Martin Navrátil: Pri cestovaní nám pomohlo, že sme sa stali členmi Európskej únie. Červený obal pasu nám otvára dvere (podcast)

Svoje skúsenosti s bezpečným pohybom po svete má aj známy dobrodruh, Martin Navrátil.

V našom podcaste s názvom Európske Slovensko nám o tom, ako sa so slovenským pasom cestuje po Európe či po svete, povedal viac.

Vypočujte si náš nový podcastový formát Európske Slovensko:

Nedávno si bol v Afganistane. S akými problémami sa tam teraz ľudia boria a čo je problematické pre cestovateľov?

Afganistan som navštívil osemkrát a zdôrazňujem to kvôli tomu, lebo som ho zažil, keď tam boli spojenecké vojská a zažil som ho dva týždne predtým, než Taliban zobral celú krajinu do svojej správy. Teraz to bola druhá návšteva po tom, čo vládne tam Taliban a veľa ľudí zaujíma to, či je situácia lepšia a horšia.

Z bezpečnostného hľadiska je to lepšie, lebo Taliban už neútočí tak, ako útočil na spojenecké vojská. Ale čo sa týka práv žien alebo všetkých práv, tu by som povedal, že si spomeňme na všetkých zahraničných alebo domácich politikov, ktorí hovorili, že Taliban bude iný než to, čo bolo v 90-tych, dvetísicich rokoch či v roku 2001... Bohužiaľ, nemýlil som sa, Taliban je úplne rovnaký, len to robí perfektne marketingovo. Dnes musia byť v Afganistane ženy kompletne zahalené, nemôžu chodiť na stredné a vysoké školy, nemôžu pracovať, je zakázaný spev, tanec. Život sa v mnohých aspektoch vrátil. A bude to ešte horšie, hrozí ďalšia občianska vojna.

Z Afganistanu si sa presunul do Južnej Kórey. Čo sa ti tam páči?

Predvčerom som mal presne túto debatu, lebo niektorí mi hovoria, že ma už nemôžu baviť také tie bežné destinácie. Mnoho ľudí má tento pocit preto, lebo cestujem do Afganistanu, do Somálska alebo do Iraku. Ja nepotrebujem byť iný, mne sa to proste páči.

Južná Kórea je civilizovanejšia, bohatšia krajina ako my, je to bohatšia krajina a keby som stratil schopnosť vnímať niektoré veci a tešiť sa z maličkostí, tak prestanem cestovať. Na Južnej Kórey sa mi páči, že to je také malé Japonsko. Kto vníma detaily takej tej presnosti, slušnosti, vie, o čom hovorím. Ale čo úplne ľúbim je miestna kuchyňa. Tá rozmanitosť je úžasná.

Cestovanie si vyžaduje mať pas a do mnohých krajín je potrebné, aby bol platný ešte napríklad aj pol roka po návrate domov. Prečo je to tak?

Vo svete sa počas cestovania môže stať strašne veľa vecí a treba si uvedomiť, že keď niekto povie, že je turista, tak to nie je žiaden spoločenský status. Ľudia si musia uvedomiť, že všetko sa hýbe okolo práva. Párkrát som zažil, že niekto prišiel a mal práve prešlý pas, skončila sa mu tá šesťmesačná platnosť, a tvrdil, že je turista. Ale to ten úradník nevie.

Nikoho nezaujíma, za akým účelom prišiel. Pas je úradný dokument a pravidlá nemajú len teda zahraničné alebo cudzie štáty, ale majú ich takisto aj Slováci, takže je to všeobecný úzus. Neviem, na základe čoho vznikol, ale viem, že to platí viac menej na celom svete a na to si treba dávať extrémne veľký pozor.

Neznalosť zákona neospravedlňuje. Treba sa tomu prispôsobiť a tým, že aj my môžeme mať dva cestovné pasy, tak sa to dá veľmi ľahko vyriešiť.

Slovenský pas je deviaty najsilnejší vo svete. Čo to znamená?

Podľa mňa si ešte stále Slováci neuvedomujú, čo to znamená. A začnem opäť trošku z ďalekej histórie. Možno nie to nie každý bude pamätať, ale ja som tá generácia, ktorá si pamätá, že kedysi neexistovali žiadne nízkonákladové spoločnosti, cestovanie bolo finančne veľmi náročné a bolo náročné aj na víza.

