Dobré noviny
Uznávaný mineralóg: Chodíme po drahom opále, antimóne aj zlate. Slovensko by mohlo byť veľmocou Európy
Elena Slováková
Elena Slováková

Uznávaný mineralóg: Chodíme po drahom opále, antimóne aj zlate. Slovensko by mohlo byť veľmocou Európy

Mineralóg Martin Števko a vzácny minerál objavený na Slovensku
Mineralóg Martin Števko a vzácny minerál objavený na Slovensku — Foto: Archív MŠ, Luboš Hrdlovič

Slovensko je ideálna krajina na hľadanie vzácnych kameňov minerálov. Podľa úspešného vedca Martina Števka je škoda, že tak málo našincov má práve toto hobby.

Rád vyráža do terénu a niekedy aj ďaleko do odľahlých horských oblastí. Na svoje pracovisko v Ústave vied o Zemi SAV sa potom vracia aj so zaujímavými „kameňmi“ v ruksaku a zopárkrát sa v laboratóriu potvrdilo, že svetu objavil celkom nový minerál. Mineralóg Martin Števko sa do povedomia širšej verejnosti dostal aj vďaka nominácii na Krištáľové krídlo za nález pozoruhodného minerálu, ktorý nazval tak trocha krkolomne – Argentopolybazit. Ale to zďaleka nie je jeho prvý úspech. Pre DOBRÉ NOVINY sa s ním v máji 2023 rozprávala Elena Slováková.

V rozhovore s Martinom Števkom sa dozviete:

  • aké objavy má na svojom konte,
  • či sú jeho práca a hľadanie vzácnych minerálov nebezpečné,
  • aké bohatstvo sa nachádza pod Slovenskom,
  • či má amatér šancu zarobiť si tým, že pôjde hľadať vzácne minerály,
  • ako zachraňoval exponáty po požiari v Banskej Štiavnici.

Koľko nových objavov už máte vlastne na svojom konte?

Zatiaľ ich je z územia Slovenska šesť, ale s najväčšou pravdepodobnosťou k nim pribudne ďalší. V krátkom čase by medzinárodná komisia mala potvrdiť, že minerál, ktorý sme našli v Betliari, je nový a rozšíri skupinu doteraz známych silikátov.

Musí mineralóg disponovať špeciálnymi schopnosťami, aby dokázal v prírode nájsť niečo doteraz neobjavené?

Povedal by som, že v prvom rade ho výskum musí baviť a robiť svoju prácu naplno. Zároveň by mal byť aj vytrvalý a nevzdávať sa pri prvej komplikácii. Toto je, napokon, najdôležitejší aspekt úspechu v každej sfére vedy.

Na Ukrajine, s drahokamovou odrodou kremeňa
Na Ukrajine, s drahokamovou odrodou kremeňa Foto: Archív MŠ

Čo všetko musíte vlastne podstúpiť, aby bol Váš nález potvrdený ako celkom nový minerál na svete?

Úprimne, do terénu nechodím s cieľom hľadať nové minerály, ale z času na čas pri svojom výskume natrafím na vec, ktorá ma zaujme a vidím, že je na nej niečo iné, netypické, zvláštne. Takýto materiál nikdy nenechám ležať v prírode, ale prinesiem si ho v ruksaku do laboratória a pozriem sa na neho detailne.

Ako prebieha samotné dokazovanie, že máte nový minerál? To už asi neprebieha tak jednoducho a rýchlo.

Na to sú určené presné pravidlá. Minerál treba detailne preštudovať viacerými metódami, treba určiť jeho chemické zloženie, ale aj štruktúru a jeho fyzikálne vlastnosti. Našťastie, medzi mineralógmi dobre funguje medzinárodná spolupráca. Kolegovia v zahraničí, ktorí majú k dispozícii lepšie prístroje ako my, nám vedia v tomto pomôcť. Napríklad štruktúrnu analýzu minerálu urobia za pár týždňov.

Ako by ste opísali „Vaše minerály“ nám, laikom? Sú krásne, výnimočné...?

Mnohé z nich sú naozaj vzácne a dá sa už teraz predpokladať, že ani v budúcnosti sa neobjavia na veľkom počte ďalších lokalít. A mnohé vyzerajú zaujímavo. Napríklad Dobšináit má jemnú škálu farieb, od bielej až po ružovú. Argentopolybazit je zasa temný, lesklý, so zaujímavým tvarom kryštálov a mimoriadny je tým, že na rozdiel od iných vo svojej skupine neobsahuje meď.

Dobšináit - ďalší nový minerál zo Slovenska
Dobšináit - ďalší nový minerál zo Slovenska Foto: Luboš Hrdlovič

Vaša práca je tak trocha spojením vedy a dobrodružstva. Občas si zbalíte batoh, pracovnú výbavu a vyrazíte z Akadémie do terénu. Nie je to niekedy aj nebezpečné?

V dnešnej dobe určite nie. Už sa nespáva „pod širákom“, máme terénne autá, takže po práci sa bez problémov dostanem späť do civilizácie a prespím v nejakom penzióne. Ja som dokonca ešte ani medveďa nestretol, napriek tomu, že sa často pohybujem vo veľmi odľahlých horských oblastiach. Mineralógovia majú výhodu, že s tým svojím kladivkom stále do niečoho ťuknú, tlčú, takže zvieratá veľmi neprekvapíme a majú čas sa nám vyhnúť.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?