Premiér na nočnej šichte To nebol marketing, ale pripomienka toho, aký politický talent Robert Fico má

Na Slovensku sa z prvomájového sviatku tohto roku vykľuli najmä oslavy nášho vstupu do Európskej únie, ktorý mal okrúhle výročie.
Veď dobre, ale duch sviatku práce by mal byť iný. Asi by to mal by byť sviatok práce, ktorá človeka neničí, neponižuje, neubíja a prináša mu aj dôstojný život.
Zdá sa, akoby už toto bola u nás mŕtva téma. Že toto je už vybavené.

Veď nezamestnanosť je nízka a o dobrých pracovníkov sa tu už firmy bijú alebo si ich dovážajú zo Srbska, z Indie či Vietnamu. Dá sa už u nás aj slušne zarobiť, tak čo by sme riešili?
Možno aj preto sa tu strany, ktoré sa hrdo hlásia k ľavici, oveľa viac zameriavajú na dôchodcov ako na pracujúcich ľudí. Tam stačí zvýšiť dôchodky či pridať dôchodok navyše. Alebo ešte rozdať dajaké poukazy.
Ale Robert Fico tohto roku pred prvým májom opäť oživil svoje politické inštinkty a išiel sviatok práce osláviť za pás do firmy. 

Nastúpil na nočnú zmenu do závodu ZKW Slovakia v Krušovciach pri Topoľčanoch. Teda išiel do svojho rodného kraja. A išiel do firmy, ktorá robí pre automobilky, na ktoré sme tu takí pyšní. 

A aj vďaka jeho nočnej šichte sme videli, ako v ostrom detaile funguje automobilová veľmoc. 
Premiér robil na linke so ženami. Videli sme na záberoch aj staršiu ženu a dostali sme informáciu, že tieto ženy odrobili dvanásťhodinovú šichtu, boli teda celú noc na nohách a nerobili iba mechanickú prácu, bolo sa treba aj sústrediť. 

Dalo sa veriť, keď premiér po šichte povedal, že „ho bolí celý človek“ a že on je pritom trénovaný muž. Dozvedeli sme sa tiež, že zamestnanci sú radi, keď môžu robiť v noci, lebo zarobia viac. Nie je to len v automobilkách.
Aj v nemocniciach sú niektoré sestričky, ktoré potrebujú viac peňazí, a teda chcú robiť veľa nočných služieb, aby mali vyššiu výplatu. 

Robert Fico uviedol pri tejto príležitosti veľmi dôležitú informáciu, ktorá človeku uviazne v hlave a z ktorej je mu aj smutno.

Spánková porucha pracovníkov na zmeny vedie k insomnii a ľudia, ktorí ňou trpia, pociťujú neustále únavu.
 

Povedal, že Slovensko je krajina, kde je podiel nočnej práce najvyšší v rámci Európskej únie. 

Aj na to bol dobrý vstup do Európskej únie. Môžeme sa porovnávať.

Premiér chce o tom hovoriť so zamestnávateľmi. Tí boli premiérovou výzvou aj mierne zaskočení, ale prejavili ochotu hovoriť o tom. 

Odborári ostali akoby mimo hry, lebo túto tému od nich zase až tak často nepočuť.
Možno sa zdá, že Robert Fico otvoril populistickú tému, že prosto sa chce zapáčiť pracujúcej triede a robil si čistý politický marketing.
No to je trochu bagatelizujúci pohľad či povrchne politický.
To, že práca v noci škodí zdraviu, nie je žiadne lekárske tajomstvo. 

Naopak, bežne sa už o tom píše v médiách, a to nielen lifestylových.
Tzv. SWSD alebo shift work sleep disorder, teda spánková porucha pracovníkov na zmeny, vedie k insomnii a ľudia, ktorí ňou trpia, pociťujú neustále únavu, majú problém sústrediť sa, chýba im energia, sú podráždení, trpia bolesťami hlavy a majú potom aj horšie vzťahy so svojou rodinou, priateľmi, okolím. 

Telo jednoducho nemá dostatok času na regeneráciu, je preťažené, rýchlejšie starne. 
Odborníci hovoria, že ľudia s poruchami spánku trpia aj depresiami, nervovou labilitou, ochoreniami kardiovaskulárneho systému a je tam zvýšené riziko rakoviny.
To znamená, že pri veľkom počte ľudí pracujúcich v nočných zmenách rastú nároky aj na zdravotnícky systém.
A o tom, akými problémami trpí slovenské zdravotníctvo, tu hádam netreba písať. 

