Prečo Slovensku hrozí vyhodenie z EÚ, čo s tým má Občan S a prezidentka Čaputová alebo o budúcnosti EÚ ako ju poznáme_. Ako sa už Ficovi podarilo vykostiť KDH a ako Sulíkov osud naznačuje, čo nás ešte čaká_.

Richard Sulík zhodil poslednú masku – definitívne prezradil, že patrí medzi konzervatívcov a suverenistov (TU a TU) a nie medzi liberálov, čo sa doteraz prejavovalo len v rámci mocenského boja vo vnútri strany odstraňovaním všetkej konkurencie, ktorá by zaviedla progresívnu agendu do SaS. Richard Sulík skúsil presadiť konzervatívnu a suverenistickú agendu aj vo vzťahu k ekologickým mimovládkam a to jeho bojom a presadením šiany ekologických aktivistov ako štátnej doktríny Matovičovsko-Sulíkovskej vlády jeho bojom proti Občanovi S; model ktorý sa snaží zopakovať aj súčasná vláda. Komu ani to nestačilo, ako dôkaz, nech si spomenie, že súčasným politickým partnerom sulíka je Alojz Hlina, bývalý šéf KDH. Lebo aj súčasná vláda je konzervatívno-suverenistická tak ako bola aj Matovičovsko-Sulíkovská. Richard Sulík je zakladateľ konzervatívno-suverenistického populizmu na Slovensku a možno aj v Európe – len sa mu dlho darilo klamať telom na antiFico agende. Komu nestačí ani tento dôkaz, nech si uvedomí, že Matoviča splodil Sulík (voľby 2010) a Kuffovcov splodil Matovič (voľby 2016) a aj Demokratov nešťastných splodil Matovič (voľby 2020); Sulík je tak spoločným predkom slovenského politického populizmu a zídenia a ohrozenia Európskej cesty. Začalo to bojom proti Eurovalu, pokračovalo bojom proti Občanovi S a vidíme ako chce pokračovať ďalej.

Treba si však uvedomiť, že Európska únia je projekt, ktorý nečaká a ktorý si ide ďalej. V Európe platia isté pravidlá – hovorí sa im primárne právo Európskej únie a to sa ďalej delí na písané (medzi ktoré patrí napr. Lisabonská zmluva) ale aj nepísané (to sú zásady a pravidlá, ktoré vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora EÚ).

Medzi nepísané pramene primárneho práva Európskej únie však patrí napríklad aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp.zn,C-416/10 (TU), Slovenskému občanovi známeho aj ako kauza Pezinská skládka. Zásada, že záujmy verejnosti majú prednosť pred ekonomickými záujmami developerov sa tak stal oficiálnym prameňom primárneho práva EÚ. Vďaka poslednému rozsudku Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva bolo definitívne rozhodnuté, že ekologické mimovládky majú právomoc žalovať štáty EÚ pre nedodržiavanie environmentálneho práva (TU). Richard Sulík a dnes po ňom Tomáš Taraba naznačujú, že to nechcú rešpektovať a netaja sa ambíciami „reformovať“ Európu; čo znamenajú reformy v podaní Richarda Sulíka však už vieme – povalenie vlád, ktorých je súčasťou. Rozhodnutia slovenských súdov naznačujú, že aj v tejto oblasti budeme čoskoro zdrojom poučenia a nie nasledovaniahodným príkladom (TU)  to je dôsledok Sulíkovho boja proti Občanovi S. čo to bude znamenať, ak sa boj štátu a politikov rozšíri zo Sulíka verzus Slávik na vláda verzus ekologické mimovládky už všetci tušíme. Ale vďaka klimatickým seniorkám zo Švajčiarska, Zuzane Čaputovej a Občanovi S zo Slovenska vieme, že v tom aktívni občania a mimovládky zohrajú významnú rolu. A ak budú porazené, rozhodne nie bez boja.

