Dávid Slavkovský z Godzone Veľké zmeny sa dejú práve vtedy, keď sa ľudia zjednotia

Prežívame Veľkonočné obdobie, počas ktorého v chrámoch počúvame úryvky z evanjelií a Skutkov apoštolov, ktoré hovoria o rôznych spôsoboch stretnutia so Zmŕtvychvstalým. Či už to bola Mária Magdaléna, emauzskí učeníci, apoštol Pavol alebo ďalší. Ako to bolo s tebou? Bola tvoja cesta viery priamočiara alebo kľukatá?    

Nezažil som žiadny moment zrazenia z koňa ako apoštol Pavol. (Úsmev.) Vyrastal som v tradičnej katolíckej rodine, navštevoval som cirkevné školy, veľmi ma ovplyvnili saleziáni, takže viera mi bola daná akoby zhora. Nasadol som do vlaku a viezol som sa.

Kedy sa to zmenilo?

Vďačím za to svojej staršej sestre Tereze. Rovnako ako aj za mnoho ďalších dobrých vecí, ktoré ma v živote postretli. Vďaka nej som sa pred pätnástimi rokmi ocitol na chate, kde som si mohol vypočuť zaujímavé prednášky a prvýkrát zažiť modlitbu chvál, ale aj – a to bolo najdôležitejšie – stretnúť sa s ľuďmi, ktorí svoju vieru neprežívali zvykovo, ale absolútne osobne. 

V prvej chvíli sa mi to zdalo veľmi zvláštne, ale postupne som tomu otvoril svoje srdce a napokon som prijal výzvu k osobnému vyznaniu, pri ktorom som celý svoj život odovzdal Ježišovi. Po tých troch dňoch som odchádzal úplne iný, ako som prišiel.

Takúto intenzívnu duchovnú skúsenosť zažilo aj veľa iných kresťanov, no mnohí z nich sa postupne vrátili do starých koľají a na to, čo prežili, neskôr spomínali len ako na pekný duchovný zážitok, ktorý pominul. Teba to drží až dodnes?

Rozhodnutiu, ktoré som vtedy urobil, sa snažím byť stále verný. Aj keď odvtedy sa toho veľa zmenilo, oženil som sa, máme dve malé deti, takže životná realita je úplne iná. No o to viac sa snažím vracať k tým chvíľam, keď som Bohu povedal svoje áno, a tento záväzok prežívať už aj so svojou manželkou a deťmi. 

Nehráme sa na žiadne duchovné super stvorenia, ale snažíme sa ísť deťom osobným každodenným príkladom – spoločnou modlitbou, svätou omšou, stretkami, chválami... Žijeme svoj kresťanský život tak, ako sme ho žili predtým, ale teraz už aj spolu s nimi. Ináč by sme to ani nevedeli a nechceli. Pritom nepotrebujeme mať na čele napísané, že sme kresťania. Svedectvo o tom, kým sme, máme vydávať svojimi skutkami.

V jednom staršom rozhovore si priznal, že v mladosti si mal sklony k prehnanému aktivizmu. Pre evanjelizačné spoločenstvá, akým je aj to vaše, je prirodzené, že veľa slúžia, ohlasujú, evanjelizujú, no s tým je spojené riziko duchovného vyhorenia. Čo robíš preto, aby sa ti niečo také nestalo?

Áno, je pravdou, že kedysi sme boli vychovávaní v atmosfére duchovných výkonov. Výsledkom toho môže byť nielen spomenuté vyhorenie, ale aj to, že síce z pódií budem ohlasovať Ježiša Krista a jeho evanjelium, no sám sa s ním osobne nestretnem.

Preto je pre mňa životne dôležité každý deň si nájsť chvíľu, keď pookrejem s Bohom, v jeho prítomnosti, a zároveň uvažujem nad sebou samým. Myslím si totiž, že mnoho problémov v kresťanskom živote vychádza práve z toho, že človek nepozná sám seba. Ježiš nám predsa odkázal, že svojho blížneho máme milovať ako seba samého. No ak nedokážem mať rád ani sám seba – a nemyslím to vôbec nejako egocentricky –, ako môžem milovať druhých? Ak nie som „oukej“ sám so sebou, s tým, akého ma Boh stvoril a vykúpil, nedokážem lásku rozdávať ani iným.   

Duch Svätý je často zobrazovaný ako holubica a tá dokáže pristáť len na pokojnom mieste. Ak by bol vo mne vnútorný nepokoj a neustále by som sa za čímsi hnal, neostal by žiadny priestor pre Ducha Svätého. 

Foto: archív D. S.

Ty si jednou zo známych tvárí projektu Godzone, ktorý každý rok na jeseň pripravuje evanjelizačnú tour po slovenských a českých mestách. Na jar sa zasa koná Godzone konferencia, ktorá sa tento rok uskutoční 17. – 18. mája v športovej hale Dukla v Banskej Bystrici. Skús neinsiderom vysvetliť, aký je rozdiel medzi týmito dvoma eventmi?

Kým Godzone Tour je skôr o evanjelizácii počas jedného večera, Godzone konferencia počas dvoch dní umožňuje ísť viac do hĺbky – vo vzťahu s Bohom, ale aj pri budovaní vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, ktorým ide o Božie kráľovstvo.

Pravidelným hosťom na tour aj konferencii je apoštolský nuncius Nicola Girasoli, ktorý svojím plamenným prejavom dokáže nadchnúť aj ľudí mladších o jednu-dve generácie. Prekvapuje ťa to?

Áno, chcel by som mať v jeho veku taký zápal. (Smiech.) Opakovane nás vyzýva k odvahe nebáť sa byť skutočným svetlom a soľou, čo je podľa mňa veľmi dôležité, pretože aj v dôsledku komunistického režimu sa kresťania na Slovensku neraz boja verejne vydávať svoje svedectvo, ukazovať, kým naozaj sú a komu to vlastne uverili. 

Okrem apoštolského nuncia a ďalších hostí vystúpi na Godzone konferencii aj Patrick Gonyeau z USA. Čo je to za kňaza?

Otec Patrick je známy svojou vášňou pre Boha, silným životným príbehom, ale aj oduševneným a radostným prejavom. Pôsobí v Detroite a zároveň je aktívny v rámci katolíckej komunity Encounter Ministries. Patrí do nej aj biblistka Mary Healy, ktorá na Godzone konferencii prednášala minulý rok. Myslím, že otec Patrick nám ponúkne silné duchovné impulzy a praktické skúsenosti zo svojej služby.

Téma tohtoročnej konferencie znie jednoducho: SPOLU. Prečo tento výber?

Zdá sa nám to aktuálne vzhľadom na súčasnú situáciu v spoločnosti, ktorá je veľmi polarizovaná. Ježiš však prosil svojho Otca, aby všetci boli jedno, a toto zjednotenie je aj našou veľkou túžbou. Byť zjednotení ako apoštoli vo večeradle, keď dostali dar Ducha Svätého. V histórii môžeme vidieť, že veľké zmeny sa darilo uskutočniť práve vtedy, keď sa ľudia zjednotili.  

Čo bude nasledovať po Godzone konferencii?

Už teraz chystáme Godzone tour, prípravy na ňu trvajú vlastne celý rok. Ešte predtým v júni organizujeme Worship Nights a v lete Godzone Camp. Ľudia nás však budú môcť stretnúť aj na Festivale Lumen, Campfeste, Verím Pane, ale aj v Českej republike na festivale United.