Lucia Potokárová: Festival Košická hudobná jar potrebuje zmenu, ďalší rozvoj a nový rozmer

Štátna filharmónia Košice (ŠFK) prináša už 68. ročník medzinárodného festivalu Košická hudobná jar (KHJ). Tohto roku sa uskutoční v termíne od 21. mája do 13. júna 2024. V predstihu sme sa porozprávali s riaditeľkou ŠFK o presune termínu festivalu po skončení sezóny košických filharmonikov, ale hlavne o jeho programe a zaujímavých hosťoch.

Tohto roku ste pristúpili k tomu, že festival KHJ začína až po oficiálnom ukončení sezóny, teda až po záverečnom koncerte, ktorý sa uskutoční už 16. mája. Prečo ste sa rozhodli pre túto zmenu? S čím to súvisí a čo vás k tomu viedlo?

Dlhšie som sa zamýšľala nad pôvodným modelom, v ktorom festival Košická hudobná jar na jeden mesiac prerušil koncertnú sezónu Štátnej filharmónie Košice a po jeho skončení pokračovala sezóna ešte zväčša dvoma koncertmi. Myslím si, že ak festival má byť vyvrcholením sezóny, mal by byť aj jeho skutočným záverom. V kalendári Štátnej filharmónie Košice sme ho preto tento rok pilotne naplánovali až po záverečnom koncerte sezóny a uvidíme, ako bude tento nový model fungovať.

Cieľom môjho rozhodnutia je aj jasnejšia komunikácia našej činnosti a zreteľnejšie oddelenie sezóny ŠFK od medzinárodného hudobného festivalu. Dlhodobým cieľom je zabezpečiť stabilné financovanie festivalu a urobiť z neho udalosť skutočne medzinárodného rozmeru – a to ako po programovej, tak aj po interpretačnej stránke. Verím, že Košická hudobná jar má potenciál získať si stabilné miesto na mape prestížnych európskych festivalov.

Koniec koncertnej sezóny bude teda patriť festivalu. Ako by ste ho dramaturgicky zhrnuli?

Košická hudobná jar nie je tematickým festivalom. Festival sa mal od svojich počiatkov líšiť od koncertnej sezóny tým, že má byť obohatený koncertmi komornej i starej hudby a na symfonických koncertoch po boku orchestra Štátnej filharmónie Košice účinkujú medzinárodne uznávaní umelci – sólisti a dirigenti.

Musím uznať, že koncertné sezóny ŠFK už svojím programom aj spoluprácami s renomovanými umelcami dobehli náš festival, z čoho mám obrovskú radosť. Aj preto sme na začiatku postupných zmien prípravy a realizácie Košickej hudobnej jari. Prvou je termínové zaradenie a po tom, ako sa nám, verím, podarí festival aj finančne aspoň čiastočne zastabilizovať, budeme postupne prichádzať s ďalšími novinkami. Cítim, že festival potrebuje zmenu, ďalší rozvoj, nový rozmer.

Koľko času potrebujete na prípravu takéhoto festivalu? Môžete spomenúť špecifiká súvisiace s jeho organizáciou a sú iné ako pri bežných koncertoch sezóny?

Príprava festivalových koncertov je veľmi podobná tým v priebehu sezóny. Verím, že do budúcna budeme mať vytvorené podmienky, aby sme festival pripravovali s väčším predstihom, ako je to dnes. Časť koncertov realizujeme mimo nášho sídla, Domu umenia, čo znamená, že si to vyžaduje inú prípravu aj samotnú produkciu a postprodukciu koncertu.

Poďme teda k jednotlivým koncertom a ich programu. Priestory Východoslovenskej galérie nehostia koncert KHJ po prvýkrát, tentoraz sa predstaví Belfiato Quintet (21. mája). Čím bude tento koncert osobitý?