Ekologické mimovládky sa stali novým kľúčovým hráčom určujúcim budúcnosť Európy a ich postoj a názory sú už dnes vplyvné a do budúcna budú aj rozhodujúce. Na Slovensku to otestovala aj Zuzana Čaputová, ale aj Občan S a Richard Sulík.  Nie je preto jedno, či ste s aktivistami za dobre alebo za zle – či už ako firma tak aj ako vláda. A to sme v situácii, kedy sa vláda a mimovládky vzájomne hecujú do konfliktu. Občan S má jasno – demokracia, proeurópske smerovania a ďaleko od politiky; zvyšok Slovenska sa však zdá politike a aj tomuto konfliktu venovať chce. Tak si počkajme, čo z toho bude.

To má však priamy dopad na Európsku úniu – v Európe „staré“ štáty dávajú jasne najavo, že si neželajú revíziu pravidiel a nechcú zvrátiť doterajší vývoj EÚ. Konzervativisti a suverenisti sú obzvlášť silní v krajinách bývalého Východného bloku. Nemci a Česi už začali veľmi jasne tlmočiť názory Západu na Slovenskú cestu (TU) a tým je ukázanie dverí von z EÚ.

Richard Sulík sa už preukázal ako efektívny rozbíjač vlád, ktorých bol členom; teraz si zobral za svoj cieľ rozbitie Európskej únie. Avšak ako Občan S sa mu vzoprel a dokázal ho efektívne eliminovať a preukázať falošnosť jeho naratívov, tak sa voči takýmto praktikám vzoprie občianska spoločnosť naprieč celou Európou. To je však len začiatok. Začal sa celoeurópsky hodnotový zápas o Európu a jej podobu; začal sa zápas, ktorý buď skončí federalizáciou Európy alebo rozbitím Európskej únie ako ju poznáme.

Richard Sulík svojim bojom proti občanovi S spôsobil, že Slovensko sa stalo v tomto smere pokusným laboratóriom Európy. Európa si už skúsila aj BREXIT a má aj skúsenosti s Orbanizáciou členskej krajiny. Veľmi jasne dala najavo, že na Slovensku nebude tolerovať ani jedno ani druhé ale naopak bude chcieť, aby sa Slovensko jasne vyfrarbilo a buď bolo v jadre Európy alebo aby sme odišli, a neboli ďalším zdrojom zhubných procesov v EÚ. Tým je dané aj to, že Slovensko ostáva pokusným laboratóriom Európy a to, čo sa bude diať na Slovensku bude do veľkej miery určujúce aj pre zvyšok Európy. Len na nás je, či budeme pre zvyšok Európy nasledovaniahodným príkladom alebo odstrašujúcim zdrojom poučenia, kde sa druhí budú učiť na našich chybách.

Slovenská produkcia je na úrovni promile percenta HDP celej EÚ. Ak si niekto myslí, že sa za Slovenskom bude cnieť – tak sa mýli. Tak ako nikto nie je okúzlený Richardom Sulíkom (okrem neho samotného a členov jeho sekty), tak ani nikto v EÚ nie je zvedavý a nikomu nechýbajú to, čo sa označuje za „stredoeurópske karpatské móresy“.

Bývalá ale aj súčasná vláda naštartovala procesy, ktoré sa prejavia prekreslením politických máp na Slovensku – už nebude určujúce SMER a antiSMER ale proEÚ (teda progresívno-liberalistický smer) alebo antiEÚ (teda konzervatívno-suverenistický smer).

