Súhrn diania v kresťanskom svete od zástupcu šéfredaktora Imricha Gazdu.
Súhrn diania v kresťanskom svete od zástupcu šéfredaktora Imricha Gazdu.
V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Keď pápež František uplynulú nedeľu zavítal do Benátok, prvým miestom, ktoré navštívil, bola ženská väznica na ostrove Giudecca. Dôvodom boli nielen väzenkyne, ale aj umenie.
Práve do týchto nezvyčajných priestorov sa totiž Svätá stolica rozhodla umiestniť svoj pavilón v rámci Bienále umenia.
„Benátky, ktoré boli vždy miestom stretnutia a kultúrnej výmeny, sú povolané byť znamením krásy prístupnej všetkým, počnúc tými poslednými,“ ozrejmil neskôr Svätý Otec.
Väzenkyne sa zapojili aj do samotnej inštalácie expozície a niektoré z nich robia aj sprievodkyne.
„Sú veľmi šťastné, že sa môžu zapojiť do kultúrneho diela, ale aj znovu oživiť svoju ľudskosť,“ povedal pre Vatican News väzenský kaplán Antonio Biancotto, podľa ktorého priniesť krásu na toto nepekné miesto je revolučným činom.
Tri umelkyne. Vo väzenskej kaplnke sa pápež stretol aj so skupinou umelcov, ktorým ponúkol zaujímavú úvahu nad ženským géniom, bolesťou a umením:
„Je pravda, že nikto nemá monopol na ľudskú bolesť. V ženách sa však spája radosť a utrpenie v jedinečnej podobe, musíme im načúvať, pretože nás majú čo dôležité naučiť. Mám na mysli umelkyne ako Frida Kahlo, Corita Kent alebo Louise Bourgeois a mnohé ďalšie. Z celého srdca dúfam, že súčasné umenie nám dokáže otvoriť oči a pomôže nám správne oceniť prínos žien ako spolutvorkýň ľudského dobrodružstva.“
Tieto pápežove slová vzbudili veľkú pozornosť, keďže popri slávnej mexickej maliarke Fride Kahlo a francúzskej sochárke Louise Bourgeois spomenul aj bývalú rehoľnú sestru, popartovú umelkyňu a občiansku aktivistku Coritu Kent, ktorú losangelský kardinál James MacIntyre v 60. rokoch minulého storočia označil za komunistku a rúhačku.
„Popová sila diel sestry Cority naďalej vyvoláva pobúrenie. Táto žena však mimoriadnym spôsobom nastolila otázku jazyka pri vyjadrovaní vízie vecí formovaných vierou. Jej prítomnosť vo vatikánskom pavilóne na Bienále umenia v Benátkach je poctou a uznaním jej práce,“ napísal na sociálnej sieti X podsekretár Dikastéria pre kultúru a vzdelanie a bývalý šéfredaktor jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica Antonio Spadaro.
Len pre úplnosť dodajme, že po Benátkach zavíta pápež František o dva týždne aj do Verony.
Srdce Nepoškvrnenej (1960). Zdroj: Corita Art Center
Traja režiséri. Vatikán stavil na evanjelizáciu umením aj počas blížiaceho sa Jubilejného roka 2025. Ešte začiatkom apríla predstavil projekt Jubileum je kultúra, v rámci ktorého sa v Ríme uskutoční séria koncertov, výstav a filmových projekcií.
Je to pochopiteľné, keďže Vatikán a umenie, ktoré „vychováva ku kontemplatívnemu pohľadu“ (pápež František v Benátkach), vždy patrili k sebe a – ako to vyjadril Dostojevskij vo svojom románe Idiot – je to práve krása, ktorá spasí svet.
Inšpiratívne na tom celom je, že Dikastérium pre evanjelizáciu, ktoré projekt zastrešuje, sa rozhodlo nepropagovať len katolíckych umelcov, ale priestor dostane aj dialóg s výtvarnými dielami Salvadora Dalího, Marca Chagalla či s filmami Martina Scorseseho, Wima Wendersa či Akiho Kaurismäkiho.
Krása (zasa raz) spojí svet.
Profesor teológie a náboženských štúdií na pensylvánskej Villanova University Massimo Faggioli napísal esej, v ktorej uvažuje nad tým, či os Biden – pápež František nahradí po amerických prezidentských voľbách spojenectvo Trump – Strickland.
Len na pripomenutie, biskup Joseph Strickland je kritikom súčasného pápeža, ktorý ho koncom minulého roka odvolal z vedenia diecézy Tyler. Viac sme o tom na Svete kresťanstva písali v tomto článku.
Viac ako táto provokatívna úvaha však zaujalo čosi iné. Faggioli v texte uviedol, že jedným z príkladov konzervatívnych katolíckych iniciatív angažujúcich sa v prospech Trumpa a trumpizmu je mediálna služba biskupa Roberta Barrona Word in Fire.
Tá sa voči tomuto tvrdeniu ohradila a označila ho za ohováranie. Commonweal Magazine, v ktorom esej vyšla, sa napokon po Faggioliho súhlase rozhodol túto časť článku odstrániť.
Známy český katolícky kňaz Marek Orko Vácha strávil týždeň na svojej fare v Lechoviciach pri Znojme s novinárkou Renatou Kalenskou, jej dvoma deťmi a jedným psom a vznikla z toho kniha rozhovorov Když za nás Bůh netahá kaštany z ohně (Mladá fronta, 2024).
Ako uvádza autorka v úvode, je to kniha „o jednom kňazovi, ktorý neznáša sebaľútosť, sám sa však vie poľutovať, až to človekovi trhá srdce, miluje ženu, a pritom nesmie, má hlboko rád svoju kňazskú službu, nič z toho spolu nie je kompatibilné a všetko spolu súvisí. A zapadá do seba“.
O čom všetkom sa rozprávali? To prezrádza už samotný podtitul knihy: Desatoro Marka Orka Váchu o živote, láske, sexe, cirkvi, prírode a priateľstve.
Kto si chce osobne vypočuť Váchove „nevyžiadané rady“ o umení žiť, bude mať príležitosť už túto sobotu v Kostole sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou.
Prajem vám inšpiratívny víkend!
Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.