Ja som takto nedávno vstúpil do desaťročia zamknutej plechovej garáže a pod jej stropom som našiel zavesenú plechovú tabuľku zo šesťdesiatych rokov minulého storočia. Na jednej jej strane stál nápis „SSSR NÁŠ PŘÍTEL“ a na druhej strane „SSSR NA VĚČNÉ ČASY“ .
Keby tú garáž otvoril dnešný mladý progresívny rusofób, dostal by kultúrny šok. Kamarátstvo s Rusmi? A navyše na večné časy? To predsa nedáva žiadny zmysel! Naši najlepší kamaráti sú predsa Nemci! Alebo Američania, ak tam teda prezidentom nie je Trump. Generácia, ktorá zažila druhú svetovú vojnu, vymrela a s ňou je preč aj historická pamäť. Dejiny sa prepisujú, aby ladili so súčasnou politickou módou. K dnešnej západnej protiruskej nálade nepasuje, že nás Červená armáda oslobodila od nemeckého nacizmu.
Ak história nie je kompatibilná so súčasnosťou, dá sa to riešiť tak, že nehodiace sa z učebníc vygumuje. Druhá možnosť je zameniť víťazov. Víťazstvo prisúdiť spojencom a Rusov vynechať, respektíve ich z osloboditeľov dodatočne rekvalifikovať na okupantov. Čosi mi hovorí, že možno patrím k poslednej generácii, u ktorej je s takýmto prepísaním histórie problém. Je to pre spomienky z detstva.
Ako pionier som stál na čestnej stráži pri hrobe neznámeho ruského vojaka. V mojom detstve sme všetci mali pamätníky a obľúbeným motívom, ktorý sa do nich kreslil, bol ruský tank s červenou hviezdou. V máji sme na okná školy vylepovali biele mierové holubice a číslice 1, 5 a 9. Šlo o slávne májové dni: prvý máj, Pražské povstanie a víťazstvo nad Nemcami. Pri výročiach Veľkej októbrovej revolúcie sa konali skvelé lampiónové sprievody. A od rovesníčky z Leningradu mi prišla knižka „Zdes každyj kameň znajet Lenina“.
Rusi si to u mňa pokazili v auguste '68, ale v ďalších rokoch sa ukázalo, že väčšine ľudí okupácia neprekáža. Prispôsobili sa, podobne ako sa väčšina kedysi prispôsobila okupácii nemeckej. V našej rodine sa neprispôsobujeme. Starý otec a strýko sa pridali k SNP a odišli do hôr. Otec sa neprispôsobil po auguste '68 a ako revizionista prišiel o prácu. Bolo by hlúpe, keby som ja dnes akceptoval NATO.
Rusi ako osloboditelia v Európe končia. V Nemecku im zakázali účasť na oslave oslobodenia koncentračných táborov. Na výročie oslobodenia Bratislavy neprišiel na Slavín žiaden západný diplomat. Socha Koneva v Prahe skončila v depozite. V tradičnom konvoji historických vojenských vozidiel smerujúcich do Plzne zostali iba Američania. A v nezávislých médiách sa sarkasticky žartuje o oslave víťazstva bez osloboditeľa.
Aké je z toho poučenie? História je nepovinná. Platí to pre našu starú históriu, ktorá sa dnešnému Západu neráta. Rovnako je ale nepovinná aj jej nová, prepisovaná verzia. Či nás oslobodili Rusi pred Nemcami, alebo naopak sa ukáže v budúcnosti. Náš problém je, že históriu píšu víťazi.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.