Odvolaný člen súdnej rady Majerník: Vyjadrenia vládnych politikov sa môžu javiť ako signály zastrašovania sudcov
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Štyri roky bez väčšej mediálnej pozornosti bol členom súdnej rady, kam ho v apríli 2020 zvolila vtedajšia vládna väčšina. Vo štvrtok ho súčasná koalícia odvolala a advokát Andrej Majerník (50) sa tak na čas dostal do centra pozornosti.
Vládna väčšina pri jeho odvolávaní argumentovala aj stratou dôvery v svedomitý výkon právomoci. Majerník si nemyslí, že vôbec niekedy nejakú dôveru súčasných vládnych strán mal.
„Odôvodnenie nesvedomitým výkonom mi pripadalo neférové a nasilu ‚našróbované‘,“ hovorí a dodáva, že „celkovo je neférové, ak v písomnom odôvodnení môjho odvolania je uvedené niečo a v pléne na poslednú chvíľu sa objavia ďalšie dôvody“.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo považuje slová Roberta Fica na adresu Ústavného súdu za tvrdé, ale ešte v miere vecnej kritiky;
- aké vyjadrenia vládnych predstaviteľov sú už zásahom do nezávislosti súdnictva;
- aká bola súdna rada pod vedením Jána Mazáka;
- čo si myslí o možnom návrate Štefana Harabina.
Vaše meno sa síce verejne v poslednom čase spomínalo, ale pre mnohých ste stále veľkou neznámou. Skúste sa na úvod predstaviť ľuďom, ktorí vás nepoznajú. Možno na prípadoch, ktoré ste zastupovali.
Svoje vystupovanie ako právnika vidím v dvoch smeroch. Som advokátom, partnerom v advokátskej kancelárii Majerník a Mihaliková, ktorá sa zaoberá najmä obchodným a civilným právom. Nerád by som však vyťahoval konkrétne prípady, radšej poukážem na druhú stránku svojho právnického života.
Od skončenia právnickej fakulty som začal spolupracovať s ľuďmi, ktorí neskôr vytvorili občianske združenie Via Iuris. To sa dlhodobo angažuje v témach, ako sú transparentnosť súdnych procesov, výberových konaní v súdnictve či v ochrane ľudských práv a celkovo ochrane právneho štátu. Spolupracoval som s nimi na viacerých konferenciách, ktoré sa týkali súdnictva.
V rokoch 2011 až 2013 som zastupoval Slovenskú republiku v konaní pred Ústavným súdom, kde podstatou sporu bolo, či sudca, ktorý si podal antidiskriminačnú žalobu (boli to žaloby z rokov 2009, 2010 za to, že sudcovia špeciálneho súdu mali príplatky, čo mnohí sudcovia považovali za diskriminačné – pozn. red.) môže rozhodovať o takýchto žalobách svojich kolegov. Bol som vtedy úspešný a to je pomerne známy nález. Vždy som teda mal blízko k témam justície. Ešte v roku 2017 ma oslovila vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, aby som prišiel do súdnej rady, čo som však odmietol.
Prečo?
Myslel som si, že je oveľa viac právnikov, ktorí by tam mali ísť. V roku 2019 som takúto ponuku už prijal. Vtedy ma navrhol predstaviteľ Mosta-Híd Peter Kresák, ale nezvolili ma v parlamente. Dostal som niečo vyše 40 hlasov. Uspel sudca Viliam Pohančeník, ktorého volilo tuším 62 poslancov. Vtedy tej voľbe nevenovala verejnosť, a to ani širšia právnická, takmer žiadnu pozornosť. Na tých počtoch tiež vidieť, že sa na voľbe zúčastnilo vyše sto poslancov. Bola to okrajová téma. Dnes sa tomu venujú zhruba všetky médiá a v zásade okrem deviatich poslancov sa na mojom odvolávaní zúčastnili takmer všetci poslanci.
Parlament vás odvolal minulý štvrtok. Už v novembri odvolala vláda svojich členov. Vládni predstavitelia opakovane útočia na sudcov, sudkyne, predsedu Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu. Svedčia tieto kroky vládnej moci o tom, že sa snaží ovládnuť súdnictvo?
Nemám príliš rád zovšeobecňovanie. Najskôr si musíme urobiť poriadok medzi jednotlivými výrokmi a aktmi. V prvom rade chcem povedať, že je úplne legitímne, aby sa politici, predstavitelia zákonodarnej aj výkonnej moci vyjadrovali k problémom justície. Na to sú tu a na to dostali mandát od voličov. Je úplne v poriadku, keď kritizujú napríklad aj spôsob riadenia niektorého súdu či súdne rozhodnutia. Ale len vtedy, ak je ich kritika založená na relevantných a dostatočných dôvodoch a pokiaľ má tá kritika primeranú formu.
Možno vás prekvapím svojou odpoveďou na to, či sú problematické vyjadrenia premiéra vo vzťahu k Ústavnému súdu, ktoré povedal po rozhodnutí o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona. Robert Fico
