Kostoly Slovenska Nepoužívaných chrámov sú u nás desiatky. Dôvody sa rôznia

Starostlivosť o sakrálne stavby a ich využívanie na Slovensku je v porovnaní s mnohými krajinami na vysokej úrovni. Len málo z nich sa prestalo používať na bohoslužobné účely.

Z celkového počtu 4 181 kostolov a chrámov sa svätá omša, liturgia alebo služby Božie na pravidelnej báze (aspoň raz štvrťročne) konajú takmer v 4 000 z nich.

V tomto príspevku sa sústredíme na nepoužívané kostoly a chrámy, v ďalších pôjde o nedostavané kostoly, kostoly vo výstavbe a o ruiny.

Dôvody, prečo sa kostol nepoužíva

Miestna komunita veriacich vymrela alebo ich je málo na to, aby sa v ich obci konali bohoslužby, prípadne obec zanikla. Príklady:

• Evanjelický kostol v Magnezitovciach (v Kopráši),
• nemecký Evanjelický kostol v Sabinove,
• pravoslávny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v zaniknutej obci Dara pri vodnej nádrži Starina,
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v zaniknutej obci Mochovce pri Jadrovej elektrárni Mochovce.

Nepoužívaný Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v zaniknutej obci Mochovce. Foto: Zdenko Dzurjanin

V obci si veriaci postavili nový, kapacitne väčší kostol. V tejto kategórii je najviac kostolov, napríklad:

• Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch,
• Kostol svätej Margity Antiochijskej v Dlhej,
• Kostol narodenia Panny Márie v Pate,
• Kostol povýšenia Svätého kríža v Košolnej,
• Kostol navštívenia Panny Márie v Jacovciach,
• Kostol svätého Valentína v Ladcoch,
• Kostol svätého Martina, biskupa z Tours, v Granči-Petrovciach,
• Kostol svätých košických mučeníkov vo Fričovciach,
• Kostol svätého Štefana Prvomučeníka v Hendrichovciach,
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi vo Svinici,
• gréckokatolícky Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky v Rakovci nad Ondavou,
• gréckokatolícky Chrám svätého veľkomučeníka Demetera v Hrabskom,
• gréckokatolícky Chrám svätého veľkomučeníka Demetera v Matiaške,
• gréckokatolícky Chrám svätého Michala Archanjela v Kobylniciach,
• gréckokatolícky Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Topoľovke,
• gréckokatolícky Chrám nanebovstúpenia Pána v Šmigovci,
• gréckokatolícky Chrám svätého Michala Archanjela v Topoli (drevený).
   

Nový a starý (nepoužívaný) Kostol svätého Martina, biskupa z Tours, v Granči-Petrovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostol sa po prenesení stal súčasťou skanzenu alebo múzea:

• gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša v skanzene v Bardejove,
• gréckokatolícky Chrám svätého Michala Archanjela v skanzene v Starej Ľubovni,
• Kostol Panny Márie v skanzene v Pribyline,
• pravoslávny Chrám svätého Michala Archanjela v skanzene v Humennom,
• gréckokatolícky Chrám svätej veľkomučenice Paraskevy v skanzene vo Svidníku,
• Kostol svätého Štefana Kráľa v skanzene v Martine,
• Kostol svätej Alžbety Uhorskej v skanzene v Zuberci,
• gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského, vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
   

Pravoslávny Chrám svätého Michala Archanjela v skanzene v Humennom. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostoly a chrámy, ktoré dnes slúžia inému účelu ako pôvodnému bohoslužobnému:

• Kostol povýšenia Svätého kríža – Klarisky v Bratislave (koncertná a výstavná sieň),
• Kostol svätého Víta, svätého Modesta a svätej Krescencie v Bratislave-Rusovciach (kaviareň),
• Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Miloslavove (múzeum),
• Kostol nanebovzatia Panny Márie v Trnave (Západoslovenské múzeum),
• Kostol svätej Heleny v Považskej Bystrici (po požiari v roku 2018 využívaný obzvlášť vo vianočnom období ako betlehem),
• Kostol povýšenia Svätého kríža na Slanickom ostrove (Oravská galéria),
• Kostol všetkých svätých v Ludrovej-Kútoch (detašované pracovisko Liptovského múzea v Ružomberku),
• Kostol Československej cirkvi husitskej v Liptovskej Osade (aktuálne v rekonštrukcii; po nej bude využívaný na kultúrne a spoločenské podujatia).

Nepoužívaný gréckokatolícky Chrám svätého veľkomučeníka Demetera v Hrabskom. Foto: Zdenko Dzurjanin

Odsvätený alebo desakralizovaný kostol a chrám?

V bežnej reči sa na označenie vyššie spomínaných kostolov môžeme stretnúť aj s pojmom odsvätený, prípadne desakralizovný kostol či chrám. Treba však podotknúť, že tieto pojmy Kódex kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (CIC) ani Kódex kánonov východných cirkví (CCEO) nepozná. Ak hovoríme o takýchto kostoloch v cirkevnom prostredí, sú to kostoly a chrámy odovzdané do profánneho užívania.

Rekord v počte takýchto kostolov drží mesto Skalica, má ich až tri: jeden je prázdny (Kostol svätého Pavla Pustovníka), z druhého spravili skladové priestory (Kostol svätého Františka Xaverského v Skalickom hájku) a tretí slúži na koncertné účely (Kostol svätého Františka Xaverského, pôvodne jezuitský).

Kde už Boh nebývaDesiatky nevyužívaných kostolov na Slovensku hľadajú svoje nové určenie

Imrich Gazda

Existuje kategória kostolov, ktoré neboli odovzdané do profánneho užívania a napriek tomu slúžia inému ako pôvodnému účelu: ide o kostoly v Plavnici (Kostol obetovania Pána), Nededzi (Kostol Sedembolestnej Panny Márie) a Rozhanovciach (Kostol povýšenia Svätého kríža), z ktorých sú dnes domy smútku.

Čo sa týka Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, tá pojem „odsvätenie kostola“ nepozná (a nepoužíva ani výraz spomínaný u katolíkov), keďže nie je zadefinovaný v jej aktuálnych cirkevnoprávnych predpisoch. Preto v zásade akýkoľvek evanjelický kostol na našom území sa odsvätiť ani odovzdať do profánneho užívania nedá.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.

Fotografie všetkých kostolov s údajmi nájdete na našej webstránke www.kostolyslovenska.sk.