Slzný plyn, vodné delá a gumené náboje V Gruzínsku polícia zmlátila demonštrantov aj šéfa opozície

Zákon by tie médiá a mimovládky, ktoré viac než 20 percent svojich prostriedkov získavajú zo zahraničia, vyhlásil za „zahraničných agentov“. V Tbilisi vyšli do ulíc desaťtisíce, demonštranti sa zhromaždili aj v mestách Kutaisi a Batumi.

V Gruzínsku získal zákon, ktorý sa podobá na ruskú legislatívu, prezývku „ruský zákon“ a stal sa symbolom boja medzi vládou a prívržencami európskeho smerovania krajiny. Vláda zákon navrhla ešte minulý rok, ale po masových protestoch ho vtedy stiahla.

Polícia na protesty reaguje násilím, proti demonštrantom nasadila gumené projektily, slzný plyn, vodné delá a mlátila aj ženy a neplnoletých demonštrantov. Zadržaných bolo len v utorok vyše 60 demonštrantov. Medzi zadržanými boli aj niekoľkí mladiství.

Nasadenie gumených projektilov najskôr gruzínsky minister vnútra Aleksandre Darachvelidze poprel, ale jeho slová vyvrátili videá protestov, zranenia protestujúcich aj pozostatky nasadenej munície.

Podľa demonštrantov sa niektorí členovia špeciálnych jednotiek polície snažia cielene strieľať do očí, veteráni protestov preto nosievajú potápačské alebo lyžiarske okuliare.

K protestujúcim sa po eskalácii násilia zo strany polície pridal aj biskup Zenon, ktorému Rusi v Abcházsku zavraždili strýka Zuraba Jaražuliho.

Demonštrantov podporila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, podľa ktorej bolo nasadenie sily „úplne neopodstatnené, nevyprovokované a neproporčné“ a podľa ktorej vláda Gruzíncom „upiera právo na mierumilovný protest“.

Prezidentka už v minulosti vyhlásila, že zákon odmietne podpísať, parlament ju však môže prehlasovať.

Kritika zo zahraničia

Postup gruzínskej vlády kritizujú EÚ, OSN aj Spojené štáty, zatiaľ čo podpory sa dočkala od ruského propagandistu Aleksandra Dugina.

Podľa pozorovateľov aj rady európskych politikov sú prečiny gruzínskej vlády a silových zložiek také vážne, že dokonca ohrozujú budúce členstvo v EÚ.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell odsúdil násilie proti mierumilovným demonštrantom a komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval vládu v Tbilisi, aby od návrhu zákona ustúpila a vstúpila do dialógu s občianskou spoločnosťou a médiami.

USA zas ponúkli Tbilisi rokovania o bezpečnostnej spolupráci a pomoci, Kobachidzeho vláda však ponuku odmietla. Dôvodom údajne bola americká požiadavka, aby parlament dočasne odložil diskusie o kontroverznom zákone.

Parlament, v ktorom má vládnuci Gruzínsky sen väčšinu, schválil zákon v prvých dvoch čítaniach. Aby vstúpil do platnosti, musí ho ešte schváliť v treťom čítaní, ktoré sa má udiať asi o dva týždne. Organizátori protestov už avizovali, že mimoriadne veľké zhromaždenie plánujú 11. mája.

Ivanišviliho prejav

Eskalácia násilia sa udiala po prejave oligarchu a zakladateľa Gruzínskeho sna Bidzinu Ivanišviliho, ktorý obvinil predošlú vládu z rokov 2004 až 2012, že bola „zahraničím dosadeným revolučným výborom“, riadená mimovládkami a „globálnou stranou vojny“, a v prípade znovuzvolenia v októbrových voľbách im pohrozil vendetou.

„Mimovládne organizácie sú pseudoelitou živenou cudzou krajinou a majú niekoľko kľúčových charakteristík. Nemajú vlasť; nemilujú svoju krajinu ani svoj ľud, pretože ich v skutočnosti nepovažujú za svojich,“ tvrdil Ivanišvili, podľa ktorého „kolektívne UNM“ [mimovládky a politickí oponenti] má „dostať trest, aký si zaslúži“.

Nie je preto prekvapivé, že po takomto burcovaní sa silové zložky utrhli z reťaze a do demonštrantov búšili hlava-nehlava. Ich obeťou sa stal dokonca aj líder opozície Levan Chejbašvili zo Zjednoteného národného hnutia (UNM). Snímky zhotovené po jeho zadržaní ho ukazujú s poranenou tvárou a navretým okom, navyše stratil aj niekoľko zubov.

Rada európskych politikov odsúdila Ivanišviliho prejav a nasledujúce násilie.

„Láme mi srdce počuť Ivanišviliho víziu pre Gruzínsko. Som zronený touto náhlou zmenou vzťahov s krajinami vrátane Litvy, ktoré boli najbližšími spojencami Gruzínska. Cítim sa, akoby sme stratili priateľa. Podporovali sme gruzínsky ľud, odkedy kvitli vaše prvé kvety skutočnej nezávislosti. Litovčania jasali nad vašimi víťazstvami, stáli sme bok po boku, keď vás Rusko napadlo, plakali sme pre vašu stratu života i zeme. Sme šokovaní, keď vidíme Gruzíncov odvlečených smerom k neslobode tými, ktorí sa sami najviac boja slobody. Ale vieme, že Gruzínci sú ako Litovčania, vždy so slobodným duchom a sloboda naďalej bude prekvitať,“ vyhlásil litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.

Europoslankyňa Miriam Lexmann nazvala Ivanišviliho vyjadrenia „hanebnými“ a obvinila ho z pokusu zničiť gruzínsku demokraciu a integráciu do EÚ. Ešte koncom apríla európsky parlament odsúdil návrh zákona a vyzval na zavedenie sankcii proti gruzínskemu oligarchovi.

Kritická k zákonu, ešte viac však k pokusu o násilné potlačenie protestov je aj nemecká diplomacia, ktorá odsúdila obštrukcie vládnucej strany o európsku integráciu Gruzínska. Euroatlantická integrácia Gruzínska je cieľ, o ktorý sa krajina usiluje dlhodobo a ku ktorému súčasnú vládu zaväzuje aj jej vlastná ústava. V prieskumoch členstvo v EÚ podporuje 89 percent Gruzíncov.