18.4.2024 13:19 | 5G siete
Video

Rozširovanie 5G sietí na Slovensku: Čo treba vedieť o zmenách (otázky a odpovede)

Zdroj: istock a úprava redakcia

V prehľadnej podobe vám prinášame odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa spájajú s expanziou novej siete.

Slovenský trh čaká v nasledujúcom období masívne budovanie 5G sietí, ktoré sa postupne rozšíria aj do mnohých malých obcí či na cesty. Už v najbližších mesiacoch bude aj na Slovensku spustená nová vývojová fáza 5G sietí, používané môžu byť ďalšie frekvencie a dve konkurenčné mobilné siete sa postupne zmenia v jednu. V tejto súvislosti sa ľudia môžu obávať zvýšenia úrovne elektromagnetického žiarenia a toho, či nepresiahne dovolené hodnoty.

V podobe otázok a odpovedí vám prinášame všetko podstatné, čo by ste mali vedieť o zmenách. Téme sme sa podrobne venovali v samostatnom článku:

Ako je to s dostupnosťou 5G na Slovensku dnes a ako sa zmení do konca roka?

Za posledný rok výrazne 5G pokrytie u slovenských operátorov narástlo. V prípade O2 už prekročilo 70-percentnú hranicu populácie. V Orangei ide o 65,6 percenta populácie a oznámil, že do konca roka pokryje 80 percent obyvateľov.

Telekom zatiaľ pokrýva 52,1 percenta populácie. 4ka má 5G len v pár mestách a dosahuje asi 10-percentné pokrytie. Buduje však 5G sieť na vyšších frekvenciách, ktoré sa horšie šíria.

Aké 5G siete u nás aktuálne fungujú?

Operátori u nás prevádzkujú 5G siete, ktoré si na signalizáciu pomáhajú staršími 4G sieťami. Čistá 5G sieť u nás v bežnom režime ešte nefunguje. V minulých mesiacoch ju v obmedzenom režime spustil Telekom – pre potreby Technickej univerzity v Košiciach.

Pre klientov ju chce tento rok spustiť Orange. Tiež bude dostupná iba v obmedzenom režime. Postupne sa však začne rozširovať.

fotogaléria
5G siete sa v nasledujúcich rokoch výrazne zlepšia. Už nebudú potrebovať pomoc 4G sietí. Zdroj: istock

Utíchli už obavy ľudí, ktorí sa báli rizík pri 5G?

V minulých rokoch niektorí ľudia uverili falošným správam či dezinformáciám o škodlivosti 5G sietí pre ľudské zdravie. V zahraničí začali dokonca ničiť stožiare či infraštruktúru operátorov. Minulý mesiac český web E15.cz upozornil na prípad v Ostrave-Michálkoviciach. Kuriózne je, že obec a niektorí obyvatelia požadovali zbúranie existujúcej základňovej stanice. Tá poskytuje signál všetkých operátorov pre približne šesťsto obyvateľov. Dôvodom je, že sa žiadatelia boja 5G. Ľudia by však prišli o signál, prípadne by sa kvalita služby značne zhoršila, keby prijímali signál len z okolia.

Podobné prípady sa môžu vyskytnúť v nasledujúcom období aj u nás. Rovnaké to bolo aj počas pandémie a obavy postupne utíchli. Dôležité je, aby operátori vysvetľovali ľuďom prínosy novej technológie.

Rastie počet vysielačov mobilného signálu na Slovensku?

Áno, počet vysielačov kontinuálne rastie z roka na rok. Na Slovensku fungujú 2G, 4G a 5G siete a v prevádzke je ešte 3G sieť O2, ktorá postupne skončí. V posledných rokoch pritom počet vysielačov narastal, keďže operátori zlepšovali pokrytie signálom na vidieku, O2 si dobudovávalo sieť a nové vysielače stavia aj 4ka. Práve tým, že na trh vstúpil ďalší hráč v podobe 4. operátora, ich počet sa zvýšil minimálne o stovky.

Vplyv na to má aj dopyt po mobilných dátach – operátori musia posilňovať siete, aby zvládali nápor klientov a zároveň chcú mať mobilný internet takmer všade. Teda aj na cestách či na železniciach treba budovať nové vysielače.

