Šport24.sk

To, čo na MS v roku 2002 dokázali slovenskí hokejisti, nebola nejaká náhoda, ani prvotriedna senzácia. Už historické striebro na svetovom šampionáte 2000 v Petrohrade a stúpajúci počet hráčov v NHL naznačovali, že sa v novom miléniu schyľuje k nejakej forme úspešnej éry slovenského hokeja. 

Ako to vyzeralo v slovenskej šatni a v Bratislave po zisku titulu majstra sveta, si pozrite vo FOTOGALÉRII

Na MS 2001 v Nemecka cestoval slovenský tím so smelými ambíciami, ale štvrťfinálová prehra s Českom 0:2 znamenala pre obhajcov finálovej účasti iba 7. miesto. Neúspešné vystúpenie na ZOH 2002 v Salt Lake City s posledným štvrtým miestom v kvalifikačnej skupine zmiernilo očakávania pred šampionátom vo Švédsku. Napokon však mal Göteborg zlatú bodku.

Podľa Richarda Lintnera bolo jedným z hlavných dôvodov zlatého úspechu slovenských hokejistov na MS 2002 v Göteborgu zloženie tímu a fakt, že funkcie jednotlivých formácií boli špecifické. Bývalý obranca pred časom zdôraznil, že mužstvo bolo na to obdobie moderne poskladané a dôležité boli aj príchod nových hráčov počas samotného turnaja. „Chalani prichádzali postupne ako končili v NHL. Veľmi dôležitý bol príchod napríklad Ľuba Višňovského a Žiga Pálffyho, ktorí sa pridali do tímu až v druhej polovici šampionátu,“ vrátil sa myšlienkami niekoľko rokov dozadu šesťnásobný účastník hokejových MS.

Slovenské mužstvo malo v roku 2002 dve jednoznačné ofenzívne línie a ďalšie dve lajny si plnili iné povinnosti. „Potom bola tretia, čo boli mladé pušky. V tom období to bol Vlado Országh, Rasťo Pavlikovský a Laco Nagy, ktorí robili čiernu robotu. Napokon bola v hre aj štvrtá päťka, kde už boli chalani trochu skúsenejší. Vedeli na seba zobrať zodpovednosť, keď bolo treba upokojiť hru a nechať prvé dve päťky oddýchnuť. Každý z chalanov vtedy zobral tú pozíciu presne tak, ako mal. Na tú dobu to bolo dosť moderné, lebo dovtedy sa hokej hrával tak, že zväčša tí najtalentovanejší, najlepší strelci, ofenzívni hráči boli poskladaní od prvej do štvrtej päťky,“ spomínal ďalej Richard Lintner.

Obranca Ľubomír Višňovský si dávnejšie zaspomínal najmä na posledné striedanie v priebehu finálového zápasu s Ruskom. „Keď dal Peťo Bondra gól, už som si bol istý, že my gól nedostaneme, už to udržíme a budeme majstri sveta. Sú to chvíle, ktoré človek zažije možno raz za život. Takže to bolo neuveriteľné,“ skonštatoval niekdajší vynikajúci zadák.

Sobota, 11. máj 2002, je v histórii nášho športu zapísaná veľkými písmenami. Finále proti Rusku sa od úvodu vyvíjalo ideálne, rýchly gól Višňovského už v prvej minúte a Bondrov zásah z trinástej znamenali náskok 2:0. Slováci neskôr viedli aj 3:1, no Rusi v 55. minúte vyrovnali gólom Sušinského.

Dráma vyvrcholila najslávnejším gólom slovenskej hokejovej histórie. Žigo Pálffy, ktorý na turnaji odohral iba tri zápasy vyraďovacej fázy a zaznamenal v nich sedem bodov, sa dostal do prečíslenia dvoch proti jednému. Puk bekhendom posunul Bondrovi, ktorý sto sekúnd pred koncom záverečnej tretiny rozhodol o slovenskom víťazstve. „Môj výkon vyvrcholil až vo finále. Zo začiatku som sa hľadal. Nebolo to ono, ale vravel som si, že góly prídu v pravý čas a aj prišli. Boli to góly, ktoré dosť pomohli mužstvu,“ povedal v nedávnej minulosti hokejista, ktorý stále žije vo Washingtone a na Slovensko zavíta najmä v letných mesiacoch.

