Toto rozčarovanie však tkvelo už v samotnej podobe integrácie do EÚ. Od polovice 80. rokov nadobúdala politika EÚ čoraz ostrejšie neoliberálne črty. Za ústredný indikátor pokroku v prístupových rokovaniach do EÚ považovala Európska komisia otvorenosť zahraničnému kapitálu. Hlavným cieľom hospodárskej politiky kandidátov na vstup sa stalo prilákanie zahraničných investícií.
Slovensko nebolo výnimkou. Do prístupových rokovaní vstúpilo o niečo neskôr ako väčšina ostatných kandidátov na prvú veľkú východnú expanziu. Krajinám EÚ bola Mečiarova vláda s jej (klientsky založeným) ekonomickým nacionalizmom podozrivá. Až so zmenou politického smerovania po voľbách v roku 1998 bola cesta k prístupovým rokovaniam voľná.
Na Slovensku ako v Čile
Prvá Dzurindova vláda, ktorá ešte pozostávala zo široko formulovaného spektra proeurópskych síl, iniciovala privatizačnú politiku. Druhá Dzurindova vláda z rokov 2002 a 2006, vo farbe už prísne neoliberálna, prešla do extrémnej verzie neoliberálnej politiky. Išla vysoko nad rámec neoliberálnych smerníc EÚ a pred zahraničným kapitálom sa správala ako vzorný horlivý žiak. Hoci neoliberálni politici tvrdili, že predobrazom je Západ, koncepcie hospodárskej politiky sa na Slovensku preberali z periférie. Tak mohol vtedajší minister financií Ivan Mikloš presadzovať rovnú daň vo výške 19 % na daň z príjmu, hoci vo vyspelých krajinách Západu je štandardom progresívna daň z príjmu.
Režim nízkych daní, najmä dane z príjmu a právnických osôb, mal potešiť zahraničné firmy (ale aj majetnejších Slovákov). V praxi ale viedol k chronickému podfinancovaniu štátu. Pri čiastočnej privatizácii dôchodkového poistenia sa Dzurindova vláda inšpirovala modelom čilskej vojenskej diktatúry.
Vo všeobecnosti bola sociálna politika druhej Dzurindovej vlády charakteristická škrtmi a privatizáciou. Spôsobili ďalšie diery v sieti sociálneho zabezpečenia. Etablovanie neoliberálnych inštitúcií a politických vzorcov bolo na Slovensku dokonca aj v porovnaní s inými krajinami strednej a východnej Európy v rokoch prístupových rokovaní a bezprostredne po nich veľmi výrazné.
Smerovanie ekonomického rozvoja Slovenska zásadne určovali zahraničné spoločnosti zamerané na rast prostredníctvom priamych zahraničných investícií. V tom vynikli najmä dve oblasti: spracovateľský priemysel a bankový sektor. Presúvať časti výroby do stredovýchodnej Európy vrátane Slovenska začal predovšetkým nemecký priemysel. Chcel využiť flexibilnú, dobre vyškolenú a – v porovnaní so západnou Európou – výrazne horšie platenú pracovnú silu. Silné dotácie a vznikajúce členstvo v EÚ ponúkli ďalšie stimuly.
Presunuli sa však len časti výrobného reťazca. Strategické funkcie zostali – a zostávajú – v krajine pôvodu. Medzi tieto strategické funkcie patrí aj podnikový výskum. V dôsledku toho sú výdavky na výskum a vývoj v členských štátoch EÚ v strednej a vo východnej Európe relatívne nízke. S podielom výdavkov na výskum a vývoj len 0,92 % HDP (2021) patrí Slovensko medzi najhoršie v EÚ.
Lacná pracovná sila a automobilová monokultúra
Slovenský priemyselný export je veľmi úzko špecializovaný najmä na výrobu automobilov. Nevýhody extrémnej orientácie na export a úzkej špecializácie sa prejavili vo finančnej kríze v roku 2008. Vývoz prudko skolaboval – a stiahol nadol celú ekonomiku.
Čerstvé členstvo v eurozóne sa počas krízy ukázalo ako nevýhodné, keďže nebolo možné zmierniť dosahy krízy devalváciou meny. Hoci sa vývoz zotavil pomerne rýchlo, ostali vážne štrukturálne problémy. Automobilový priemysel dnes čelí veľkej reštrukturalizácii z ekologických dôvodov. To tvrdo zasiahne aj Slovensko.
Nemecká ekonomika, na ktorú je Slovensko výrazne orientované, je v štrukturálnej kríze. Priemysel má veľké slabiny v technologicky a ekologicky dôležitých odvetviach. To bude mať čoraz väčší vplyv na dodávateľské spoločnosti v celom regióne. Priemyselná politika na Slovensku na to však, zdá sa, vôbec nereaguje.
Hoci neoliberálni politici tvrdili, že predobrazom je Západ, koncepcie hospodárskej politiky sa na Slovensku preberali z periférie. Tak mohol vtedajší minister financií Ivan Mikloš presadzovať rovnú daň vo výške 19 % na daň z príjmu, hoci vo vyspelých krajinách Západu je štandardom progresívna daň z príjmu.
Po bankovej kríze na konci 90. rokov – súbežne s prístupovými rokovaniami s EÚ – boli najvýznamnejšie slovenské banky reštrukturalizované, privatizované a predané zahraničným bankám. Podiel zahraničných bánk na kapitále bankového sektora je vyše 90 %.
Je teda v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu veľmi vysoký. Počas úverovej expanzie v rokoch pred finančnou krízou sa banky na Slovensku nemuseli výraznejšie uchyľovať k zahraničnému refinancovaniu – a preto prešli krízou bez ujmy. Po finančnej kríze však banky na Slovensku zaznamenali v porovnaní s eurozónou obzvlášť silný rast úverov domácnostiam, a to najmä na nákup bytov a domov. Podnikové úvery od bánk na Slovensku sú navyše sústredené najmä v sektore nehnuteľností (21,8 %) a stavebníctva (8,3 %). Ide o problematicky úzku špecializáciu úverovania v oblasti nehnuteľností a stavebníctva.
Servilná integrácia
Slovensko sa do EÚ integrovalo hospodársky podriadene. Znamená to, že v HDP ani v mzdách nemôže štrukturálne dobehnúť centrálne krajiny. Konvergencia HDP na obyvateľa (podľa parity kúpnej sily) s priemerom EÚ sa skončila pred viac ako desiatimi rokmi. V roku 2023 dosiahlo Slovensko HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily len 73 % priemeru EÚ, teda v EÚ štvrté posledné.
Priame zahraničné investície ešte viac prehĺbili nerovnomerný regionálny rozvoj. Prostriedky z regionálnych a zo štrukturálnych fondov EÚ síce čiastočne zlepšili regionálnu materiálnu infraštruktúru, ale nedokázali účinne čeliť silnej regionálnej polarizácii.
To, kto sa integráciou do EÚ cíti ako víťaz a kto ako porazený, je zrejmé aj z volebného správania Slovenska. Vo (vyššej) strednej triede a v bohatých regiónoch bodujú neoliberálne strany so silnou orientáciou na EÚ; v zanedbanom zvyšku krajiny sú populárnejšie sily orientované sociálne konzervatívnejšie. To, čo sa za 20 rokov integrácie Slovenska upevnilo najhlbšie, sú hlboké sociálne a regionálne rozdiely.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.