Aké frekvencie slovenskí operátori využívajú pre mobilné siete a aký je medzi nimi rozdiel?

Mobilní operátori u nás štandardne využívajú viaceré frekvencie. Ide o 700, 800, 900, 1 800, 2 100, 2 600 a 3 400 – 3 800 MHz. Nie ku všetkým pásmam má prístup každý z hráčov. V zahraničí sa využívajú aj frekvencie nad 20 GHz, u nás sa nateraz o ich použití neuvažuje.

Nižšie frekvencie majú väčší dosah, je ich menej a väčšinou prinášajú menšiu kapacitu. Hodia sa aj na pokrývanie menej obývaných plôch a ciest. Vyššie frekvencie sa horšie šíria a prinášajú väčšiu kapacitu, preto sa používajú skôr na pokrývanie husto obývaných oblastí.

Podľa zvolených frekvencií závisí celkový počet vysielačov, ktoré bude musieť vybudovať. Čím vyššie frekvencie operátor využíva, tým viac vysielačov musí spustiť. Operátori postupne pridávajú ďalšie vysielače v iných frekvenčných pásmach – podľa toho, ako rastie dopyt zo strany klientov.

fotogaléria
Pri nižších frekvenciách stačí menej vysielačov, ponúkajú však menej kapacity. Zdroj: istock

Bude počet vysielačov na Slovensku aj naďalej rásť?

V krátkom čase by mal počet vysielačov klesnúť. O2 a Telekom totiž začnú zdieľať siete a budú využívať rovnakú infraštruktúru. Samotný štátny regulátor odhaduje, že počet vysielačov klesne o viac než tisíc.

Traja najväčší operátori dosahujú vysoké pokrytie mobilných sietí už teraz. Existujúce vysielače môžu posilňovať o novú technológiu a len v obmedzenej miere musia stavať novú infraštruktúru. Po dokončení zdieľania O2 a Telekomu bude počet vysielačov nižší. Postupne sa však bude pravdepodobne mierne ich počet na trhu zvyšovať.

Operátori chcú neustále zlepšovať pokrytie a jedným z trendov je používanie malých, interiérových vysielačov na dokrytie miest, kde prirodzene signál horšie preniká ako sú nákupné centrá, garáže, podchody či tunely...

Počet vysielačov nemá vplyv na to, aká je intenzita elektromagnetického žiarenia v prostredí. Podstatný je vyžiarený výkon.

TIP: Dôležité fakty v kocke prináša naše video:

Video sa načítava...

Ako je to so žiarením vysielačov?

Dôležité je to, aké množstvo energie vyžarujú jednotlivé vysielače. Menšie vysielače s menším výkonom vedia fungovať efektívne a signál dokážu posielať presne tam, kde je potrebný. Najmä v mestách dáva zmysel budovať aj menšie vysielače, ktoré sú úspornejšie. Pokrytie ponúkajú len tam, kde je to potrebné.

Každá jedna základňová stanica musí prejsť schvaľovaním. Dôležitá je vyhláška ministerstva zdravotníctva číslo 534 z roku 2007. V nej sú uvedené „akčné hodnoty elektromagnetického poľa“, ktoré nesmú byť prekročené. Keby ich operátor prekročil, nedostane povolenie na prevádzkovanie daného vysielača.

Testujú sa výkony vysielačov pred spustením?

Áno. Deje sa to vtedy, keď provider spúšťa novú základňovú stanicu alebo každé tri roky. Na dodržiavanie pravidiel dohliada Úrad vedúceho hygienika rezortu na ministerstve dopravy.

Merania v teréne vykonáva Úrad verejného zdravotníctva, alebo aj neštátne subjekty. Podmienkou je, aby osoba, ktorá vykonáva merania, mala odbornú spôsobilosť a osvedčenie na výkon takýchto meraní.

Ako sa zvýšilo žiarenie po spustení 5G?

Juraj Roščák z Úradu verejného zdravotníctva a odborník na oblasť neionizujúceho elektromagnetického žiarenia sa vyjadril k tomu, či sa zvýšila úroveň elektromagnetické žiarenia po masívnom spúšťaní 5G.

