"Napriek tomu, že sme chodili takmer ako na klavír do parlamentného zdravotníckeho výboru a napriek tomu, že sme sa snažili komunikovať s politikmi,“ hovorí prezident občianskeho združenia Únia pre zdravšie srdce Ing. Peter Kollárik.
Po 14. hodine prázdne ambulancie i sály
"Pravdou je, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je dostatočná. Keď sa prejdete po Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb (NÚSCH) v popoludňajších hodinách, mnohé drahé prístroje stoja, mnohé ambulancie sú prázdne. Dôvod nie je ten, že by ústav alebo jeho lekári nechceli pracovať aj poobede. Dôvod je ten, že jednoducho na to nie sú peniaze, a preto si myslím, že toto je jedna z tém a z pálčivých výziev slovenskej kardiológie – a nielen kardiológie – aby do systému pritiekol dostatok peňazí,” upozornil Ing. Kollárik.
S prednáškami o pálčivých výzvach v slovenskej kardiológii následne na tlačovej konferencii vystúpili viacerí rečníci: prof. MUDr. Robert Hatala, doc. MUDr. Juraj Maďarič či doc. MUDr. Eva Goncalvesová. „Aká je situácia v kardiovaskulárnej medicíne na Slovensku? Nepoviem nič nové, prehlbujúci sa nedostatok financií a kvalifikovaného personálu, to je niečo, s čím budeme žiť. Druhá situácia, ktorú tu osobitne pociťujeme, je akoby permanentný nedostatočný záujem štátu o podporu vlastných vysokošpecializovaných kardiovaskulárnych ústavov. Štát akoby stále viac vzhliadal k súkromným zariadeniam ako spasiteľom. Aké sú dopady tohto prístupu? Predovšetkým podfinancovanie štátnych kardiovaskulárnych ústavov, čo má za následok plytvanie ľudským i technologickým potenciálom. Za oddelenie, ktoré rieši poruchy srdcového rytmu, môžem povedať, že pri dostatočnom financovaní by sme boli schopní zvýšiť náš obrat o päťdesiat percent,”povedal. prof. MUDr. Robert Hatala. "Dospeli sme do štádia úplnej absencie, kontroly a vymožiteľnosti kvality zdravotnej starostlivosti, netransparentne sa rozhoduje o prioritách skôr postavených na PR, a nie na medicíne dôkazov.“
Peniaze unikajú do nezmyselných aktivít
Nástrojom kontroly kvality pritom môže byť aj vzdelaný pacient. Na tlačovej konferencii tiež profesor pripomenul, že o poschodie vyššie sú katétrové sály, ktoré sú skutočne na európskej úrovni, a končia väčšinou o druhej, pretože finančné limitácie nedovoľujú riešiť väčší počet pacientov. Napriek tomu, že čakacia listina je jeden rok!
Prednostka Kliniky zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti doc. MUDr. Eva Goncalvesová, následne povedala: "Slovensko v podobe národných ústavov kardiovaskulárnych chorôb a niektorých štátnych kardiocentier nakúpilo drahé lietadlá – moderné drahé lietadlá, vytrénovalo personál. Trvalo to dlho. A teraz tieto drahé lietadlá a personál necháva vo vzduchu len niekoľko hodín. Najhoršia investícia, akú môže urobiť, je nákup nových lietadiel a tréning personálu, ktorý ostane sedieť na letisku. Predsa najefektívnejšia investícia je kúpiť kvalitné lietadlo, ktoré bude maximálne vyťažené a čo najviac vo vzduchu. Peniaze unikajú do nezmyselných aktivít, ktoré nič neprinášajú, drahé lietadlá sedia na zemi a pacienti na čakacích listinách zomierajú. Toto sa musí zmeniť,” zdôraznila.
Chýba najmä e-lab
Podľa nej je potrebné zreorganizovať aj ambulantnú starostlivosť o pacientov so srdcovým zlyhávaním.,,Mali by sme začať rozmýšľať nad niečím, ako je tranzitná starostlivosť. Väčšinou to funguje tak, že pacient príde do nemocnice, je mu veľmi zle, dostane nejaké lieky, polepší sa mu a musí odísť, lebo príde ďalší. Ten pôvodný pacient však nie je doriešený – ani diagnosticky, ani liečebne a je vypustený do ambulantnej starostlivosti v štýle: Hľadaj si niekoho, kto sa o teba postará. Myslím si, že by sme mali začať uvažovať nad tým, aby vznikali nejaké tranzitné centrá, ktoré dotiahnu starostlivosť o takéhoto pacienta,” priblížila a dodala, že ďalšia dôležitá vec je zlepšenie diagnostiky. "Tu by veľmi, veľmi pomohol e-lab. Už máme e-recept, ťuknem do klávesnice, vidím, čo pacient užíva. My by sme si však strašne chceli ťuknúť v počítači a vidieť, aké mal pacient laboratórne vyšetrenia, lebo vidieť online výsledky týchto vyšetrení nám veľmi pomôže v nastavení liečby. Tu by sme naozaj mohli vyvinúť isté úsilie a veľmi rýchlo sa to môže stať realitou,” doplnila s nádejou.
Po tlačovej konferencii jej účastníci vyšli pred budovu NÚSCH a odovzdali do užívania lavičku, ktorú vytvoril jeden z pacientov. Pásku prestrihli riaditeľ NÚSCH Ing. Mongi Msolly, prof. MUDr. Robert Hatala, doc. MUDr. Eva Goncalvesová a Ing. Peter Kollárik. „Lavička je darom a vyjadrením vďaky Únie pre zdravšie srdce Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb. Symbolické je, že tú lavičku skonštruoval a vyrobil pacient, ktorému tu niekoľkokrát zachránili život, Ing. Jozef Blecha. Mala by slúžiť pacientom i lekárom. A dúfajme, že nie fajčiarom,“ dodal s istým sarkazmom Ing. Peter Kollárik.