Architekt Peter Moravčík vyberá päť kníh o architektúre, ktoré ovplyvňujú aj myslenie profesionálov

Peter Moravčík je architekt s viac ako tridsaťročnou praxou. Pravidelne sa objavuje v porotách architektonických súťaží a ocenení na Slovensku a v Českej republike, aktuálne je podpredsedom Slovenskej komory architektov.

Hovorí, že úroveň architektúry u nás sa postupne zlepšuje, no za zvyškom strednej Európy zaostávame. „Nechcem byť veľmi pesimistický, ale keď sa pozriete na to, čo robia Česi, Poliaci, Rakúšania, Slovinci a Maďari, nevychádzame z toho, bohužiaľ, najlepšie.“

Do rubriky Päť kníh odporučil knihy o architektúre, jej teórii a dejinách, ktoré sú inšpiráciou nielen pre praktizujúcich architektov, ale pre každého, koho architektúra zaujíma. „Vybral som tituly, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú aj myslenie profesionálov. Nevdojak som vybral knihy, ktoré napísali najmä píšuci architekti, ale aj knihy jedného tvorivého projektujúceho gurua,“ vraví Moravčík v rozhovore.

Architektúra je aspoň v mojich očiach pre mnohých Slovákov podobná disciplína ako hokej – skoro každý si myslí, že jej rozumie, hodnotí ju. Aká je vaša skúsenosť?  

Hovorí sa: Čo Čech, to muzikant, čo Slovák, to architekt. Áno, je to asi tak. Ľudia si myslia, že tomu rozumejú alebo na to minimálne majú názor. Všimol som si to, keď robíme napríklad rodinné domy. Na začiatku sú ľudia trošku bezradní, nevedia, ako poňať ten prázdny pozemok. Vy niečo navrhnete, začne sa so stavbou, ľudia tomu začnú rozumieť a pri interiéri už zrazu majú pocit, že je všetko jasné a zvládnu to aj sami.

To je často fáza, keď ma to prestáva baviť, viem, že na konci sa to už zase nebude dať ani odfotiť, lebo vo výsledku sa zmiešajú pôvodné predstavy s názorom majiteľa či rovno rôzne názory dvojice majiteľov.

Keď sa stretneme v spoločnej vízii, je to úžasné, ale to sa stane málokedy. Ak chcete architektúru robiť zodpovedne, je tam veľa vstupov, ktoré treba brať do úvahy. Nie je to prvoplánová vec.

Architekt tým zodpovedným prístupom dokáže posunúť kvalitu života budúcich obyvateľov.

Určite áno, aj keď to zďaleka nie je len o architektovi, ide o snahu širšieho kolektívu, kde je architekt len jednou zo zložiek. Aktuálne sa vedú polemiky, kto je to architekt. Tvorí dielo alebo ponúka službu? Architektúra prerástla do multidisciplinárneho problému, ktorý prerástol schopnosti jednotlivca.

Štatistiky tvrdia, že u nás je dosť málo architektov na počet obyvateľov. Najväčší počet architektov vzhľadom na počet obyvateľov majú Taliani. Tradícia nepustí.

Okrem aktívnej architektonickej praxe ste aktuálne podpredsedom Slovenskej komory architektov, ako porotca sa zúčastňujete architektonických súťaží vrátane ocenenia CE ZA AR. Ako je na tom slovenská architektúra?

Túto otázku dostávam štandardne ako prvú a dôležité je vždy povedať, v akom kontexte sa o slovenskej architektúre bavíme. Už ten stredoeurópsky je problematický. Nechcem byť veľmi pesimistický, ale keď sa pozriete na to, čo robia Česi, Poliaci, Rakúšania, Slovinci a Maďari, nevychádzame z toho, bohužiaľ, najlepšie. Ak si zoberieme Nežnú revolúciu ako štartovaciu čiaru, tak sme mali pomalší štart.

Na druhej strane, keď si pozriete výsledky architektonických ocenení, napríklad CE ZA AR-a, osobitne za ostatné roky, nemôžete povedať, že by to bolo niečo slabé. Práve naopak, je to výborné možno v každej kategórii. Samozrejme, je to len tá špička. Priemer býva poslabší všade na svete.

Slovenské kolektívy sa často zúčastňujú napríklad českých architektonických súťaží a nezriedkavo aj víťazia. Je to zaujímavé, lebo česká scéna je nielen veľmi dobrá a širšia, ale aj neporovnateľne pestrejšia v rozmanitosti zadaní.

Ktorý slovenský projekt stojí podľa vás za pozornosť?

Teším sa z príbehu rekonštrukcií – osobitne z obnovenej SNG. Potešila by ma aj zmena nazerania na komplex budov na Kamennom námestí. Označenie národná kultúrna pamiatka predsa nemusí znamenať, že budova nie je spôsobilá na ďalší život. Znamená len toľko, že k jej rekonštrukcii treba pristupovať ako k hodnote, ktorú treba podporiť, nie zdecimovať.

Neviem, či mám v súčasnosti nejakého obľúbenca, skôr som nešťastný z diania v bratislavskom „downtowne“. Nepáči sa mi