Tajuplná generácia Z Má strach z jedálnych lístkov, ale pokojne rozbíja okná na elitnej univerzite s arafatkou na hlave

Keď sa v týchto dňoch pozerám na elitných amerických študentov z „generácie Z“, ako zahalení do arafatiek vyhľadávajú bitky so židovskými spolužiakmi a rozbíjajú okná vlastnej univerzity, musím neustále myslieť na jeden nie príliš seriózny prieskum z minulej zimy.

Už predtým sme vedeli, že mladí, ktorí sa narodili približne v rokoch 1997 až 2012, prežívajú stavy zvýšenej úzkosti, keď dostanú telefonát, ktorý nebol dohodnutý, alebo sú konfrontovaní s výberom dovolenkovej destinácie.

Vďaka prieskumu, ktorý britský reťazec reštaurácií Prezzo uskutočnil medzi 2 000 ľuďmi, sme sa ešte dozvedeli, že až 86 percent mladých z generácie Z už minimálne raz osobne zažilo „menu anxiety“, strach z jedálneho lístka v reštaurácii.

Mladí ako dôvody uviedli, že cena jedál by mohla byť príliš vysoká alebo že by v ponuke nenašli nič vhodné, alebo že by potom možno ľutovali voľbu nesprávneho jedla.

Medzi ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov – ako je v tejto štúdii definovaná generácia Z – je úzkosť z jedálneho lístka tak masívne rozvinutá, že 34 percent respondentov už požiadalo iných ľudí, aby im objednali za nich.

Až 40 percent príslušníkov generácie Z dokonca uviedlo, že radšej vôbec nejedia vonku, ak si nemôžu vopred pozrieť jedálny lístok na internete.

Keďže každý rok precestujem nie menej ako 40 krajín sveta, môžem dosvedčiť, že čoraz častejšie vidím vystresovaných mladých postávať pred reštauráciami, ako si vo svojich smartfónoch preverujú ponuku daného podniku.

Takto prekonávajú svoj strach.

Hrdinky, hrdinovia!

My starší sa asi musíme báť o svoje dôchodky.

Tých aktivistov je málo, aj tak svojím spôsobom reprezentujú novú akademickú elitu Ameriky.

Keď vidím kempujúcich napríklad na úctyhodnej Kolumbijskej univerzite, ako prezentujú propalestínske aj protižidovské heslá, blokujú vchody a rozbíjajú okná a dvere, vôbec mi nepripadajú ustráchaní.

Sú to tí istí mladí ľudia?

Vekovo jednoznačne sú.

Spoločnú majú aj istú rozmaznanosť. Školné na Kolumbijskej univerzite je približne 70 000 dolárov, takže keď už kempujú, tak v špičkových stanoch vychýrenej značky North Face.

Bulvárny denník USA Today tvrdí, že študenti, ktorí organizujú protesty a žiadajú, aby sa univerzita zbavila spoločností a inštitúcií podporujúcich Izrael, sú prevažne „queer people, people of color and women“.

To by mohlo sedieť. Pokiaľ sa dajú pod palestínskymi šatkami rozpoznať ich tváre, bude medzi nimi nezanedbateľný počet študentov s koreňmi na Blízkom východe.

S ohľadom na ich netypickú guráž môžeme predpokladať, že zväčša patria k 14-percentnej menšine, ktorá sa nezačne potiť krvou, keď čašník prinesie jedálny lístok.

Tých aktivistov je málo, určite sú menšinou v menšine, aj tak však svojím spôsobom reprezentujú novú akademickú elitu Ameriky.

Tej Ameriky, ktorá včera ešte neochvejne stála na strane Izraela.

Všetky reprezentatívne prieskumy k tejto téme dokazujú, že najmladšia americká generácia si myslí o konflikte medzi Arabmi a Židmi presný opak toho, čo si myslia starší Američania.

Z ročníkov 1997 až 2010 vyjadruje až 49 percent presvedčenie, zatiaľ nijako nepodložené, že v Gaze dochádza ku genocíde.

