Plán obnovy nie je primárne o eurách
K plusom jeho bilancovania by mohlo patriť, ak by – inšpirovaný Plánom obnovy a odolnosti – naštartoval trojitú transformáciu Slovenska. Na inšpekčnej návšteve u podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca sa vyjadril, že peniaze z plánu obnovy môžu byť štartovacím momentom veľkých modernizačných programov na obdobie desiatich rokov. Vypočítaval školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie s dodatkom „jednoducho tam, kde peniaze nemáme zo zdrojov štátneho rozpočtu“.
Tento dodatok by vzbudzoval vážne pochybnosti o každom sociálnodemokratickom štátnom rozpočte, ak by jeho výdavky práve na školstvo, zdravotníctvo či životné prostredie boli odkázané na financovanie zvonka. O to skôr u nás, keď napríklad v rebríčku najprestížnejších vysokých škôl v EÚ je naša najvyššie umiestnená Univerzita Komenského až na 298. mieste (Karlova univerzita v Prahe sa umiestnila v prvej stovke.) Slovensko zaostáva za priemerom EÚ 27 aj vo väčšine ukazovateľov zdravia: v dĺžke života patrí medzi najhoršie, nehovoriac o dobe prežitia v zdraví (74,6 v. 56,8 roka).
Fico necitoval iné procesy transformácie, ktorými musíme prejsť, aby sme prestali stagnovať v dobiehaní za priemerom EÚ. Jednu z oblastí – zjednodušene označovanú za digitálnu transformáciu – vynechal celkom. Rizík je niekoľko, no opozícia varuje iba pred tým, že sa „peňazovod“ z Bruselu zastaví. Aby sa nezastavil, mal by premiér každý týždeň vyjednávať v Bruseli. Šéf PS sa dokonca ponúkol, že by s ním šiel vyjednávať do Bruselu i sám. Možno by premiér ponuku mal prijať. Nielenže by sa ukázalo, či opozícia využíva svoje konexie v Európskej komisii a v Európskom parlamente (prečo ich nemá SMER?), aby škodila Slovensku, ale niesla by aj kus zodpovednosti za to, ako bude vyzerať štát o 10 rokov.
Kľúčovým dôvodom spomalenia konvergencie, resp. v ostatnom čase divergencie SR, je zotrvávanie na rastovom modeli, ktorý sme tu mali od začiatku 90. rokov a iba s malými obmenami sa ho pridržiavame dodnes.
EÚ je dnes iná ako v roku 2004
Pri bilancovaní 30 rokov nášho členstva v EÚ si nestačí iba klásť otázky o našej konvergencii k priemeru EÚ. Napokon sa už začína chápať, že kľúčovým dôvodom spomalenia konvergencie, resp. v ostatnom čase divergencie SR, je zotrvávanie na rastovom modeli, ktorý sme tu mali od začiatku 90. rokov a iba s malými obmenami sa ho pridržiavame dodnes. Plán obnovy a odolnosti, hoci vznikol ako nástroj na prekonanie covidovej krízy, má najmä pre členské štáty bývalého východného bloku vyššie ambície: pomôcť naštartovať model rastu adekvátny dnešku. To isté sa týka i nás. Cestou k nemu sú tri transformácie: okrem zelenej a digitálnej i sociálna – na inkluzívnu spoločnosť.
Plán obnovy a odolnosti ako finančný nástroj je po prvýkrát koncipovaný ako spoločný dlh EÚ. Keď sa lídri EÚ na ňom po zdĺhavých rokovaniach napokon dohodli, vtedajší minister financií Nemecka Olaf Scholz toto rozhodnutie prirovnal k rozhodnutiu prvého ministra financií USA Alexandra Hamiltona, ktorý konsolidoval dlh 13 „kolónií“ formou spoločného dlhu.
Do EÚ sme vstupovali v roku, keď sa začala realizovať daňová reforma druhej Dzurindovej vlády. Rovná 19 % daň urobila zo Slovenska výhercu v daňovej súťaži ku dnu. V roku 2004 sme vstupovali do prosperujúcej EÚ a to, ako i úspech v daňovej súťaži o zahraničných investorov, urobili zo Slovenska „tatranského tigra“. Nech je pre politikov lekciou, že sa o tento titul pričinila i reklama v zahraničných médiách.
Tatranský tiger však neprežil finančnú a po nej ekonomickú krízu: rovná daň sa neosvedčila ako efektívna zbraň proti nim. V roku 2009 sa HDP Slovenska prepadol o 5,5 %. Je však otázne, prečo v čase najvyššieho hospodárskeho rastu druhá Dzurindova vláda nenaštartovala vzdelanostnú ekonomiku, ktorú propagovala. Aj preto Slovensko dodnes patrí podľa Innovation Scoreboard 2023 iba medzi začínajúcich inovátorov s inovačnou výkonnosťou pod 70 % priemeru EÚ.
Nie všetkými míľnikmi EÚ, ktoré nasledovali, sa možno chváliť: finančná kríza 2008, kríza eura, dlhová kríza, Veľká recesia. Pravda, EÚ vymyslela i obranné mechanizmy pred finančnou nestabilitou. Jeden z nich, tzv. euroval, resp. hlasovanie o ňom, pripravilo vďaka Sulíkovej SaS o moc vládu Ivety Radičovej.
Pandémia a klimatické zmeny nepostihujú iba EÚ. No energetická kríza, vojna na Ukrajine a náklady s ňou spojené, protiruské sankcie a inflácia ďalej zhoršujú postavenie EÚ vo vzťahu k USA a Číne. EÚ nemá ani Big Tech a nie je ani lídrom v umelej inteligencii. V komparácii s USA zaostáva i v zelenej priemyselnej politike a nie je ani schopná sa dohodnúť na novom finančnom nástroji na financovanie zelenej transformácie.
Je na voličoch členských štátov a nimi zvolených politikoch, aká bude EÚ v budúcich rokoch. Rozhodne sa o tom čoskoro.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.