Budeme podobní Kristovi

Sláva našich zmŕtvychvstalých tiel

Mike Schmitz

Keď som raz prišiel domov zo seminára, všimol som si na svojej posteli detskú knihu. Moja mama bola krátko predtým na pohrebe, na ktorom sa čítalo z tejto knihy. Pomyslela si, že po vysviacke budem viesť mnohé pohrebné obrady, a tak by sa mi mohla taká knižka zísť. Preto mi jeden výtlačok kúpila.

Ja som si ju otvoril a začal som si v nej listovať. Bolo v nej napísané napríklad toto: „Na tom mieste, kam pôjdem, keď zomriem, budem prežívať pokoj.“ A „na tom mieste budem šťastný“. To znelo skvele! No potom to pokračovalo ďalej slovami: „Na druhom svete už nebudem vysoký ani nízky. Nebudem už tučný ani chudý. Už nebudem chlapec alebo dievča. Vlastne nebudem mať žiadne telo. Konečne budem slobodný a úplne sám sebou.“

„Páči sa ti?“ opýtala sa mama. Ja som sa zachichotal a povedal: „No, sú to herézy.“ Táto kniha sa opiera o predpoklad, že naším pravým ja je jedine naša duša a že naše telo je len akousi jej schránkou. Ale keď zomriem, konečne sa od tohto tela, od tejto schránky, oslobodím. No toto Cirkev neučí. Ona nás učí, že ľudská osoba nie je len duša. Ľudská bytosť je duša a zároveň telo.

 

Zachránení telom

Na minútu sa nad tým zamyslime. Ako nás Ježiš zachránil a spasil? Nespasil nás tým, že by len vyhlásil, že sme spasení. Zachránil nás svojím vtelením, tým, že prijal ľudské telo. Svoje božstvo spojil s ľudským telom a ľudskou dušou a vykúpil nás tým, že v tomto tele žil, vyučoval, spal, dýchal a jedol. Vykúpil nás tým, že v tomto tele trpel, že v tomto tele zomrel a že v tomto tele vstal z mŕtvych.

Tento fakt slávime každú Veľkú noc – a slávime pritom nielen to, že Kristus porazil smrť svojou telesnou smrťou, ale aj to, že svojím telesným zmŕtvychvstaním nám priniesol nový život. Preto je také dôležité, že veríme v Ježišovo zmŕtvychvstanie a berieme ho ako historický fakt.

Spomínaš si na kázeň, ktorú ohlasoval Peter na prvé Turíce? Áno, Peter v nej ohlasuje, že Ježiš bol zabitý. No potom oveľa viac času venuje rozprávaniu o tom, že Ježiš aj vstal z mŕtvych. Alebo si spomeň na to, čo napísal apoštol Ján: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života“ (1 Jn 1, 1). Ježiš mal telo, ktoré bolo skutočné, hovorí Ján. My sme sa toho mŕtveho tela dotýkali, no potom sme sa dostali do kontaktu aj s jeho osláveným telom. Ba videli sme ho s telom aj vystupovať do neba.

 

Svoje telo dostaneš naspäť

Prečo je to také dôležité? Pretože Ježiš neprišiel zachrániť len tvoju dušu. Prišiel ťa zachrániť celého. Preto sa v Apoštolskom vyznaní viery hovorí: „Verím vo… vzkriesenie tela a v život večný.“ To znamená, že svoje telo dostaneš naspäť! Ježišovo vzkriesenie je predchuťou vzkriesenia, ktoré chce Boh darovať všetkým.

Keď zomrieme, okamžite budeme podrobení súdu a dostaneme to, čo sme si vybrali. Buď sme si vybrali „nie Boha“ – a to znamená, že dostaneme peklo. Alebo sme si vybrali Boha a dostaneme Boha. Či už sa k tomu dopracujeme cez očistec, alebo sa to stane okamžite, tak či onak ho napokon budeme vidieť z tváre do tváre. Nebo alebo peklo. Máme len tieto dve možnosti.

A Ježiš nám sľubuje, že neskôr, na konci čias, „všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5, 28 – 29). Dostaneme naspäť svoje telo bez ohľadu na to, či sme si vybrali nebo alebo peklo, a celú večnosť budeme aj s týmto telom tráviť na mieste, ktoré sme si vybrali.

 

Neschopné cítiť bolesť, jemné a svižné

Túto tému otváram preto, lebo celým zmyslom kresťanského života nie je len to, aby sme sa stali trošku lepšími ľuďmi alebo sa zbavili nejakých zlozvykov. Celým zmyslom kresťanského života je stať sa podobnými Ježišovi. A to znamená, že sa mu máme pripodobňovať nielen svojím správaním, ale dokonca aj svojím telom.

Aké teda budú vzkriesené telá na konci čias? To presne nevieme, no Ježišovo vzkriesené telo nám prináša isté odpovede. Pozrime sa na štyri vlastnosti vzkrieseného tela, ktoré nachádzame v učení svätého Tomáša Akvinského.

