Na rôzne témy

Stará mačka je ako starý človek. Nepotrebuje toho veľa , no sú dni, keď si aj ona  viac uvedomuje, že to s ňou ide dole kopcom. Zje toho málo a väčšinu dňa prespí.  Sem tam sa pomotká po dome a po dvore a rada sa vyhrieva na slniečku. Teplo potrebuje ako soľ. Jej obličky sú mimoriadne citlivé a ak trpia, dajú jej pocítiť, že sa blíži možná smrť.  Stará mačka potrebuje hlavne to, čo všetky mačky. Kúsok lásky, pohladkania.  Príde sama, nemožno ju do ničoho nútiť , príde a sama sa k vám pritúli a vďačne pradie. Mačky sú hrdé, samostatné tvory a že sú falošné , to si vymyslel ten, ktorý sám od falošnosti nemá ďaleko. Sú dni, keď je viac náladová , zádrapčivá a zlostná, hlavne keď žiarli na ostatných členov rodiny. Vtedy jej proste všetko prekáža.  Ani moja Zuzka nie je v tomto smere výnimkou.  Priviezli mi ju z útulku, dolámanú po operácii panvy. Verzie , ako sa ku svojmu zraneniu dopracovala, sa líšia. Možno ju ktosi neľútostne vyhodil z bytu alebo komusi ušla a stratiac orientáciu , zrazilo ju auto. Našli ju mestskí policajti  a postarali sa o ňu. Túto verziu podporuje fakt, že mala od začiatku hygienické návyky. Ešte aj v bolestiach na veterine sa doplazila do mačacieho záchodíka. Lebo mačky sú aj mimoriadne čistotné. Veď sa umývajú ešte aj po každom jedle. Na veterine ju dali do poriadku a veterinár veštecky povedal vedúcej útulku, že bude mať dobrý život.  Aj má. U mňa ako v bavlnke.  Zuzkin príbeh však mohol byť aj iný, pretože nikto vlastne nevie, aký ho mala  pred príchodom do bezpečia. Pokojne mohla žiť aj v kolónii pouličných mačiek .Pouličky to majú veľmi ťažké, denne musia bojovať o živobytie , v zime prakticky bez pomoci dobrých ľudí nemajú šancu prežiť. Večne sa nachádzajú v kolobehu rodenia , ktoré milosrdne ukončí  až človek tým, že ich dá sterilizovať.  Mačkám sa značne  uľaví. Sú presne ako ženy. Takisto cítia únavu , no dokážu aj príkladne vychovať svoje potomstvo. Naučia mláďatá to, čo často nedokáže človek- naučia ich hravosti , naučia ich loviť , pretĺkať sa životom , byť opatrný voči nepriateľom. Nestrpčujme pouličným mačkám život, beztak ho majú ťažký. Zuzka je tu so mnou už 10  rokov,  no jej skutočný vek je vyšší. Postupne zostarla a občas , keď na mňa uprene pozerá , vyslovím nahlas vetu, ktorú už dobre pozná: Chcela si prísť ku mne, však? Aj jej predchodkyňa totiž vyzerala navlas rovnako a držala sa života pri mne zo všetkých síl do poslednej chvíle. Možno je Zuzka jej novým vtelením, ktovie…Starobu na nej badám aj v súvislosti  s myšami, ktorých mi donesie už menej. No možno v mojom okolí ani nie sú , a to je dobre. Pomalšie chodí , viac si pošomre. Ostatné mačky sa jej vyhýbajú, lebo je zlostná , no to je tým, že chce mať svoj pokoj a takisto žiarli a chce ma mať len pre seba. Moje mačky sa väčšinou dožívajú vysokého veku. Dúfam, že tak to bude aj so Zuzkou. Netuším, kedy o ňu prídem a snažím sa na to nemyslieť. Chcela by som, aby tu so mnou bola čo najdlhšie. Chcela by som  sa jej ešte odplatiť za všetko , čím skrášlila a obohatila môj život. Zvieratá žijú prítomnosťou , aj tomu sa od nich môžeme učiť. Možno zo mňa Zuzka párkrát odsala zlú energiu, zobrala na seba moju bolesť a chorobu . Vraj to mačky dokážu. Viem, že veľa vycítia , cítia pocity ľudí. Aj na Zuzke vidím, keď na mňa vytrvalo upiera svoj pohľad a hypnotizuje ma, aby som si ju všimla , že mi chce čosi povedať. Niekedy sa dovtípim, o čo ide ,inokedy si len  domýšľam. Tak tu ešte zostaň, zlatíčko,  urob mi tú radosť a zostaň , veď vieš, že s tebou odíde aj kúsok mňa a že tvoja láska mi takisto svojím dielom okysličuje srdce.