Úskalia technomesiášstva Pre Elona Muska a jeho učeníkov je nebom Mars

Vďaka nemu sú výnosné nielen elektrické autá, ale aj rakety. Momentálne sa Musk zaoberá vývojom autonómnych áut, neurotransmiterov a vysokofunkčných robotov.

Preto je dôstojné a správne, že Muskov príbeh rozpráva uznávaný životopisec ako Walter Isaacson. Príklad vizionára, ktorý sa vypracoval sám a prekonal mnoho prekážok, je v každom ohľade inšpiratívny. Ešte dôležitejšie je, že jeho skúsenosť príslušníka generácie X (vo veku 45 až 60 rokov) reprezentuje skúsenosť mnohých v jeho vekovej skupine.

Životopis prirodzene kladie dôraz na Muskovho technického génia a neskrotnú vôľu. Na veľmi mnohých križovatkách vo svojom živote Musk ženie seba i svojich zamestnancov k tomu, aby robili úžasné veci, napríklad vyrobili tisícky Tesiel za nemožne krátky čas alebo naprojektovali znovupoužiteľnú raketu, ktorá dokáže bezpečne prepraviť astronautov na medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Tieto úžasné výkony si však často vyberajú obrovskú ľudskú daň, keď Musk a jeho partia často dosahujú kritické body príčetnosti a emocionálnej stability. V takýchto chvíľach Musk prechádza do „démonického módu“, brutálne kritizuje a prepúšťa zamestnancov, obviňuje konkurenciu a vysmieva sa jej a zúfalo sa snaží rozptýliť v sebe hlbokú temnotu (zvyčajne pomocou práce).

Tieto manické epizódy síce Musk a jeho životopisec pripíšu jeho nediagnostikovanému Aspergerovmu syndrómu či túžbe po veľkosti, no kresťan by správne došiel k záveru, že takmer všetok osobný zmätok uňho pramení z absencie duchovného života.

Musk je jedným z najbohatších a najslávnejších mužov na svete, no musí byť aj jedným z najosamelejších a najsmutnejších, obraný o komunitu, význam a lásku. Pri jednej príležitosti svojim obdivovateľom povedal: „Dajte si pozor na to, čo si želáte. Neviem, koľkí ľudia by naozaj chceli byť v mojej koži. Úprimne, to, ako trápim seba samého, je iný level.“

Podobne ako mnohí iní z jeho generácie, Musk (52) vyrástol v neúplnej rodine. Jeho otec bol bezcitný a citovo ho týral, matka bola márnivá a pasívna. Nevyhnutne sa rozviedli, len čo ich deti začali dospievať. Musk technicky chodil do kresťanskej školy v Južnej Afrike, ale do kostola jeho rodina nikdy nechodila. Namiesto toho, aby sa učil modliť a pestovať čnosti, učil sa bojovať a písať programy. Keď ako teenager zažil „existenciálnu depresiu“, útechu našiel v čítaní Stopárovho sprievodcu galaxiou a hraní videohier.

Takéto prostredie spôsobilo, že bol húževnatý, vynaliezavý a dobre pripravený prosperovať v Amerike na prelome tisícročí, ale aj temperamentný a nepokojný. Znovu, ako mnohí v jeho generácii, si dieru v srdci zapĺňal prácou a videohrami. To ho viedlo k tomu, že prvý veľký majetok získal so Zip2, potom ďalší s PayPal, ďalší so SpaceX a ďalší s Teslou. Pri každom projekte uňho nastalo „vzplanutie“, ktoré si vyžiadalo dlhé hodiny práce, maximálnu efektivitu, nadávanie zamestnancom a ustavičné riskovanie.