Prvou vlastnosťou vzkrieseného tela je jeho neschopnosť trpieť (či impasibilita). Keď sa Ježiš vráti, nedostaneš to isté staré telo s celou jeho zraniteľnosťou. Nie, impasibilita vzkrieseného tela znamená, že toto telo nebude už môcť ochorieť, zraniť sa, unaviť sa, zostarnúť, ani zomrieť. Tvoje telo bude mať novú silu a moc. A nezraniteľné nebude len tvoje telo, ale aj tvoj duch. Už nezhrešíš. To však nebude obmedzením tvojej slobody. Bude to zdokonalením tvojej slobody. Táto impasibilita bude dokonalá sloboda!

Druhá vlastnosť, ktorú budeš mať v tomto novom stvorení, sa volá jemnosť. Naše telo bude duchovné v tom zmysle, že bude úplne podriadené duchu; naša matéria bude teda úplne podriadená svojej forme, že nadobudne schopnosť presúvať sa všade, kam bude chcieť. Nebudú nás obmedzovať vonkajšie ani telesné obmedzenia.

Treťou kvalitou nášho osláveného tela bude svižnosť, ktorá už svojím názvom čiastočne napovedá, o čo ide. Budeme mať dokonalú športovú kondičku a postavu… no bude to ešte lepšie. Pozri sa na Ježiša na ceste do Emáuz (Lk 24, 13 – 35). Rozpráva sa s dvomi učeníkmi. Večeria s nimi a potom im odhaľuje svoju identitu pri lámaní chleba. A hneď nato znovu zmizne a zjaví sa v Jeruzaleme (24, 36). Rovnakú vlastnosť budú mať aj naše oslávené telá.

 

Žiarivá a nádherná jasnosť

Poslednou vlastnosťou osláveného tela je jasnosť. Latinské slovo pre jasnosť (claritas) však poukazuje aj na slávu. Naše telá budú po celú večnosť vyžarovať Božiu slávu. A po celú večnosť, zakaždým, keď stretneš druhého človeka, stretneš v tomto človeku skrze jeho či jej oslávené telo Božiu slávu. Pretože v nebi sa nebudeš prechádzať po celú večnosť sám. A nebudeme miliardy rokov deň čo deň len pozemským spôsobom hľadieť na Boha a on na nás. Áno, budeme naňho hľadieť, no asi to bude trochu iné, ako si to predstavujeme tu na zemi.

Po celú večnosť budeme mať schopnosť jediným pohľadom odovzdať druhému človekovi všetko, čo mu chceme povedať. A tento človek bude môcť v jedinom okamihu všetko povedať nám. Budeme jeden v druhom vidieť, ako rôzne sa s nami Boh stretal v našich slabostiach a ako nám aj prostredníctvom našich blížnych dával svoju milosť a silu.

Uvažuj o tom. Každý bude poznaný. Spoznáme každého jedinečný, individuálny príbeh. Ty budeš úplne poznaný (pozri 1 Kor 13, 12). A v tomto poznaní budeš milovaný. Pretože naše telá budú zjavovať a sprostredkovať naše príbehy.

Často si myslíme: „Ani neviem, či vlastne chcem svoje telo.“ Áno, chceš. Prečo? Pretože Boh prisľúbil, že naše telá sú viac než si dokážeme predstaviť, viac, než o čom dokážeme snívať, alebo v to dúfať. Pretože jedného dňa Kristus „pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu“ (Flp 3, 21).

 

Budeme mu podobní

Veľkonočná nedeľa je dňom Ježišovho zmŕtvychvstania. V tento deň chválime Boha za to, že vzkriesil Krista a mali by sme ho tiež chváliť za to, že za nás porazil smrť. A môžeme sa aj tešiť na svoje vlastné zmŕtvychvstanie. Áno, život tu a teraz je dobrý a tento život je darom a milosťou. V tomto živote sa môžeme usilovať nasledovať Krista a pripodobňovať sa mu. No mali by sme pamätať aj na život, ktorý príde. Raz totiž všetci, ktorí povedali Ježišovi áno, dostanú vďaka jeho milosti podiel na jeho vzkriesení – na duši i na tele.

Svätý Ján napísal: „Teraz sme Božími deťmi; čo budeme, ešte nebolo zjavené. Vieme však, že keď sa to zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“ (1 Jn 3, 2). Preto vedz, že zakaždým, keď sedíš, stojíš alebo kľačíš pri svätej omši – zakaždým, keď spievaš alebo sa modlíš svojím hlasom – ty, ktorý to robíš, si ten istý, ktorý budeš večne žiť vo vzťahu s Bohom. Po celú večnosť to budeš stále ty – s telom i dušou. Budeš „len“ úplne premenený, vzkriesený a obnovený!