Matišák dlhé roky píše o aliancii a únii aj v slovenskom kontexte. Pravidelne informuje o dianí na summitoch priamo z ich dejiska ako vyslaný redaktor Pravdy.
Urobil aj viaceré exkluzívne rozhovory s hlavnými predstaviteľmi týchto dvoch významných zoskupení, respektíve s lídrami členských štátov. Pred siedmimi rokmi rezonovali slová Andersa Fogha Rasmussena, ktorý bol generálny tajomník NATO v období 2009 – 2014. Hovoril o tom, ako by sa mal Západ správať k Moskve: „Môj návrh je pritvrdiť sankcie. Rusko sa nechystá opustiť východnú Ukrajinu. Nejde zaviesť do praxe záväzky z Minska. Naopak. Kým bude Rusko pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, mali by sme reagovať posilnením sankcií. Mali by sme aj viac pomáhať Ukrajine, aj dodávkami zbraní na obranu," zdôraznil Rasmussen v interview, ktoré poskytol Matišákovi v máji 2017.
Čítajte viac Bývalý šéf NATO Rasmussen: Putin sa asi smeje
Dávame do pozornosti Môžete si prečítať všetky články oceneného redaktora Pravdy Andreja Matišáka
Na rozdiel od Rasmussena sa v tom čase politici, ktorí boli pri moci v členských štátoch NATO a EÚ, viac ako opatrne vyjadrovali o možnom vyzbrojovaní Ukrajiny, ktorá už mala za sebou ruskú anexiu Krymu a jej východné regióny ovládali proruskí separatisti. Po vpáde ruských vojakov do susedného štátu vo februári 2022 sa potvrdilo, aký veľký význam by mali moderné zbrane zo Západu pre obranu vedenú ukrajinskou armádou, o čom rozprával Rasmussen.
Čítajte viac Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov
V júni minulého roku Matišák viedol rozhovor s Jensom Stoltenbergom, ktorý je na čele aliancie od októbra 2014 až doteraz. „Keby ruský prezident Vladimir Putin vyhral na Ukrajine, z dlhodobého hľadiska by bolo NATO zraniteľnejšie. Bol by to totiž pre neho odkaz, že prostredníctvom použitia vojenskej sily môže získať to, čo chce," upozornil Stoltenberg. Poukázal aj na temnú minulosť: „Slovensko a Nórsko z histórie vedia, čo to znamená, ak im vládnu cudzie sily. Nechceme, aby sa to opakovalo,“ podčiarkol generálny tajomník NATO, ktorý v období 2005 – 2013 vykonával funkciu nórskeho premiéra.
Čítajte viac Šéf NATO exkluzívne pre Pravdu: Rusko vie, že jadrová vojna sa nedá vyhrať
Čaputová: Slovenská republika musí byť v EÚ a NATO partnerom a spojencom nielen na papieri
Aj po 20 rokoch od vstupu do Európskej únie (EÚ) i Severoatlantickej aliancie (NATO) je dôležité, aby Slovensko bolo v oboch zoskupeniach skutočným, dôveryhodným a konštruktívnym partnerom, nielen partnerom na papieri. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to v utorok uviedla na slávnostnom podujatí, na ktorom udelila ďakovné medaily 28 osobnostiam, ktoré sa priamo zaslúžili, prípadne podporovali integračné úsilie pri uchádzaní sa o členstvo v EÚ a NATO. Podujatie sa konalo pri príležitosti 20. výročia vstupu SR do oboch zoskupení.
Práve integráciu do únie i aliancie označila prezidentka za jeden z najdôležitejších a najúspešnejších momentov Slovenska v jeho novodobej histórii. „Bol to úspech celej krajiny, všetkých jeho občanov,“ zdôraznila hlava štátu. Pripomenula, že význam členstva sa prejavil v bežnom živote krajiny. „Prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, pracovných príležitostí, ale aj bezpečnejšieho Slovenska,“ dodala. Upozornila, že sa nedá oceniť všetkých, ktorí majú na integračnom úspechu svoj podiel, každému však patrí vďaka.
Čaputová v príhovore takisto skonštatovala, že nemožno iba oslavovať, ale aj zhodnotiť členstvo v EÚ a NATO v kontexte toho, kedy sa Slovensku podarilo najviac formovať samotnú úniu a alianciu a presadzovať svoje záujmy v oboch zoskupeniach. „Je zrejmé, že najúspešnejší sme boli vtedy, keď sme boli pre partnerov konzistentní a čitateľní. Práve tento prístup priniesol mnohé výhody a príležitosti, z ktorých čerpáme dodnes,“ prízvukovala.
Poukázala tiež na to, že hoci EÚ a NATO prešli počas dvoch desaťročí zmenami, naďalej platia v oboch zoskupeniach pravidlá, ktoré platili aj pri vstupe SR. „Každá členská krajina musí ostať fungujúcou demokraciou,“ pripomenula. Pre Slovensko preto podľa prezidentky naďalej ostáva povinnosť zachovávať demokraciu a jej kľúčové hodnoty. „Aby sme sa i naďalej správali v duchu hodnôt, ochrana ktorých nám umožnila do oboch zoskupení vstúpiť,“ upozornila. „Rešpekt voči týmto hodnotám je tým najsilnejším spojením medzi nami a ostatnými členmi, no predovšetkým tým najvýznamnejším benefitom pre našich občanov,“ dodala hlava štátu.
Ďakované medaily si z rúk hlavy štátu prevzali Miroslav Adamiš, Béla Bugár, Martin Bútora, Milan Cerovský, Mikuláš Dzurinda, Andrea Matisová Elscheková, Ján Figeľ, Radovan Geist, Oľga Gyarfášová, Pavol Hrušovský, Peter Javorčík, Radovan Javorčík, Milan Ježovica, Rastislav Káčer, Ivan Korčok, Katarína Kováčová, Katarína Mathernová, Andrej Matišák, Rudolf Schuster, František Šebej, Maroš Šefčovič, Vladimír Šucha, Magdaléna Vášáryová, Peter Weiss, Miroslav Wlachovský, in memoriam ju získali tiež Vladimír Jakabčin, Eduard Kukan a Jozef Stank.