Po niekoľkých rokoch sa vraciame do priestorov Východoslovenskej galérie na Hlavnej ulici v Košiciach a v prípade priaznivého počasia by sme radi ponúkli návštevníkom komorný koncert na nádvorí VSG. Belfiato Quintet je mimoriadne oceňovaný komorný súbor, ktorého členmi sú poprední hráči Českej filharmónie, orchestra Národného divadla v Prahe ako aj PKF – Prague Philharmonie. Do Košíc prídu koncertovať po prvýkrát s programom českých skladateľov Antonína Rejchu, Pavela Hassa a Antonína Dvořáka. Na tomto koncerte je príťažlivé okrem programu aj samotné zoskupenie hudobných nástrojov, a keďže v Košiciach sa s komornými ansámblami dychových nástrojov nestretávame často, Belfiato Quintet bude nepochybne obohatením.

Slovenský komorný orchester príde 23. mája s Bellom, Dvořákom a Bartókom…

Slovenský komorný orchester koncertoval v rámci festivalu Košická hudobná jar naposledy v roku 2016. Som preto veľmi rada, že sa nám podarilo dohodnúť spoluprácu v aktuálnom ročníku. Program navrhoval umelecký vedúci komorného orchestra Ewald Danel. Obsahuje závažný opus slovenského skladateľa Jána Levoslava Bellu a diela Dvořáka a Bartóka sú reprezentatívnymi opusmi, v ktorých komorný súbor tohto typu dokáže naplno predviesť svoje kvality.

Prečo si podľa vás treba prísť vypočuť Jána Bogdana (28. mája)?

V rámci festivalu sa stále snažím propagovať aj slovenské interpretačné umenie a dávať priestor mladým talentovaným umelcom. Ján Bogdan si priestor na prezentáciu určite zaslúži. Už viackrát sa predstavil ako sólista s košickou filharmóniou a reprezentuje nás aj v zahraničí. Napríklad v sezóne 21/22 debutoval v Charles Bronfman Auditorium pod taktovkou Maestra Lahav Shani, šéfdirigenta Israel Philharmonic Orchestra a Rotterdam Philharmonic Orchestra. Je taktiež vyhľadávaným komorným hráčom. Jeho koncert v rámci KHJ je atraktívny aj tým, že ide o sólový projekt.

Bude koncert Bruckner 200, ktorý sa uskutoční 31. mája, jedným z vrcholov festivalu?

Je to najväčší projekt festivalu a áno, môžeme tento koncert považovať aj za jeho vrchol. Zaznejú tri výnimočné diela troch skladateľských velikánov – všetky v podaní orchestra ŠFK vôbec po prvýkrát v histórii. Ťažiskovým je dielo Antona Brucknera Te Deum. Mimoriadne ma teší, že sme mohli k spolupráci prizvať Slovenský filharmonický zbor, ktorý je vo vynikajúcej kondícii a žne úspechy po celej Európe. Získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a Kirillom Petrenkom na Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden-Badene a koncertoch Berlínskej filharmónie.

Po boku nášho orchestra a SFZ bude na festivale stáť kvarteto renomovaných spevákov – sopranistka Olga Bezsmertna, mezzosopranistka Štěpánka Pučálková, tenorista Peter Berger a basista Tijl Faveyts. Mimoriadne sa teším na naštudovanie nášho šéfdirigenta Roberta Jindru.

Program koncertu Schola Gregoriana Pragensis (4. júna) znie zaujímavo: Sedem dní na Karlovej univerzite. Čo si máme pod tým predstaviť?

Veľmi ma teší účinkovanie pražského mužského vokálneho súboru Schola Gregoriana Pragensis na našom festivale. Súbor patrí medzi popredných svetových interpretov stredovekej duchovnej hudby. Projekt Sedem dní na Karlovej univerzite sa pokúša o náhľad hudobného sveta študenta pražskej univerzity v období zhruba medzi rokmi 1370 až 1450.

Program ponúka pestrý obraz oficiálnej liturgickej hudby, duchovnej tvorby mladých klerikov i skladieb, ktoré vznikali v súvislosti so štúdiom hudobnej teórie. Program okorení aj hudba čisto zábavná, ktorá tiež nezaprie inšpiráciu v liturgickej hudbe. Súbor vedie jeden z bratov Ebenovcov, David, ktorý je profesorom muzikológie práve na Karlovej Univerzite v Prahe.

