Záhradný domček nemusí mať zo zákona pritiahnutý verejný vodovod. Investícia by bola na úrovni jedného milióna eur. Záhradkári sa na tom nechcú podieľať ani eurom. Hovoria, že veď platia dane a chcú, aby im to tam niekto dotiahol. Obec nemá na to dôvod, lebo v kolaudácii majú napísané, že je to záhradný domček určený nie na bývanie. Prečo by sme tam mali ťahať vodovod, keď zateká škôlka? Do území, kde je v územnom pláne výstavba, tam všade vodovod dotiahnutý máme. BVS hovorí, že z 89 obcí, ktoré spravuje, desať nemá vôbec dotiahnutý vodovod ani tam, kde ľudia bývajú. Prvotne musí teda tam dotiahnuť vodovod a nie do záhradkárskej oblasti.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kam môže dnes siahať kontaminačný mrak z vrakunskej skládky?
Hovorí sa, že už je to niekde pri Kalinkove alebo Hamuliakove, ide smerom na Šamorín. Posledné dva až tri roky som ale nevidel analýzy o tom, kam až siaha. Aj keď má voda samočistiaci charakter, na Žitnom ostrove sú milióny hektolitrov vody a keď to bude takto ďalej pokračovať, tak si tú vodu zničíme.
Na monitorovaní podzemnej vody sa ako mestská časť teda nepodieľate?
Rieši to ústav Dionýza Štúra a ministerstvo životného prostredia. Vláda určila v roku 2015, že zodpovednou osobou za likvidáciu skládky bude ministerstvo. Všetky náklady s tým spojené by malo riešiť ono. Na rezorte som bol rokovať aj kvôli záhradkárom, ktorí tam bývajú, s tým, že by som bol rád, keby ministerstvo vyčlenilo pol milióna až milión eur na dotiahnutej vodovodu. Ministerstvo povedalo, že v žiadnom prípade, lebo podľa územného plánu nemajú v záhradkárskej časti bývať a vodu nech si nosia galónoch. Ministerstvo je teda zodpovedná osoba, no má financovať len to, čo je priamo spojené s odstránením a likvidáciou skladu. Máme teraz nejaké riešenie na stole, kde navrhujeme, koľko finančných prostriedkov by mohli dať záhradkári a koľko mestská časť. Poďme hľadať riešenia, aby tam bola dotiahnutá aspoň nejaká pitná voda.
Máte ešte po všetkých pokusoch nádej, že sa podarí v najbližšej dekáde vyriešiť problém s vrakunskou skládkou?
Som optimista a pokúšam sa dôverovať každému ministrovi, s ktorým sa stretnem. Z každého mám po prvom stretnutí dobrý dojem a potom po štyroch rokoch som smutný. Dúfam, že z tohto ministra nebudem smutný a dodrží to, čo sľúbil pred dvoma mesiacmi na stretnutí, kedy povedal, že urobí všetko preto, aby sa tento rok s likvidáciou skládky začalo.
Ľudia sa neboja toho, čo im tá voda môže spôsobiť?
Viete, keď máte vodu z vodovodu, nebojíte sa, lebo nie ňou nie ste ohrozený. Preto hovorím, že možno aj 50 percent obyvateľov Vrakune nevie o tom, že tu vôbec nejaká skládka je. Keď sme mali predminulý týždeň výberové konanie na generálneho riaditeľa BVS, kde som bol členom výberovej komisie, a pýtal som sa uchádzačov, ktorí sú všetci z Bratislavy, ako by to vyriešili, polovica z nich nevedela o skládke vo Vrakuni. A to sú to ľudia, ktorí sa uchádzali o post generálneho riaditeľa BVS, čiže by mali by byť aspoň trochu v obraze. Je to dosť dôležitá vec, ktorá by mala trápiť aj BVS. Pred 10 rokmi o tom nevedel skoro nikto, do povedomia sa to dostalo až medializáciou. Trápiť by to malo celú našu krajinu. Ak si zamoríme Žitný ostrov, tak nebudeme mať vodu vôbec. Čo ľudia nevidia a sa ich bytostne netýka, nad tým sa netrápia.