Nájde sa 90 poslancov? Gašpar zhodu pri ústavných sudcoch neočakáva. Opozícia hovorí, že sa čaká na Ficove rozhodnutie

Zástupcovia opozície hovoria o obštrukcii a o tom, že koalícia čaká, či bude sa bude chcieť uchádzať o post aj Robert Fico. Koalícia špekulácie o naťahovaní voľby odmieta.

Ústavná väčšina sa zrejme nenájde

Poslanec Smeru Tibor Gašpar uviedol, že na to, prečo sa k voľbe dostali až po siedmich mesiacoch, boli dôvody. „Sú tu objektívne dôvody, že sme sa k tomu nevedeli dostať skôr,“ povedal v relácii ta3. „Na Ústavnom súde by nemala existovať politická dohoda, mala by to byť len zhodnotenie odbornej a životnej dráhy kandidáta,“ myslí si poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Jaroslav Spišiak. Rozprava k voľbe ústavného sudcu trvala necelé dve hodiny a vystúpili len poslanci opozície.

Čítajte viac Opozícia kritizuje neskorú voľbu kandidátov na sudcu ÚS i počet uchádzačov

Z koalície sa neprihlásil nikto. Opoziční poslanci zdôraznili význam úlohy Ústavného súdu SR (ÚS SR) a potrebu zvoliť kvalitného kandidáta na jeho sudcu, ktorý bude morálne aj odborne dostatočne kvalifikovaný. Kritizovali neskorý termín voľby aj nízky počet uchádzačov. Vidia za tým aktuálnu situáciu aj postupy vládnej koalície.

Zuzana Števulová (PS) považuje za zarážajúce, že sa do voľby prihlásilo len päť kandidátov. „Pri ich menách, so všetkou úctou k ich odbornosti a doterajším skúsenostiam, sa dá len veľmi ťažko povedať, že ide o významné právne autority a právne elity v tejto krajine. A to je veľmi smutné, lebo ÚS SR je garanciou ochrany práv nás všetkých,“ podčiarkla.

Foto: SITA, Diana Černak

Tibor Gašpar Tibor Gašpar

Poznamenala, že právne elity možno neveria schopnosti súčasného parlamentu zvoliť kandidáta, ktorý by dokázal „nebyť vďačný tým, ktorí ho zvolia“. Takáto nedôvera je podľa Števulovej daná aj správaním a vyjadrovaním vládnej koalície. Poslankyňa SaS Mária Kolíková skonštatovala, že poslanci si majú z čoho vybrať, no zrejme nebola vytvorená atmosféra na prihlásenie viacerých vhodných kandidátov.

Obáva sa politizácie ÚS zo strany koalície a kritizovala neskoré vyhlásenie voľby. „Teraz volíme jedného sudcu, možno by sa to javilo ako nie podstatné, ale nie je to tak,“ uviedla. Zdôraznila, že aj hlas jedného kandidáta môže byť zásadný pri vážnych a prelomových rozhodnutiach. Kolíková hovorí o politikárčení a obchode. Koaličných poslancov vyzvala, aby boli pri hlasovaní zodpovední, pretože už premrhali štvrť roka. „My to nemáme, ale vy s nami to máte. Vy máte kľúče od miešačky,“ upozornila.

Poslanec z Hnutia Slovensko Gábor Grendel (Slovensko, KÚ, Za ľudí) upozornil, že predkladacia správa k návrhu na voľbu zamlčiava, že vyhlásenie voľby sudcu ÚS vyhlásil Pellegrini ešte ako predseda parlamentu Pellegrini až po viac ako 70 pracovných dňoch, hoci ju mal vypísať bezodkladne. „Takýto postup spochybňuje čestný úmysel Petra Pellegriniho poslať na ústavný súd najlepších kandidátov a vystavuje budúcich sudcov, či už právom, alebo neprávom, podozreniu, že rozhodujúcim kritériom pri ich výbere nebude odbornosť, ale politická lojalita,“ komentoval.

Čaputová či Pellegrini?

Pri 90 hlasoch sa koalícia s opozíciou doťahuje, čia voľba to bude a kto rozhodne. Na ústavnú väčšinu je totiž potrebná široká zhoda. „Aj voľba sudcu ÚS bude o 90 hlasoch, rozhodne to nie je vôľa koaličnej zostavy,“ podčiarkol Gašpar s tým, že prípadné nezvolenie kandidátov by tak nebolo len chybou koalície. Pripustil, že nájsť zhodu na dvoch kandidátoch bude náročné, ak nie nemožné, no bol by rád, keby sa vo štvrtok našlo 90 poslancov. „Som skôr pesimista, no bol by som rád, keby sme mali túto agendu už zo stola,“ uviedol.

