Musím priznať, že ma tieto rodinné väzby zaujímajú, lebo veľa hovoria nielen o samotnom umení, ale aj o histórii našej kultúry. Ku všetkým tým ľuďom sa viažu príbehy, a tie by boli na knihy! Patrí tam aj história rodiny známeho sklára Achillea Sdoukosa, ktorý práve vystavuje v Galérii Tower 5 na Kalinčiakovej ulici v Bratislave, a to aj so svojou mamou, výtvarníčkou Ingrid Zámečníkovou.
Mama a syn
Expozícia je veľmi zaujímavá, lebo tvorba syna a tvorba mamy sa, samozrejme, veľmi líšia. Ingrid Zámečníková je maliarka (nar. 1958), ktorá študovala v ateliéri Albína Brunovského (VŠVU), a syn Achilleas Sdoukos je sklár (nar. 1985), ktorý absolvoval Vysokú školu výtvarných umení u Jána Hoffstädtera v roku 2013. Delí ich teda vek aj žáner, v ktorom pracujú, ale spája ich rodinné puto a porozumenie, ktoré z nich až vyžaruje.
Foto: Ľuboš Pilc
Achilleov otec tragicky zahynul, keď mal syn päť rokov, a tak výchova zostala na mame, po otcovi však Achilleas zdedil výtvarný talent, ktorý sa spojil s talentom po mame. Achilleas s týmto dedičstvom naložil veľmi dobre. Skúšal rôzne cesty, pracoval aj s drevom, ale napokon zvíťazilo sklo, a to mu sedí. Môže uplatniť svoju fantáziu i zručnosť, dizajnérsku nápaditosť aj umelecký cit.
Foto: Ľuboš Pilc
Jeho diela sú rôznorodé – od praktických objektov vhodných do interiérov (napríklad stolíky, umývadlá, sklenené dvere), vytvára aj diela dekoratívne, poetické, rébusovité či intímne (s cirkevnými námetmi). Známy je aj ako autor rôznych trofejných plastík, ktoré oceňujú víťazov súťaží (vytvoril napríklad Krištáľové krídlo, cenu pre spisovateľov vydavateľstva Ikar). Na výstave v Tower 5 je prehľad Achilleovho diela – reliéfy, sochy, dizajnérske kúsky, zrkadlo, stolík, ale aj impozantná kolekcia planét.
Chvíľa ticha s Rúfusom
S Achilleom som robila viacero rozhovorov a vždy tam bola i jeho mama Ingrid, veľmi príjemná žena. Pri jednom stretnutí mi porozprávala aj príbeh svojho života, ako sa zblížila s Grékom, ktorý bol tiež výtvarník, ako žila v Grécku, ako sa jej narodil Achilleas. Na tejto výstave sme sa znova stretli a bola som rada, že opäť vidím ju a jej tvorbu. Sú to jemné maľby, plné citu a až veselých farieb. Dajú sa z nich čítať nálady aj rôzne deje, ale najmä je v nich pokoj a harmónia, ktoré vplývajú aj na diváka.
Foto: Ľuboš Pilc
Kým Achilleovo dielo je robustné, mama ponúka subtílnu kolekciu, ktorá však upúta rovnako ako synovo sklo. V Achilleových prácach je viac nepokoja, naliehavosti a – povedané dnešnou terminológiou – miešajú sa v nich kultúry. Slovenské junáctvo a grécke bohatierstvo, vplyvy prírody, architektúry, mytológie či histórie, u Zámečníkovej dominuje pokoj a cit.
Foto: Ľuboš Pilc
Skrátka, na výstave Achillea a jeho mamy si užijete vulkanické dojmy aj upokojujúce pohladenia. Taký je napríklad obraz Milana Rúfusa, ktorý namaľovala Ingrid Zámečníková (v cykle venovanom slovenským osobnostiam). Básnik akoby debatoval sám so sebou, obraz ho zaznamenal vo chvíli meditácie (prívetivá tvár, až úsmev). Jemné zlatisté farby vyjadrujú slastné pocity z chvíľ, keď sa človek môže v tichu poriadne sústrediť, nad niečím sa nerušene zamyslieť. Sú to už vzácne okamihy, akoby zo starého Grécka, keď ešte neboli mobily a toľko informácií. Výstava Achillea a Ingrid ponúka okrem pestrých estetických zážitkov aj možnosť pozastaviť sa.
Foto: Ľuboš Pilc
