Vatikánska sedma Z čiernej listiny na umelecké výslnie. Pápež rehabilitoval popartovú exrehoľníčku

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• ktorých umelcov má Vatikán rád,
• koho a čím podráždil profesor teológie Faggioli,
• že metodisti zrušili zákaz svätenia LGBT+ ľudí za duchovných.

Keď pápež František uplynulú nedeľu zavítal do Benátok, prvým miestom, ktoré navštívil, bola ženská väznica na ostrove Giudecca. Dôvodom boli nielen väzenkyne, ale aj umenie.

Práve do týchto nezvyčajných priestorov sa totiž Svätá stolica rozhodla umiestniť svoj pavilón v rámci Bienále umenia.

„Benátky, ktoré boli vždy miestom stretnutia a kultúrnej výmeny, sú povolané byť znamením krásy prístupnej všetkým, počnúc tými poslednými,“ ozrejmil neskôr Svätý Otec.

Väzenkyne sa zapojili aj do samotnej inštalácie expozície a niektoré z nich robia aj sprievodkyne.

„Sú veľmi šťastné, že sa môžu zapojiť do kultúrneho diela, ale aj znovu oživiť svoju ľudskosť,“ povedal pre Vatican News väzenský kaplán Antonio Biancotto, podľa ktorého priniesť krásu na toto nepekné miesto je revolučným činom.

Tri umelkyne. Vo väzenskej kaplnke sa pápež stretol aj so skupinou umelcov, ktorým ponúkol zaujímavú úvahu nad ženským géniom, bolesťou a umením:

„Je pravda, že nikto nemá monopol na ľudskú bolesť. V ženách sa však spája radosť a utrpenie v jedinečnej podobe, musíme im načúvať, pretože nás majú čo dôležité naučiť. Mám na mysli umelkyne ako Frida Kahlo, Corita Kent alebo Louise Bourgeois a mnohé ďalšie. Z celého srdca dúfam, že súčasné umenie nám dokáže otvoriť oči a pomôže nám správne oceniť prínos žien ako spolutvorkýň ľudského dobrodružstva.“

Tieto pápežove slová vzbudili veľkú pozornosť, keďže popri slávnej mexickej maliarke Fride Kahlo a francúzskej sochárke Louise Bourgeois spomenul aj bývalú rehoľnú sestru, popartovú umelkyňu a občiansku aktivistku Coritu Kent, ktorú losangelský kardinál James MacIntyre v 60. rokoch minulého storočia označil za komunistku a rúhačku.

„Popová sila diel sestry Cority naďalej vyvoláva pobúrenie. Táto žena však mimoriadnym spôsobom nastolila otázku jazyka pri vyjadrovaní vízie vecí formovaných vierou. Jej prítomnosť vo vatikánskom pavilóne na Bienále umenia v Benátkach je poctou a uznaním jej práce,“ napísal na sociálnej sieti X podsekretár Dikastéria pre kultúru a vzdelanie a bývalý šéfredaktor jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica Antonio Spadaro.

Len pre úplnosť dodajme, že po Benátkach zavíta pápež František o dva týždne aj do Verony.

Srdce Nepoškvrnenej (1960). Zdroj: Corita Art Center

Traja režiséri. Vatikán stavil na evanjelizáciu umením aj počas blížiaceho sa Jubilejného roka 2025. Ešte začiatkom apríla predstavil projekt Jubileum je kultúra, v rámci ktorého sa v Ríme uskutoční séria koncertov, výstav a filmových projekcií.

Je to pochopiteľné, keďže Vatikán a umenie, ktoré „vychováva ku kontemplatívnemu pohľadu“ (pápež František v Benátkach), vždy patrili k sebe a – ako to vyjadril Dostojevskij vo svojom románe Idiot – je to práve krása, ktorá spasí svet.

Inšpiratívne na tom celom je, že Dikastérium pre evanjelizáciu, ktoré projekt zastrešuje, sa rozhodlo nepropagovať len katolíckych umelcov, ale priestor dostane aj dialóg s výtvarnými dielami Salvadora Dalího, Marca Chagalla či s filmami Martina Scorseseho, Wima Wendersa či Akiho Kaurismäkiho.

Krása (zasa raz) spojí svet.

