Vedci kvantifikovali, ako otepľovanie Arktídy prispieva ku globálnemu otepľovanie. Závery sú katastrofálne
Arktída sa otepľuje takmer štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta a tento jav má zásadný dopad na dosiahnutie globálnych teplotných prahov stanovených Parížskou dohodou.
Globálne otepľovanie je závažným problémom, ktorému ako ľudstvo čelíme. Veľká časť ľudí popiera, že ľudská činnosť zásadne ovplyvňuje to, ako sa mení klíma. Ale ešte väčšia časť populácie vrátane vedcov hovorí presný opak.
Názor, že globálne otepľovanie je problém, zastávajú aj politici. Ešte v roku 2015 bola prijatá takzvaná „Parížska dohoda“, v ktorej sa politici dohodli na tom, že ľudstvo potrebuje zabrániť tomu, aby globálne otepľovanie narástlo o menej ako 2 stupne °C v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciu, pričom sa usiluje o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 stupňa Celzia. No skutky, ktoré robia politici, vyzerajú tak, ako keby sa na tomto cieli nedohodli. Dôvod je jednoduchý, na to, aby bola naplnená Parížska dohoda, tak musia prijímať nepopulárne opatrenia, do ktorých sa im moc nechce.
Situácia je vážnejšia, než sme si mysleli
Najnovšia práca vedcov z University College London (UCL) neprináša ale dobré správy, upozorňuje portál European Geosciences Union. Vedci sa rozhodli kvantifikovať, akú úlohu zohráva otepľovanie Antarktídy na otepľovanie vo zvyšku sveta.
Arktída sa totiž otepľuje takmer štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta a tento jav by mohol mať zásadný dopad na dosiahnutie globálnych teplotných prahov stanovených Parížskou dohodou. Znamená to, že teplotný prah 2 stupne Celzia môže byť dosiahnutý o osem rokov skôr, ako by tomu bolo bez rýchleho otepľovania Arktídy. Výsledky štúdie boli zverejnené v časopise Earth System Dynamics, ktorý je voľne prístupný pod záštitou Európskej geovednej únie (EGU).
Vedci vytvorili alternatívne klimatické modely, v ktorých rýchle otepľovanie Arktídy nenastáva. Porovnali teploty z týchto hypotetických modelov s modelmi „reálneho sveta“ a preskúmali, ako rýchlo by boli prekročené kritické teplotné prahy Parížskej dohody o 1,5°C a 2°C. Tento prístup im umožnil špecificky zhodnotiť dopad arktického otepľovania na časové rámce prekročenia teplotných prahov. Zistili, že v modeloch bez rýchleho otepľovania v Arktíde boli prahové hodnoty prekročené o päť a osem rokov neskôr, ako sú ich „reálne“ plánované dátumy 2031 a 2051.
Neprehliadnite
To ale nie je jediný záver ich práce. Rovnako zistili, že neúmerne rýchle otepľovanie Arktídy, známe ako arktické zosilnenie, pridalo k prognózam neprimeranú neistotu, pretože odchýlky v modelových projekciách pre región sú väčšie ako pre zvyšok planéty.
„Naša štúdia kvantifikuje veľký dopad rýchleho otepľovania Arktídy na moment, kedy pravdepodobne prekročíme kritické klimatické prahy. Otepľovanie Arktídy tiež pridáva značnú neistotu do predpovedí klímy.“, uviedol Alistair Duffey.
Vedci tiež upozorňujú, že arktické otepľovanie spôsobuje nesúmerné neistoty v predpovediach, keďže variabilita projekcií modelov pre tento región je väčšia než pre zvyšok planéty. Spoluautorka štúdie Julienne Stroeve vysvetlila, že lokálne dopady na Arktídu by nemali byť prehliadané:
„Globálne zvýšenie teploty o 2°C by v Arktíde znamenalo zvýšenie priemernej ročnej teploty o 4°C a v zime až o 7°C, čo by malo hlboké dôsledky pre miestnych ľudí a ekosystémy.“, dopĺňa Julienne Stroeve z UCL.
Okrem toho, rýchle otepľovanie v Arktíde má globálne dôsledky, ktoré v tejto štúdii nie sú zohľadnené, vrátane stúpania hladiny morí a rozmrazovania permafrostu, čo vedie k uvoľňovaniu väčšieho množstva uhlíka do ovzdušia.
Komentáre