Viete, koľko nás stojí strata jedného talentovaného človeka? Štát prichádza o hodnotu vo výške 2 843 000 eur
Podľa analýzy VAIA (Výskumná a inovačná autorita) stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka štát prichádza odhadom o hodnotu vo výške 2 843 000 eur. Podobnú hodnotu štát získava pri prilákaní a udržaní vysokoškolsky vzdelaného človeka zo zahraničia. Ako teda talenty prilákať? Odborníci debatovali na konferencii venovanej Plánu obnovy, vede, výskumu a inováciám na Slovensku.
Riaditeľka odboru talentových politík z Úradu podpredsedu vlády SR Viktória Skřivánková konštatovala, že najväčší záujem je o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí vedia Slovensku pomôcť s troma rôznymi transformáciami, ktorým ako krajina čelíme. „Je to jednak klimatická transformácia, digitálna transformácia a takisto je to aj transformácia súvisiaca so zmenou hospodárskeho modelu. Takže, ktokoľvek so schopnosťami, vedomosťami a prístupom, kto je schopný k týmto trom transformáciám prispieť, je pre nás zaujímavý a mali by sme oňho ako krajina zabojovať,“ povedala.
Pohltia nás čínske fondy?
Zástupca jedného z najväčších zamestnávateľov, Štefan Rosina z Matadoru podotkol, že žijeme v dosť turbulentnej dobe a je čas sa konečne prestať na Slovensku hádať. Aktivity majú okrem Európy, aj v Ázii a v južnej a severnej Amerike a tak, keď to nejde u nás, tak podľa jeho slov idú radšej inde. „Mrzí ma to, že Matador má 850 výskumných pracovníkov v Čechách. Mohli byť na Slovensku, keby tu boli vytvorené iné podmienky,“ povedal.
Tvrdí, že Európska únia sa rozhodla "odpriemyselniť" Úniu. „Podobný proces bol aj v Anglicku. Pamätáte možno v minulom storočí sa prudko sekol priemysel a odvtedy, poviem to na rovinu, nie je ani jedna britská značka na trhu. Ja som automobilový človek, tak používam fakty z automotívu. Všetky značky boli prevzaté nemeckými, francúzskymi a inými výrobcami,“ dodal s tým, že podobný scenár hrozí teraz v Európskej únii a všetky značky budú preberať čínske a ázijské fondy.
Nepáči sa mu, že ako krajina musíme chodiť do Bruselu prosiť o peniaze. „To je strašné, toto nikdy nebolo, to mi trochu vadí, že my ako keby sme zabudli na tvorbu vlastného produktu, vlastnej sily, vlastnej konkurencieschopnosti. A to je to slovo - konkurencieschopnosť, ktoré trošku chýba tomu Plánu obnovy,“ dodal.
Pomôžu národné projekty?
Mária Bieliková, ktorá vedie Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) zdôraznila, že dôležitá je v tejto oblasti kontinuita. Podľa nej máme mnohé veci už dobre rozanalyzované a máme na čom stavať. „Som presvedčená, že keď nebudú naše firmy dobre inovovať, nebudeme ekonomicky na tom dobre, tak ani to školstvo, ani zdravotníctvo ani nič nepôjde, lebo nebudeme mať na to zdroje. Keď tu vygenerujeme dostatok bohatých ľudí, ktorí zbohatli svojou prácou a svojím podnikaním, tak oni to budú tej spoločnosti vracať. Preto musíme veľkú časť už dnes, lebo už nie sme v udržiavacom režime, venovať dlhodobej budúcnosti,“ myslí si.
Priznala, že keď sa snaží zlákať nejaké talenty zo zahraničia, tak do tohto prostredia ísť nechcú. Išli by len pod podmienkou, že môžu niečo zmeniť. Navrhuje spustiť niekoľko príkladových národných projektov. „Veď firmy to tak robia. Idem do spolupráce s nejakým a čo urobím? Dám si s ním malý pilot. Zaplatím za to niečo, no neriešim to. Keď to vyjde, tak pokračujem, keď to nevyjde, idem ďalej,“ povedala a dodala, že jedným z takýchto príkladových projektov môže byť pokúsiť sa niečo spraviť s umelou inteligenciou na Slovensku.
Prekvapivý prieskum
Podľa riaditeľky odboru talentových politík Úradu podpredsedu vlády SR Viktórie Skřivánkovej sú pri rozhodovaní, kde chce talentovaný človek žiť, hlavnými faktormi príležitosti, infraštruktúra a prítomnosť iného talentu. Sekundárnymi je následne kvalita krajiny, sociálneho systému, prípadne jednoduchosť imigračných pravidiel, ktoré má daná krajina nastavené.
Minulý rok realizovali prieskumu medzi zahraničnými študentmi na vysokých školách. Zistili napríklad, že polovica zahraničných študentov sa počas svojho štúdia dostáva do kontaktu s diskrimináciou, či už zo strany študentov alebo vyučujúcich. „Takisto keď sa rozprávame o talente z Ukrajiny a teda akým spôsobom sme boli schopní ako krajina uchopiť túto situáciu. Ja by som povedala, že sme ju boli schopní uchopiť najlepšie, ako sa v danom bode dalo, vzhľadom na to, že naša schopnosť integrovať cudzineckú populáciu bola v tom bode oveľa nižšie, ako je teraz. A práve nanešťastie kvôli vypuknutie vojenského konfliktu na Ukrajine, sme aj my ako krajina čelili výzve, ako vlastne zvládnuť vysoký prílev zahraničnej pracovnej sily, akým spôsobom im vytvoriť podmienky,“ konštatovala.
Vo videu sa dozviete, čo nám na pracovnom trhu chýba a ako (ne)vieme udržať talenty zo zahraničia.