Progresívci naprieč Európou naštartovali kampaň A v ťažkých časoch podrývajú Západ

Poslanci Európskeho parlamentu prijali minulý týždeň rezolúciu, v ktorej žiadajú, aby sa právo na potrat stalo súčasťou Charty základných práv EÚ.

Prijaté uznesenie tiež vyzýva krajiny s prísnejšou potratovou legislatívou, ako sú Malta či Poľsko, aby okamžite zrušili svoje obmedzenia interrupcií.

Súčasťou rezolúcie je aj volanie po tom, aby zdravotníci už nemohli odmietať niektoré typy zdravotných zákrokov na základe výhrady vo svedomí.

Ideovo sa europoslanci odvolávajú na prezidenta Emmanuela Macrona a Francúzsko, ktoré právo na potrat pred časom zakotvilo do svojej ústavy.

Pokiaľ ide o slovenských europoslancov, tak rezolúciu podporili Martin Hojsík a Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska, progresívny europoslanec vo farbách EPP Vladimír Bilčík a Eugen Jurzyca z SaS.

Proti boli europoslanci za KDH (Lexmann, Štefanec), Peter Pollák z OĽaNO a nezaradení Milan Uhrík a Miroslav Radačovský.

Europoslanci za Smer Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová sa niekam vyparili a nehlasovali. Tak ako sa im to pri tomto type tém stáva často.

Z pohľadu reálnych dôsledkov nepredstavuje prijatá rezolúcia žiaden zásadný prelom. Na to, aby sa právo na potrat dostalo do Charty základný práv EÚ, by bol potrebný súhlas všetkých členských krajín. A to v dohľadnej budúcnosti nehrozí.

Politická rovina tohto kroku však určite stojí za pozornosť.

Progresívci naprieč Európou s touto témou očividne odštartovali kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu a inšpirovaní Macronom si z nej urobili svoju novú vlajkovú loď.

Rezolúciu drvivou väčšinou podporili frakcie ako Renew, Zelení, Progresívna aliancia socialistov a demokratov a GUE/NGL, kde má tento politický prúd silné zastúpenie. Smutné je, že sa k nim pridali aj niektorí europoslanci EPP.

Potraty by mali byť súčasťou Charty základných práv EÚ aj podľa Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej, ktorá je štvorkou na kandidátke Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu.

Na európskej úrovni sú najzapálenejšími bojovníkmi kultúrnych vojen progresívci.

Spor o prístup k potratom je už desaťročia súčasťou politického zápasu. Prijatá rezolúcia v Európskom parlamente je však ukážkou toho, ako sa jedna strana tohto sporu radikalizuje.

Koncept práva na potrat ako základného ľudského práva je eticky neprijateľný. Základným ľudským právom, o ktorom hovoria všetky medzinárodné dokumenty, je právo na život a potrat je s ním v jednoznačnom rozpore.

Potraty sú dnes v mnohých krajinách s nejakými obmedzeniami dovolené nie preto, že sú základným ľudským právom ženy. Takto to ešte donedávna nevideli ani zástancovia liberálnej potratovej legislatívy. 

Legálnosť potratov sa skôr obhajovala riešením kolízie dvoch práv, práva na život a práva na súkromie, a nezmyselnosťou trestania žien za podstúpenie potratu.

Progresívci však teraz obhajobu interrupcií posúvajú na novú, radikálnejšiu úroveň.

Navyše je zjavné, že progresívni politici naprieč Európou sú pripravení zvyšovať tlak a využívať európske inštitúcie na presadzovanie agendy, s ktorou by si na národnej úrovni v mnohých štátoch ani neškrtli.

Toto je dobré si uvedomiť. Pretože práve konzervatívci sú často obviňovaní z toho, že vedú zbytočné kultúrne vojny, ktoré v ťažkých časoch podrývajú súdržnosť Únie.

Lenže je to inak. Na európskej úrovni sú najzapálenejšími bojovníkmi kultúrnych vojen progresívci. Oni prichádzajú s iniciatívami, ktoré v mnohých obyvateľoch EÚ vyvolávajú zdesenie a nútia konzervatívcov reagovať.

Pričom tento progresívny pochod európskymi inštitúciami sa nezastavuje ani v časoch, keď Západ čelí Putinovej invázii na Ukrajinu a eskalujúcej kríze na Blízkom východe.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú eurovoľby dôležité.