Gašpar zopakoval, že strojcom politizácie justičných orgánov v uplynulých rokoch bola predošlá vláda. Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska (PS) uviedol, že ich podozrenie spočíva v tom, že sa ústavná väčšina nenájde, no nebude to vinou PS. Kým poslanci sa v pléne naťahovali o tom, koho vina bude prípadné nezvolenie kandidátov, faktom ostáva, že pokiaľ parlament vo štvrtok nezvolí dvoch z piatich kandidátov, voľba sa zopakuje.

V prvej a opakovanej voľbe musia kandidáti získať minimálne 90 hlasov. Ak sa nepodarí zvoliť potrebný počet kandidátov, vyhlásia sa nové voľby, v ktorých sa nanovo navrhujú uchádzači a celý proces sa opakuje, až kým sa k už zvoleným kandidátom nezvolí potrebný počet kandidátov. Podstatný rozdiel je, že v novej a každej ďalšej voľbe už stačí 76 hlasov, ktorými aktuálne koalícia disponuje. Otázne je, kedy sa voľba konať a kto nového sudcu vymenuje. Ak by sa parlamentu dokázal zhodnúť vo štvrtok, dve mená by dostala na stôl prezidentka Zuzana Čaputová. Viac pravdepodobnejšia verzia však je, že sa v parlamente na dvoch menách nedohodnú. V tom prípade je otázne, ako dlho by celý proces trval.

Znova Fico?

V tomto prípade totiž bola vyhlásená voľba po viac ako 70 dňoch, aj keď by mal predseda parlamentu vyhlásiť voľbu bezodkladne. K vypočutiu kandidátov došlo začiatkom apríla a k hlasovanie o mesiac. Aj preto je možné, že kým sa celý proces zopakuje a zavŕši, z dvoch mien bude vyberať už nový prezident Pellegrini. Kolíková kritizovala aj úvahy o možnom zvýšení počtu ústavných sudcov, na čo nevidí dôvod. Znamenalo by to podľa nej, že by ich volila súčasná vláda a mohla by ÚS SR politicky ovládnuť. Opozícia si okrem toho myslí, že koalícia naťahuje čas a robí čachre aj kvôli premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý by sa takto mohol dostať na ÚS SR.

Čítajte viac Fiačan sa ospravedlnil za únik informácie, na odstúpenie dôvod nevidí. Fico zopakoval, že zlyhal

S touto myšlienkou prišla počas krátkej rozpravy poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková. Tvrdí, že obštrukcia pri voľbe ústavného sudcu súvisí len s čakaním na rozhodnutie Roberta Fica, či bude chcieť opäť kandidovať. „Či Robert Fico obnoví, alebo neobnoví túžbu oddýchnuť si na Ústavnom súde,“ povedala poslankyňa SaS. Funkčné obdobie ústavného sudcu je dvanásť rokov, čo je podľa Marcinkovej lákavá predstava záveru politickej kariéry Fica.

Rovnako ho môže podľa nej lákať aj „zaujímavá imunita“ ústavného sudcu. „Preto tu vedieme tieto debaty, tieto obštrukcie. Čakáme na jeho verdikt, jeho rozhodnutie,“ dodala. „Či to nie je náš premiér, ktorý už možno nechce byť súčasťou našej vlády. Ani by som sa nečudovala,“ reagovala Zuzana Mesterová (PS), na čo sa v sále ozvalo z koaličných lavíc „fuj“. „Vždy sa jednalo o politické dohody, dojednávania a práve preto to trvalo dlho. Vždy existovali obštrukcie a skoro vždy sa stal ústavným sudcom niekto, kto bol protežovaný niektorou politickou stranou. Obzvlášť sa to prejavovalo pri vládach Vladimíra Mečiara a Roberta Fica,“ hovoril Spišiak.

Fico kandidoval už v roku 2019 s ambíciou stať sa predsedom Ústavného súdu, ale vtedajší prezident Andrej Kiska mu jasne naznačil, že ho nevymenuje. Pre Fica to bola vtedy úniková cesta z politiky potom, čo musel odstúpiť z funkcie premiéra po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Začiatkom marca žiadal od budúceho prezidenta, aby odvolal súčasného šéfa Ústavného súdu Ivana Fiačana. Práve s ním pred rokmi o túto funkciu „súperil“.

Fiačan označil Ficove útoky sú nebezpečné a dúfa, že sa to nebude opakovať. Dôvodom výzvy bola nespokojnosť premiéra s rozhodnutím ÚS SR pozastaviť účinnosť časti novely trestných kódexov, ktorú schválila koaličná väčšina bez pripomienok odbornej verejnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pri ktorých sa Ústavný súd vyjadril obavu z nenapraviteľnos­ti. Ďalšie miesto sudcu sa uvoľní v roku 2026, ak sa dovtedy niekto svojej funkcie nevzdá.