Ako budú žiť ľudia na Marse? Prebehla simulovaná misia na Zemi, v tíme boli aj Slováci

Lety človeka na Mars budú veľmi riskantné. Aby sa vesmírne agentúry dokázali dostatočne pripraviť, rôzne inštitúcie organizujú simulované misie na Mars. Jednu takúto misiu uskutočnilo Rakúske vesmírne fórum v spolupráci s Arménskou vesmírnou agentúrou. V tíme, ktorý riadil priebeh misie, boli aj dvaja slovenskí vedci Katarína Molnárová a Matej Poliaček.

Experiment AMADEE-24 bol predstavený na stránke Rakúskeho vesmírneho fóra.

Príprava na budúce misie

Lety do vesmíru predstavujú veľmi náročnú úlohu. Preto pri ich plánovaní musia vesmírne agentúry dopodrobna zanalyzovať každý detail – od technickej až po organizačnú stránku. Pri takýchto prípravách sa využívajú poznatky z predošlých misií. Avšak čo ak je chystaná misia prvá svojho druhu? Príkladom je let človeka na Mars.

V takom prípade sa pristupuje na simulované misie uskutočnené na Zemi. Sériu podobných misií uskutočnilo aj Rakúske vesmírne fórum v spolupráci s Arménskou vesmírnou agentúrou (AASA). Naposledy uskutočnená misia nesie označenie AMADEE-24 a podieľali sa na nej aj dvaja slovenskí vedci Katarína Molnárová a Matej Poliaček. Experimentu sa celkovo zúčastnilo 6 odborníkov a trval 2 týždne.

Vedci testovali robotické vozidlá, komunikačné systémy, odoberali vzorky pôdy i usadenín a v uzavretých priestoroch pestovali vlastné potraviny v bioreaktoroch. Aby bol experiment čo najpresvedčivejší, pohyb mimo základne bol povolený iba v skafandroch.

Misia sa uskutočnila na juhu Arménska na skalnatej náhornej plošiny v provincii Ararat. Oblasť bola vybraná z dôvodu, že morfologické útvary a minerály sa podobajú marsovskému povrchu.

Organizačný tím dúfa, že výsledky testov prinesú cenné poznatky pre budúce vesmírne misie.

Slováci ako dôležitá súčasť misie

Katarína Molnárová sa zúčastnila už aj predošlej misie AMADEE-18, kde pôsobila ako pozemná podpora a vzdialená podpora vedy (RSS). Počas poslednej misie AMADEE-24 zastávala podľa tlačovej správy funkciu RSS pre projekt Staying Alive, ktorý viedla Univerzita v Brémach.

Cieľom projektu Staying Alive bolo sledovať, ako astronauti interagujú so systémom podpory života a ako fyzicky a psychicky zvládajú jeho údržbu. Pri riešení problémov so systémom pozorovali prínosy AI asistenta.

Úlohou koordinátora RSS bola aktívna komunikácia s ľuďmi z univerzity, príprava experimentu a jeho bezproblémový priebeh. Katarína Molnárová mala tiež na starosti sledovanie a zaznamenávanie všetkých udalostí pri prebiehajúcich experimentoch.

Matej Poliaček pôsobil podľa správy pre médiá v rámci podporného tímu GOST, ktorý sa nachádzal priamo v Arménsku. Úlohou tímu bolo udržiavanie bezpečnosti astronautov, zavedenie a údržba komunikačnej infraštruktúry, zabezpečenie habitatu a jeho okolia, vykonávanie vedeckých experimentov a koordinácia návštevníkov na začiatku a konci misie.

Tím zároveň zabezpečoval komplexnú logistiku celej misie v Arménsku a obsluhoval robotické rovery mimo experimentov vykonávaných astronautmi.