Počas Dvořákovho Husľového koncertu 6. júna budú zrejme zaujímaví najmä jeho interpreti. Prečo ste spomedzi obrovského množstva sólistov siahli práve po Kristīne Balanas?

Lotyška Kristīne Balanas je vynikajúca mladá huslistka, ktorá má za sebou množstvo súťažných úspechov, spolupráce s orchestrami ako London Philharmonic Orchestra, Bavarian Radio Symphony Orchestra, Orchestre de Chambre de Paris, Royal Philharmonic Orchestra a mnoho ďalších. Veľmi sa mi páči jej interpretačné umenie a som presvedčená, že Dvořákov husľový koncert predvedie s nevšednou bravúrou, vrúcnym citom i strhujúcou energiou. Orchester Štátnej filharmónie Košice povedie nemecký dirigent Alexander Liebreich.

Zaujímavý bude určite večer 9. júna s projektom Labutia pieseň, Košičania si iste ešte pamätajú iný projekt P. Mazalána Už stačí/Ich habe genug, ktorý uvádzalo košické divadlo. Bude to znovu akási syntéza divadelných foriem?

Ide o inscenovaný koncert, nový autorský projekt režiséra Petra Mazalána – Schwanengesang/Labutia pieseň, ktorý vychádza zo skutočného príbehu jeho sestry. Inscenácia citlivým a dokumentárnym spôsobom zobrazí osud 35-ročnej ženy s rakovinou prsníka a zároveň matky autistického dieťaťa. V podaní renomovaného slovenského basistu Petra Kellnera s klavírnym sprievodom Roberta Pechanca zaznejú piesne Franza Schuberta z cyklu Schwanengesang, ktorý je jeho posledným veľkým dielom. Chorú mladú ženu stvárni Táňa Pauhofová, jej matku Jana Oľhová. Dialógy medzi ťažko chorou dcérou a matkou napísala dramatička Jana Bodnárová.

Na záver to bude Večer severskej hudby (13. júna). Prečo práve severskej?

Pôvodne to nemal byť koncert, na ktorom zaznejú diela len severských skladateľov. Avšak pán dirigent Roland Kluttig mi navrhol zaradiť do programu 2. symfóniu švédskeho skladateľa Wilhelma Stenhammara, ktorú sme mimochodom už mali na programe ŠFK. Avšak kvôli pandémii covid-19 sme tento koncert neodohrali. Tematické dramaturgie mám veľmi rada a bude určite zaujímavé ponoriť sa do rôznych nálad troch rôznych autorov severskej hudby. Popri slávnom Klavírnom koncerte Edvarda Griega môžeme spoznať málo frekventovaný opus Jeana Sibelia Oceanidy a osobitý hudobný jazyk švédskeho skladateľa Wilhelma Stenhammara v jeho 2. symfónii.

Je bežné, že koncerty klasickej hudby sa pripravujú na dlhé obdobie dopredu, môžete prezradiť nejakú zaujímavosť, ktorú chystáte v rámci festivalu o rok?

Ako som v úvode rozhovoru už načrtla, verím, že sa nám podarí festival finančne zastabilizovať, a tak plánovať jeho program s väčším časovým predstihom. Jedným z mojich cieľov je, aby sme od nasledujúceho ročníka festivalu mohli do Košíc pozývať okrem zahraničných komorných telies aj hosťujúce zahraničné symfonické orchestre.

Každý orchester má svoje hudobné špecifiká, dramaturgické smerovanie a svoj jedinečný zvuk a farbu. Rada by som preto košickému publiku ponúkla možnosť vypočuť si aj koncerty iných symfonických telies a objaviť rôznorodé interpretačné hudobné zážitky. Takéto rozšírenie festivalu by bolo skvelým spestrením koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice a aj žiadaným odlíšením koncertnej sezóny nášho orchestra a festivalu.

Rozprávala sa: Dáša Juhanová