„Na základe skúseností a poznatkov z praktických meraní pri bežnej základňovej stanici umiestnenej niekde na streche obytného domu, prípadne inej budovy, možno skonštatovať, že pri bežnej konfigurácii vysielacieho systému s použitím pásiem 2G, 3G (toto sa už dnes vypína a prevádzka končí, pozn. red.) a 4G doplnenej o technológiu 5G v priestoroch takejto strechy dochádza v priemere k navýšeniu úrovne intenzity elektrického poľa o cca 10 %. Týka sa to však iba blízkych priestorov priamo na streche, teda veľmi blízko anténnych systémov. V priestoroch s bežným pobytom a pohybom osôb je navýšenie zanedbateľné oproti konfigurácii bez 5G,“ povedal Roščák.

Aj odborník z Výskumného ústavu spojov Roman Ščehovič uviedol, že sa mierne zvýšili namerané intenzity po spustení 5G.

„Po spustení ďalších sietí v pásmach 700 MHz, ako aj zmene sietí v už používaných pásmach 1800 MHz a 2100 MHz, kde sa prešlo z 2G a 3G na 4G a 5G, sa zvýšila intenzita v meraných miestach o približne tretinu až polovicu, teda napríklad z 1 V /m (voltov na meter) na 1,3 až 1,5 V/m,“ popisuje svoje skúsenosti z praxe.

fotogaléria
Po spustení 5G sa mierne žiarenie zvýšilo. Stále sa však hlboko pod dovolenými limitmi. Zdroj: istock

To je stále pritom hlboko pod prípustnými limitmi. Prirodzene je expozícia elektromagnetickým poľom vyššia v mestách ako na vidieku. Povolený limit pre frekvencie v rozsahu nad 2 GHz je až 61 V/m.

Aký je rozdiel medzi krátkodobou a dlhodobou expozíciou elektromagnetického žiarenia?

Krátkodobá expozícia je preskúmaná dobre a jej následky sú známe. V správe medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) je uvedené, že elektromagnetické polia môžu prenikať do ľudského tela, pričom zvyšujú teploty v exponovanom tkanive.

Telo sa vie prispôsobiť zvýšeniu teploty a dokáže regulovať svoju vnútornú teplotu. Pri prekročení určitej úrovne môže vyvolať vážne zdravotné účinky – úpal či popáleniny. Ak sa dodržia pravidlá, ICNIRP popisuje, že expozícia 5G nespôsobí žiadne poškodenia.

Čo sa týka dlhodobej expozície, nikto nedokázal, že dlhodobé vystavenie sa elektromagnetickému poľu môže byť pre človeka škodlivé – a preto nikto nestanovil žiadne limity pre takúto expozíciu.

Ako je to aktuálne s limitmi pri žiarení?

Reálna expozícia, teda hodnoty elektromagnetického poľa, ktoré sa dnes u nás nachádzajú, sú mnohonásobne nižšie ako tie, ktoré sú najvyššie prípustné a ktoré stanovuje vyhláška.

„Bežne v bytoch a domoch meriame hodnoty nižšie ako 1 V/m na meter. Maximálne hodnoty, ktoré pri meraniach v obydliach nachádzame, sú okolo 4 až 5 V/m,“ popisuje svoje skúsenosti odborník Roman Ščehovič.

Stanovené limity sa menia v závislosti od frekvencie. Pre frekvenciu 400 MHz je stanovená akčná hodnota 28 V/m, pre 800 MHz je to 38,9 V/m a napríklad pri frekvenciách nad 2 GHz je akčná hodnota až 61 V/m.

Dá sa požiadať o premeranie intenzity žiarenia?

Ak si myslíte, že elektromagnetické žiarenie je vo vašej lokalite príliš silné, máte možnosť nechať si to premerať. Na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva je zoznam certifikovaných odborníkov, ktorí sú odborne spôsobilí na meranie intenzity elektrického poľa pre účely hodnotenia jeho vplyvu na zdravie človeka.

Meranie intenzity elektromagnetického žiarenia v domácnosti sa dá objednať ako platená služba. Pokiaľ by sa pri meraní potvrdilo, že hodnoty sú skutočne privysoké, ich meranie môžete použiť ako argument pri podávaní podnetu na Úrad verejného zdravotníctva.

Na článku spolupracovali Ján Trangel a Filip Hanker. Podporené Science+