Je možné, že títo preťažení unavení ľudia ani nedostanú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. A nevidíme, ako fungujú ich rodiny, ale netreba veľkú predstavivosť, aby človek mal istú predstavu. 
Toto teda vôbec nie je lacná populistická téma. 
A teraz späť k Robertovi Ficovi. 

Keď si odrobil tú nočnú zmenu a stál pred kamerami, zazreli sme na krátku chvíľu opäť záblesk jeho veľkého politického talentu. 

Ak vezmeme len éru po roku 1989, tak veľkých politických talentov tu bolo málo. Hrubý odhad: spočítame ich na prstoch jednej ruky.
Dá sa Ficovi veriť, že kedysi naozaj mal túžbu nielen uchopiť moc, ale byť na čele strany ľudí práce, teda tých, ktorí tvrdo robia, na poliach, vo fabrikách či v službách, teda že chcel v politike zastupovať tých, ktorí vedia, že na slušný život treba ťažko robiť. 
Ale potom sa mu to nejako zamotalo. Lebo veď zakladať stranu nie je také ľahké, popularita či ideály nestačia.

Robert Fico zakladal Smer s pomocou bohatých ľudí a potom si už zvykol obklopovať sa rôznymi figúrami, ktoré politiku brali najmä ako cestu k vplyvu a k zbohatnutiu. 

Pellegrini pracujúci za pásom by bol vtip, nikto by mu to neuveril.

Hlboký či úprimný záujem o ľudí práce nebolo zo Smeru príliš často cítiť, s výnimkou pragmatického záujmu o dôchodcov. Alebo ľudových kampaňových mítingov s jednoduchými vtipmi.

Ani robotnícke kádre sa v Smere neobjavovali, hoci aj takíto ľudia by mali byť v politike, nielen právnici, manažéri či podnikatelia.
Tieto záblesky autentickej ľavice sa občas objavovali už hádam iba u Roberta Fica, čo súvisí aj s jeho rodinným pozadím a výchovou alebo mladíckymi ideálmi. 

Vo svete ľudí s drahými hodinkami, apartmánmi v Dubaji či drahými motorkami sa ľahko zabúda na ľavicové hodnoty.
K tým sa hlási aj Peter Pellegrini, v prezidentskej kampani dokonca povedal, že sa už narodil ako sociálny demokrat, ale potom splietal niečo o tom, ako mu jeho luxusný byt nestačí a musí si požičiavať priateľovu vilu. 

Hra na sociálneho demokrata Pellegrinimu až tak nejde. Aj tohtoročný prvý máj strávil najmä úsmevmi, rečnením a podávaním si ruky so svojimi priaznivcami.

On je presvedčivejší v tom, že je rád s ľuďmi, rád s nimi prehodí slovo, pozorne ich vypočuje, aj sa usmeje, objíme, odfotí. To je jeho politický talent.

Ale Pellegrini pracujúci za pásom by bol vtip, nikto by mu to neuveril. 

On má na to, aby ukazoval svoju pracovitosť, rodinnú záhradu či domácnosť rodičov.
Ale Fico pracujúci vo fabrike na nočnej zmene bola taká letmá pripomienka toho, ako asi by mohla vyzerať autentická ľavicová strana, keby tu bola, a aké témy by na Slovensku mohla tlačiť ako svoje vlajkové lode.
Ale autentickú ľavicu tu nemáme.

Hoci dve z troch vládnucich strán sa označujú ako sociálnodemokratické. Ale na témy súvisiace s prácou teraz niet veľa priestoru ani energie.

Lebo teraz sa tu musí rozoberať to, či je správne, aby v televízii diskutovali aj ľudia, ktorí neveria, že zem je guľatá. No a kadekoho treba odstaviť v polícii, na prokuratúre či v súdnictve, aby bola pomsta dokonaná.
Robert Fico je veľký politický talent, a keď nemá hlavu zatemnenú túžbou po vendete, vidíme ešte občas záblesky jeho politického inštinktu. 

Dostal tento dar, iná vec je, čo s ním urobil.