Muska nemotivuje sláva ani bohatstvo, poháňa ho čosi oveľa väčšie: viera. Ibaže viera, ktorú prijal, je hmlistá idea ľudského „pokroku“, a nie organizované náboženstvo. Súdiac podľa jeho poznámok, jeho idea neba obsahuje ľudských kyborgov, priateľských ne-woke robotov, vesmírne lode cestujúce na Mars a úžasne vysokú pôrodnosť. Táto vízia sa trochu podobá na poviedku Mars Is Heaven! od Raya Bradburyho, ale bez jej tragického konca.

Napriek svojej nekompromisnej povahe má Musk učeníkov, ktorí k nemu vzhliadajú ako k nejakému mesiášovi. Podľa očakávania majú Muskovi blízki rovnaký pohľad na život ako on. Vo svojich povinnostiach idú na doraz, zaobídu sa bez osobných vzťahov a pokúšajú sa robiť nemožné. V jednom veľavravnom rozhovore medzi Muskovými dlhodobými zamestnancami jeden z nich priznal: „Bol som vyhorený [keď som pracoval v Tesle]. Ale po deviatich mesiacoch [inde] som sa nudil, a tak som zavolal šéfovi a prosil som ho, aby mi dovolil vrátiť sa. Rozhodol som sa, že radšej budem vyhorený, než by som sa mal nudiť.“

Blaise Pascal, ktorý raz napísal: „Človek má všetky problémy z toho, že nedokáže obsedieť v jednej miestnosti“, teraz asi niekde v nebi vzdychá a potriasa hlavou nad týmito úbohými dušami. Tie síce zamerali svoj pozoruhodný mozgový výkon na veci, o ktorých Musk hrdo vyhlasuje, že sú „oveľa väčšmi super než čokoľvek, čo je super hneď po nich“, no obetovali presne to, vďaka čomu sú v prvom rade ľuďmi: vzťahy, záväzok a cieľ.

Kedy sa ľudia konečne dokážu usadiť a spočinúť vo svojich úspechoch? Kedy sa skončí ustavičné úsilie? Čo by sa muselo stať Elonovi Muskovi alebo jeho učeníkom, aby si ľudia uvedomili, že toto nie je dobrý vzor pre bohatý život, ktorý im dá naplnenie? Ak je cestou do neba ustavičná práca, znamená to, že dôchodok je cestou do pekla? Mala Ayn Randová nakoniec predsa len pravdu, že náš svet dvíhajú Atlasovia a pôvodcovia myšlienok, ktorí sú skrátka svojím vynikajúcim ja?

Jednoducho povedané, nepokoj sa nikdy nezastaví. Samozrejme, mohlo by to byť horšie. Jeden z mnohých Muskových závistlivých oponentov v biznise či vo vláde by ho mohol zničiť a vnútiť nám všetkým otupný a úpadkový policajný štát, ktorý je proti úspechu a nezávislosti ľudí. Táto možnosť spôsobuje, že väčšina konzervatívcov Muska vo všeobecnosti podporuje, pretože on aspoň verí v slobodu prejavu, priemyslu, slobodné trhy a ľudstvo.

Je dôležité si uvedomiť, že by ľudský život bolo možné zlepšiť, no Musk spasiteľom sveta nebude. Skutočný pokrok spoločnosti nespočíva v raketách a robotoch, ale v komunite a kontemplácii. Pravda, tieto dobrá sa môžu vyskytovať jedno popri druhom a vzájomne sa dopĺňať, no prvé by nemalo predbehnúť druhé. Skôr než bol človek stvorený pre prácu, bol stvorený pre lásku.

Dúfajme, že si to Elon Musk a mnohí, ktorí majú podobne ako on postkresťanskú vieru v technológiu a v seba, nakoniec uvedomia ešte skôr, než vyhoria nadobro.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Auguste Meyrat je učiteľ angličtiny v okolí Dallasu. Má titul MA z humanitných vied a MEd z výchovného vedenia. Je redaktorom týždenníka The Everyman, napísal eseje pre stránku The Federalist, pre časopisy The American Thinker a The American Conservative, ako aj pre Dallaský inštitút pre humanitné vedy a kultúru.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.