Aj keď mal Bondra v tom čase už 34 rokov, do Švédska prišiel ako nováčik a zažil premiéru na svetovom šampionáte. Podľa jeho slov sa pre Slovákov nezačal turnaj najlepšie a mužstvo sa formovalo ako hrou, tak aj príchodom nových hokejistov. „Samozrejme aj pokynmi trénerov. Mužstvo malo zastúpenie v mladších hráčoch, aj vekovo stredných a hlavne sme mali veľmi silných lídrov. Ak môžem spomenúť, bol to napríklad Jerguš Bača, Miro Šatan a ďalší chalani, čo prišli neskôr,“ spomínal ďalej Bondra.

Úspechu slovenských hokejistov na MS 2002 predchádzal neúspech na ZOH v Salt Lake City, ktoré sa konali len niekoľko týždňov predtým. Priznal to aj vtedajší reprezentačný tréner Ján Filc. Následne sa podľa jeho slov vytvoril v Göteborg veľmi silný a jednoliaty tím s jasnou vnútornou motiváciou ukázať svetu, aká je kvalita slovenského hokeja. „Myslím si, že v tom čase sa to podarilo nadmieru,“ povedal Filc.

Dôležité bolo postupné dopĺňanie reprezentácie o hráčov, ktorí prichádzali z NHL. „Rovnako postupné hľadanie správneho zloženia formácií. Tak ako hráči prichádzali, boli to prvé kroky, ktoré sa potom ukázali ako dôležité. Vnútorná sila družstva sa ukázala, keď sme otočili štvrťfinálový zápas s Kanadou, a duel so Švédmi sme doviedli až do samostatných nájazdov. Viera vo vlastnú kvalitu sa prejavila aj vo finálovom súboji s Rusmi. Samozrejme, bolo vidieť, že v závere samotného zápasu v tretej tretine nás už Rusi v určitých momentoch predbiehali, prekonávali. Dali šťastný gól a bolo pre nás vykúpením to, čo sa udialo, že aj oni v tom tlaku boli schopní urobiť chybu, a tým pádom sme vyšli z tohto súboja víťazne,“ zdôraznil bývalý tréner.

Privítanie zlatých chlapcov na Slovensku bolo podľa Jána Filca emotívne a vždy, keď si na to spomenie, prebehnú mu po tele zimomriavky. „Keď pristálo lietadlo v Bratislave, tak už na letisku bolo množstvo ľudí, ktorí nás vítali a ktorí nám mávali. Všetci sa nás chceli dotknúť, objať nás, bol to veľmi pekný pocit,“ spomínal Ján Filc.

Peter Bondra si zaspomínal aj na jednu raritu. „Bál som sa, že Jano Lašák s Rasťom Staňom nám vypadnú z autobusu. Ten síce nebol otvorený, ale chlapci sa dokázali vyšplhať až na strechu. Tak som ich tam pridržiaval. A na samotnom námestí to bolo dosť emotívne, takéto prijatie som už v živote nikde nezažil. Bol to krásny pocit z dobre vykonanej práce. Krásny pocit bolo dosiahnuť niečo historické, keď sa nám ako Slovensku niečo také podarilo,“ zdôraznil Bondra.

Atmosféru na Slovensku, keď sa vrátila reprezentácia s najcennejším kovom poznal tréner Filc a niektorí hráči. Oslavy zažili už po Petrohrade, kde v roku 2000 získala reprezentácia strieborné medaily. „Tie davy ľudí po zisku zlata po ceste z letiska smerom na námestie, to bolo niečo neuveriteľné, niečo krásne, čo sa človeku vyskytne raz v živote. Sú to nádherné spomienky každého jedného z nás, ktorí sme sa toho zúčastnili a určite to má každý uložené niekde vo svojej pamäti a svojom hokejovom srdiečku. Bolo to skutočne niečo výnimočné,“ vyznal sa Filc.

1. SLOVENSKO 2. Rusko 3. Švédsko 4. Fínsko 5. Česko 6. Kanada 7. USA 8. Nemecko 9. Ukrajina 10. Švajčiarsko 11. Lotyšsko 12. Rakúsko 13. Slovinsko 14. Poľsko 15. Taliansko 16. Japonsko

Kto nezažil, neuverí: Takýto OŠIAĽ panoval na Slovensku po zisku zlata na MS 2002 v Göteborgu!

Výber pre vás