Ďalšie udalosti v skratke

• Východní kresťania pridržiavajúci sa juliánskeho kalendára slávia veľkonočné sviatky. Patria k nim aj veriaci Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.
• Anglikánski prímasi z celého sveta sa zišli v Ríme s canterburským arcibiskupom Justinom Welbym, ktorý je duchovnou hlavou Anglikánskej cirkvi. Na audiencii ich prijal aj pápež František.
• Zjednotená metodistická cirkev zrušila zákaz svätenia LGBT+ ľudí za duchovných. Tretiu najväčšiu cirkev v USA v uplynulých rokoch opustilo množstvo konzervatívnych zborov, ktoré založili Globálnu metodistickú cirkev.
• Latinský patriarcha Jeruzalema Pierbattista Pizzaballa kritizoval propalestínske demonštrácie na amerických univerzitách. Akademická pôda má byť podľa kardinála priestorom na pokojnú výmenu názorov.
• Americká komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu zaradila Azerbajdžan medzi najproblematickejšie krajiny, medzi ktoré patrí aj Severná Kórea, Čína, Saudská Arábia či Rusko.
• Vo Vatikáne sa uskutočnilo stretnutie Farári pre synodu, Slovensko na ňom zastupoval kňaz Košickej arcidiecézy Peter Sýkora.
• Musíme rozlišovať medzi rodovou ideológiou a homosexuálnymi či transsexuálnymi ľuďmi, ktorí musia byť spoločnosťou akceptovaní a integrovaní, napísal pápež František v liste rehoľnej sestre Jeannine Gramickovej, ktorá sa angažuje v pastorácii LGBT+ komunity.

O čom píšu vatikanisti

Profesor teológie a náboženských štúdií na pensylvánskej Villanova University Massimo Faggioli napísal esej, v ktorej uvažuje nad tým, či os Biden – pápež František nahradí po amerických prezidentských voľbách spojenectvo Trump – Strickland.

Len na pripomenutie, biskup Joseph Strickland je kritikom súčasného pápeža, ktorý ho koncom minulého roka odvolal z vedenia diecézy Tyler. Viac sme o tom na Svete kresťanstva písali v tomto článku.

Viac ako táto provokatívna úvaha však zaujalo čosi iné. Faggioli v texte uviedol, že jedným z príkladov konzervatívnych katolíckych iniciatív angažujúcich sa v prospech Trumpa a trumpizmu je mediálna služba biskupa Roberta Barrona Word in Fire.

Tá sa voči tomuto tvrdeniu ohradila a označila ho za ohováranie. Commonweal Magazine, v ktorom esej vyšla, sa napokon po Faggioliho súhlase rozhodol túto časť článku odstrániť.

Nenechajte si ujsť

Evanjelici volia biskupa Západného dištriktuHlas má každý dospelý veriaci, kandidáti nezvyknú robiť predvolebnú kampaň

Pavol Hudák

Skúmanie zjavení a zázrakovCirkev schvaľuje len extrémny zlomok prípadov, Vatikán chystá nové smernice

Pavol Rábara

Mama deviatich detí o odovzdávaní vieryKeď si niekto myslí, že stačí cirkevná škola, je na veľkom omyle. Všetko sa rodí doma

Mária Melicherová

Dávid Slavkovský z GodzoneVeľké zmeny sa dejú práve vtedy, keď sa ľudia zjednotia

Imrich Gazda

O čnosti láskyMedzi láskou a egoizmom je tenká hranica, nesmierne dôležitá je sebareflexia

Pavol Hudák

Knižná bodka

Známy český katolícky kňaz Marek Orko Vácha strávil týždeň na svojej fare v Lechoviciach pri Znojme s novinárkou Renatou Kalenskou, jej dvoma deťmi a jedným psom a vznikla z toho kniha rozhovorov Když za nás Bůh netahá kaštany z ohně (Mladá fronta, 2024).

Ako uvádza autorka v úvode, je to kniha „o jednom kňazovi, ktorý neznáša sebaľútosť, sám sa však vie poľutovať, až to človekovi trhá srdce, miluje ženu, a pritom nesmie, má hlboko rád svoju kňazskú službu, nič z toho spolu nie je kompatibilné a všetko spolu súvisí. A zapadá do seba“.

O čom všetkom sa rozprávali? To prezrádza už samotný podtitul knihy: Desatoro Marka Orka Váchu o živote, láske, sexe, cirkvi, prírode a priateľstve.

Kto si chce osobne vypočuť Váchove „nevyžiadané rady“ o umení žiť, bude mať príležitosť už túto sobotu v Kostole sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou.

Prajem vám inšpiratívny víkend!