Už v decembri 2023 – vtedy vojna v Pásme Gazy trvala iba dva mesiace – sa 55 percent respondentov vo veku 18 – 29 rokov vyjadrilo, že sú proti tomu, aby Spojené štáty posielali Izraelu viac pomoci.

Trend je jednoznačný: čím sú respondenti mladší, tým kritickejšie sú ich názory na Izrael.

Tí, čo sa už objavili na trhu práce, sa stali legendárnymi pre svoj dôraz na „work-life balance“.

Drvivá väčšina najmladších v krajine, ktorá počas celej histórie židovského štátu predstavovala jeho ochranný štít, dnes sympatizuje s nepriateľmi Izraela.

V inom prieskume hovorí 80 percent z nich, že zahraničná politika je pre nich rovnako dôležitá ako potraty a klimatické zmeny.

Ja by som im aj fandil – s Gazou konečne riešia skutočný problém.

Z toho, čo sme sa o nich dozvedeli, mladí vyzerali ako záhadné snehové vločky, ktoré riešili najmä seba.

Čerstvá štúdia o nemeckej mládeži z konca apríla zistila, že 51 percent z nich trápi vysoká miera psychického stresu, 36 percent vyčerpanosť a 17 percent bezmocnosť.

Hoci je po korone, počet týchto diagnóz stúpa.

Tí, čo sa už objavili na trhu práce, sa stali legendárnymi pre svoj dôraz na „work-life balance“. 

Známy, ktorý robí vo väčšej rakúskej firme, rozpráva, že z ich desiatich zamestnancov z generácie Z iba jedna kolegyňa chcela pracovať na plný úväzok. No aj tá si potom vydupala, že bude robiť od pondelka do štvrtka, aby mala dlhší víkend.

Táto mládež má v sebe aj niečo nevinné: pije menej alkoholu, má neskôr sex, už netúži po vodičáku.

A čo sa týka politickej angažovanosti, sú úplne nestabilní. V Nemecku ešte pred tromi rokmi vo veľkom volili Zelených, potom mládežnícke klimatické hnutia ako Posledná generácia rýchlo poštvali celú spoločnosť proti klimatickej politike. No a v spomínanej nemeckej štúdii teraz odrazu fandia protizelenej nacionalistickej AfD.

V histórii neexistuje národ, ktorého história je tak úzko spojená s terorizmom ako história palestínskeho národa.

AfD je v súčasnosti najpopulárnejšia medzi voličmi pod 30 rokov. Volilo by ju 22 percent, kým v roku 2022 to bolo len 9 percent.

Slovom, ten obraz so snehovými vločkami nie je úplne od veci.

Veľmi by som im chcel fandiť za ich súcit s Gazou.

Tam sa deje tragédia bez koncovky, ktorá človeka so svedomím nemôže nechať ľahostajným.

Do istej miery chápem, akí sú vyburcovaní: ja sledujem iba klasické spravodajstvo, kde mi málokedy ukazujú najkrutejšie obrazy vojny, kým oni niečo také ako spravodajstvo už veľmi nepoznajú.

Kým ja vidím iba rozbombardované gazské sídliská, cez ktoré kráčajú zúbožení Palestínčania, ktorých nikto na svete nechce, oni dostávajú každým dňom obrazy o zmanipulovanom alebo skutočnom masakrovaní Palestínčanov na svoj Instagram.

Aj tak však neviem propalestínskej americkej generácii Z fandiť.

Idú na to totiž maximálne zle.

V histórii neexistuje národ, ktorého história je tak úzko spojená s terorizmom ako história palestínskeho národa. Palestínčania v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch priam vymysleli niektoré metódy moderného terorizmu.

Je to ich slepá ulička, od Arafata po Hamas, na ktorú zakaždým doplatili.

Ak sa teraz elitní študenti z veľmoci Amerika s arafatkou na hlave vyhrážajú v chrámoch západného vzdelávania proizraelským spolužiakom, tak iba povzbudzujú nešťastný palestínsky národ, aby pokračoval na svojej zhubnej ceste.

Menej vojny z toho nebude.