Vedátor Kováčik: Problémom nie sú plochozemci, ale sofistikovaní manipulátori

V rozhovore s teoretickým fyzikom a popularizátorom vedy Samom Kováčikom sa dozviete:

• ako nás môže klamať metóda „pozriem a vidím“,
• ako si jednoducho overiť, že Zem je guľatá, aj bez letu do vesmíru,
• prečo pre zakrivenie Zeme bohatí moslimovia jedia počas ramadánu neskôr ako chudobní,
• že za popretie Einsteina vedci nechodia do gulagov
• a či hlúpneme.

Internety obletel krátky úryvok z relácie Reportéri, v ktorom generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala povedal, že nepovažuje za podložené, že Zem je guľatá, a pýtal sa redaktora, či bol vo vesmíre a či to môže potvrdiť. Kým sa dostaneme k samotnej guľatej Zemi: keď vy vedci považujete niečo za podložené, čo to vlastne znamená?

To je vo všeobecnosti pomerne ťažká otázka, rôzne vedecké oblasti majú inak zadefinované kritériá. Napríklad sociológovia povedia, že toto už máme pekne vyriešené, lebo 90 percent ľudí odpovedalo takto v dotazníku. Vo fyzike sa ide na niekoľko desatinných miest, kým povieme, že toto je vybavené. Takže objav Higgsovho bozónu sa nemohol udiať cez dotazník.

Vo všeobecnosti to však znamená dve veci. Po prvé, máme nejaké merania, pozorovania, niečo, čo vieme objektívne vyhodnotiť. Viem, že to znie strašne nudne, ale priradíme tomu nejaké číselká, ktoré potom vieme porovnávať s inými číslami. Môžu sedieť alebo nesedieť. Takže prvá vec je, že máme nejaké výsledky a máme nejakú teóriu, ktorá tie výsledky interpretuje. A ideálne je, aby táto teória bola čo najjednoduchšia.

Čo je ten veľký úspech vo vede? Mať tisíc pozorovaní a k tomu tisíc vysvetlení? To je strašná nuda. Ale mať tisíc pozorovaní a k tomu jedno vysvetlenie, ktoré všetky dokáže zahrnúť do jedného balíka, tak to je tá krásna vec, ktorá sa vo vede občas podarí.

Vedátor a teoretický fyzik Kováčik: Ako overiť guľatosť Zeme aj bez letu do vesmíru (autori: Braňo Bezák, Martina Koník)

Lukáš Machala povedal, že on to nevidel na vlastné oči, takže to nepovažuje za podložené. Koľko z poznatkov vo fyzike je z kategórie „pozriem a vidím“? Napríklad: akú farbu má obloha? Pozriem, vidím, že je modrá. Keď sme boli pri tom Higgsovom bozóne, to asi nebolo tak, že niekto pozeral do urýchľovača a zrazu zbadal Higgsov bozón.