Má slovenská ekonomika v tomto roku šancu na rast?

Pri vzniku Slovenskej republiky predstavoval HDP 14 miliárd eur, no ku koncu minulého roku sa číslo vyšplhalo už na 122 miliárd. Aj keď na prvý pohľad ide o výnimočný výsledok, v posledných troch rokoch ho výrazne ovplyvňoval predovšetkým rast cien, a nie reálnej ekonomiky. Existuje optimizmus ohľadom roku 2024, kedy by sa situácia mala zlepšiť. Avšak stále trvá riziko v podobe vysokých cien energií kvôli geopolitickej nestabilite a nedostatku pracovnej sily na trhu práce.

V tomto roku porastie HDP rýchlejšie ako v minulom

Hrubý domáci produkt (HDP) je ukazovateľ, ktorý meria celkovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyrobených v určitej krajine za jeden rok. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR sa očakáva, že HDP Slovenska v tomto roku vzrastie o 2 %, čo predstavuje rýchlejší rast v porovnaní s minulým rokom, keď dosiahol 1,1 %. Prognózy Európskej komisie dokonca naznačujú ešte vyšší rast na úrovni 2,3 percenta. Tento vyšší rast by mal byť podporovaný klesajúcou infláciou a nárastom reálnych miezd, čo by viedlo k väčšej spotrebe domácností a celkovému nárastu dopytu v krajine. Oživenie by sa malo prejaviť aj v zahraničnom obchode a vďaka pozitívnemu vývoju vo svetovej ekonomike by sa mal posilniť aj export. Na druhej strane, medzi rizikové faktory bude patriť nižšie čerpanie eurofondov, nedostatok pracovnej sily a vojna na Ukrajine, ktorá predstavuje riziko destabilizácie cien energií a potravín.

Vývoj HDP Slovenskej republiky v rkoch 2004-2023. Zdroj: Štatistický úrad SR

Dlh Slovenska neustále stúpa

V minulom roku dosiahol deficit štátneho rozpočtu úroveň 4,9 %, no podľa údajov k 1. aprílu 2024 sa tento deficit už takmer vyšplhal na úroveň 6 %. Podľa OECD sa verejný dlh v roku 2024 zvýši na 66,8 % HDP z pôvodných 66 %. Štatistický úrad SR uviedol, že dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,83 miliardy eur, čo predstavuje zvýšenie o 5,45 mld. eur. Napriek tomuto nárastu sa podiel dlhu verejnej správy na HDP nakoniec znížil na 56 % v porovnaní so 57,7 % v roku 2022. Slovensko je voči väčšine krajín EÚ v relatívne dobrej pozícii, pokiaľ ide o verejný dlh voči HDP, pričom priemer EÚ za 4. kvartál 2023 bol takmer  82 %.  . Na chvoste EÚ sa nachádzajú krajiny ako Grécko s dlhom takmer 162 % voči HDP a Taliansko s dlhom vyše 137 %.

Kľúčový priemysel trpí nižším počtom objednávok

Priemysel má na celkovom HDP Slovenska zásadný podiel. Vo februári sme však boli svedkami značného poklesu hodnoty nových objednávok v priemysle, ktoré sa prepadli o 6,8 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka na úroveň 5,51 miliardy eur. Aj keď to neznie príliš pozitívne, záznamy ukazujú, že po zohľadnení sezónnych vplyvov sa objednávky medzimesačne zvýšili o 2,4 %. Čo sa týka produkcie v priemysle, tá sa ocitla v stagnácii a napriek poklesu vo väčšine odvetví ju podržala hlavne zvýšená výroba energie, za čo vďačíme najmä spustenému novému bloku v jadrovej elektrárni Mochovce. Napriek pokračujúcemu poklesu tržieb vo viac ako polovici priemyselných odvetví, tržby vo vybraných trhových službách stúpli medziročne o 6,7 %, pričom najvýraznejšie rástli informačné a komunikačné činnosti, a to až o 8,6 %. Nárast o 3,4 % zaznamenali aj podniky v doprave a skladovaní. Podľa dát Štatistického úradu, ceny priemyselných výrobcov pokračovali v poklese tretí mesiac za sebou aj v marci, čo prinieslo určitú úľavu aj spotrebiteľom. V porovnaní s minulým rokom zaznamenali až 15 % pokles, ktorý sa dá vysvetliť nielen lacnejšou energiou, ale aj znížením nákladov na výrobu dopravných prostriedkov.

Klesajúca inflácia je vzpruhou pre vývoj HDP

Vysoká inflácia môže spôsobiť pokles kúpnej sily a zredukovať spotrebu domácností, čo následne ovplyvní hospodársky rast a HDP. Podľa Štatistického úradu SR sa inflácia v marci ustálila na úrovni 2,3 %. Tento pokles bol hlavne vďaka dočasnému nárastu cien energií. Avšak dobrá správa je, že rast cien energií sa medziročne zastavil, čo môže naznačovať zmierňovanie tlaku na ceny pre domácnosti. Medziročnú infláciu najviac ovplyvnili zvýšené ceny alkoholu, pohonných hmôt a nábytku a bytového zariadenia. Naopak, ceny potravín, bytov a energií tlmili infláciu. Celkovo bol medziročný nárast cien na najnižšej úrovni od leta 2021, čo naznačuje istú stabilizáciu cenového vývoja, čo je pozitívna správa pre domácnosti.

Zahraničný obchod je v prebytku – je to dobre či zle?

Dôležitým faktorom v hospodárskom raste krajiny je zahraničný obchod. V priebehu februára tohto roku sme zaznamenali na prvý pohľad pozitívny trend, keď vývoz prevýšil dovoz a krajina dosiahla prebytok vo výške takmer 650 miliónov eur. Tento prebytok predstavuje nárast o 424 miliónov eur v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Aj keď by sa mohlo zdať, že toto číslo je prijateľné, existujú obavy, pretože medziročne došlo k poklesu vývozu o 3,4 % na úroveň 8,8 miliardy eur, čo je najvýraznejší úbytok od septembra 2021. Automobilový sektor, ktorý predstavuje kľúčovú slovenskú odvetvie, bol najviac postihnutý. Preto sa prebytok výrazne spolieha na pokles dovozu, ktorý medziročne klesol o 8,3 % na hodnotu 8,1 miliardy eur. Hlavným faktorom tohto poklesu boli lacnejšie dovozy energií. Analytici upozorňujú, že cena energií môže výrazne ovplyvniť ekonomický vývoj krajiny.

Všetko nasvedčuje tomu, že ekonomika porastie silnejšie

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR predpokladá, že v roku 2025 sa rast hrubého domáceho produktu (HDP) vo výške 3,1 % priblíži k svojmu maximu, pričom polovicou tohto nárastu by mal prispieť Plán obnovy a odolnosti. Napriek tomu, že zostáva neistota týkajúca sa cien energií a ich vplyvu na infláciu, inštitút očakáva, že reálne príjmy domácností budú rásť, čo udrží spotrebu na vysokom stupni. V nasledujúcich rokoch, od 2026 do 2028, sa predpokladá mierny rast vo výške približne 2 %, pričom významnú úlohu by mali zohrať automobilový priemysel a nové exportné modely. Aj keď by ceny energií mohli opäť spôsobiť zvýšenie inflácie, konsolidačné opatrenia by mohli prispieť k jej dlhodobému zmierňovaniu.