Po príklad nemusíme chodiť ani ďaleko do sveta. Kopec európskych krajín nám zavádzalo víza. Pamätám si, ako sme museli čakať v daždi v Bratislave od pol piatej ráno, aby sme sa dostali do radu. Anglicko nám zavádzalo víza, Fínsko nám zaviedlo nám víza, Švajčiari uvažovali, že zavedú víza. Treba si uvedomiť, že východná Európa bola v 90. rokoch taká, ako my možno dnes vnímame krajiny od nás ďalej na východ, teda ako priestor na lacnú pracovnú silu, ktorá sa, nech sa nikto nenahnevá, nevedela správať vo svete. Z východu prichádzali drogy, prostitúcia a tak ďalej...

Víza sme potrebovali všade, napríklad aj do strednej Ázie, čo je Kazachstan, Uzbekistan, Turkmenistan. Voľakedy som vybavoval víza pol roka, kým som ich získal a stálo to päťsto eur. Dnes potrebujem víza už len do Turkménska, čo je vlastne taká druhá Severná Kórea, ale Kazachstan aj Uzbekistan či Kirgizsko sú bez víz. Ale to nie je kvôli tomu, že máme slovenský pas, že nás vnímajú ako slovanstvo, to v žiadnom prípade.

Veľmi nám v tomto pomohlo to, že sme sa stali členmi Európskej únie a ten červený obal nám otvára dvere. Každým rokom je to stále lepšie a lepšie, viď minulý rok Tichomorie do takmer všetkých tichomorských ostrovov nepotrebujem víza. A keď ich potrebujem, stačí si ich vybaviť priamo na hranici. Toto je niečo, čo si ľudia nedokážu uvedomiť. Ten, kto to zažil, musel chodiť na veľvyslanectvá, a keďže sme tie veľvyslanectvá nemali na Slovensku, museli sme chodiť do Viedne... Koľko času a peňazí to bralo? To bolo šialené.

Azda najhmatateľnejšie výhody pri cestovaní po EÚ sú spoločná mena euro, roaming, za ktorý zaplatíme rovnako ako doma či európsky preukaz zdravotného poistenia. Ako to vnímaš ty z praktického hľadiska?

Kto povie, že v tom nevidí praktickú praktickú záležitosť? Stačí si len povedať, že keď idem do nejakej krajiny, ktorá má inú menu, tak koľko času trávia ľudia, aby si našli výhodný kurz? Napríklad, keď ideme do Prahy, ľudia hľadajú zmenárne, lebo každý vie, že niekde sa ich pokúšajú oklamať, že treba vymeniť toľko a toľko peňazí. A toto je na celom svete. Prídem do Thajska a viem, že keď zamením povedzme 20 eur, tak to má inú výmennú hodnotu ako 50 alebo 100 eur, čiže stále to prepočítavame. V tomto je to jedna obrovitánska výhoda.

Pri roamingu viem, že budem telefonovať za tú istú sumu aj keď som napríklad v Dánsku.

A pri zdravotnom poistení človek ušetrí kopec peňazí, lebo si nemusí kupovať zdravotné poistenie, ako keď ide povedzme do krajín, ktoré sú mimo - Gruzínsko, Turecko, Thajsko a tak ďalej. V tomto prípade fakt neviem nájsť nevýhodu.

Tým, že žijem cestovaním a beriem aj klientov, lebo máme cestovku, tak nech sa na mňa nikto nehnevá, ale to sú samé veľké bonusy, ktoré si možno nie každý uvedomuje, kým nezačne cestovať. Napríklad nájsť si správnu poistku, keď idem do Číny alebo do Ameriky, ktorá vám pokryje absolútne všetko, je náročné. S týmto zdravotným preukazom je to brutálne jednoduché. A easy peasy.

Čo sa ešte v podcaste Európske Slovensko dozviete?

• Ktoré krajiny v Európe navštevuje najčastejšie?
• Čo sa mu páči na sprevádzaní?
• Aký je rozdiel v tom vybavovať a sprevádzať zájazd v krajinách Európskej únie a v tretích krajinách?
• Ako si spomína na obdobie, keď boli v Európe hranice?

Viac si vypočujte v našom podcaste.

Podcast Európske Slovensko vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.