Vidíme, že Robo Fico nelenil a skutočne KDH politicky vykostil (TU), proste progresívno-liberálne sily pochopili, že KDH je pre nich škodná a začali proces vzďaľovania sa. Tak má KDH len dve možnosti – kolaborantstvo so súčasnou vládou alebo politickú bezvýznamnosť. Výsledkom možno bude, že KDH nahradí SNS vo vláde a celé Slovensko bude šťastné, že to vlastne vôbec zle nedopadlo. Progresívci v tom, že už nebudeme ani takí nekultúrni a aj Fico bude rád, že všetci zrazu zistíme, že on a jeho SMER vlastne nikdy nebol až také zlo, za aké ho vykresľovali Matovičovci, čím dosiahne aj politickú pomstu a súčasne aj rehabilitáciu a de facto akceptáciu ako menšie zlo za daných okolností a tým definitívne sa všetci zmierime s jeho prítomnosťou vo verejnom priestore. Aj takto môže vyzerať politické vykostenie KDH a prekreslenie politickej mapy po prezidentských voľbách. HLAS je v situácii, že musí brániť svoje pozície predsedu parlamentu voči nárokom SNS a svoju novú definíciu bez Petra Pelegríniho. A to robí z Róberta Fica kľúčového hýbateľa domácej politiky na Slovensku.

Vykosťovať KDH však začal už Sulík – veď alfa a omega (prvý a posledný) volebnej kandidátky bolo duo Sulík a bývalý predseda KDH Alojz Hlina. Sulík teraz nastavuje politiku a nastavenie SaS ako politického hráča nielen v EÚ Sulíkom v Europarlamente ale aj doma cez svojho parťáka Hlinu. Preto ak si niekto dnes nevie predstaviť obrat KDH smerom do vlády, nech je osud Sulíka a Hlinu mementom. Čaká nás ešte veľa prekvapení, Možno sa ešte aj tá SaS bude uchádzať o to byť partnerom tejto vláde; veď majú veľa názorových a politických prienikov.

Len pred nedávnom sa v Gruzínsku spustili veľké protesty medzi proruskou vládou a proeurópskou občianskou spoločnosťou (TU). To nevyhnutne čaká aj Slovensko ale aj celú Európu; ide o európsku variantu americkej občianskej vojny; celospoločenský konflikt, ktorý má dať Únii charakter na ďalších pár storočí. Dnes sa hlasuje v parlamente o zákone o mimovládkach – dnes sa rozhodne akou cestou sa vydá Slovensko. Či cestou spájania a mieru alebo cestou spoločenského konfliktu; či cestou proeurópskej integrácie alebo cestou, ktorá v konečnom dôsledku skončí síce suverenitou Slovenska avšak to znamená vystúpením z EÚ. Dnes sa rozhodne, či Slovensko pôjde cestou kultúrnych vojen alebo spoločenského zmieru. Situácia je nová v tom, že nerozhodujú progresívci svojou woke agendou, ale konzervativisti svojim revizionizmom.

Taký malý lajtmotív – hlavným pilierom EÚ je sloboda pohybu kapitálu; zákon o mimovládkach označujúcich mimovládky za cudzích aktérov je bariérov v slobodnom pohybe kapitálu v rámci EÚ a to na základe politickej diskriminácie.

Aj Taliansko nám ukazuje – aký bude výsledok; aj Meloniová musela voči svojej politickej rétorike obrátiť o 180 stupňov – ale má výsledky rýchlo rastúcej ekonomiky a tak bude môcť dôveryhodne vysvetliť, prečo „zmenila názor“ – a tým dôvodom je prosperita Talianska, Zdá sa, že na Slovensku podobný ekonomický zázrak nehrozí, čo spôsobí že konzervatívno-suverenistický pohľad na Európu bude spojený s chudobou a stratou príležitostí. A to vyhraje voľby progresívcom o štyri roky – ak slobodné voľby ešte budeme mať. Ak vystúpime z EÚ, vôbec to nemusí byť samozrejmosť.

Ako to dopadne nám naznačuje aj sám Richard Sulík – na Slovensku ho odstavil aj Občan S ale aj vlastná strana. Tá ho teraz posiela na odstrel do eurovolieb do europarlamentu. Je jedno, čo vraví Richard Sulík, dôležité je ako dopadol. Čudujem sa len, že sme sa na Slovensku na jeho prípade nepoučili a chceme kolektívnu historickú lekciu.

Držme si klobúky a berme pukance – divoká jazda začína.

Marcel Slávik; Občan S, demokrat a Európan.