Kam sa podejú stromy, keď sa svet pre ne stane nehostinným miestom?

Umelec Oto Hudec sa vo svojej tvorbe už roky konzistentne zaoberá tým, čo sa stalo so svetom. Ako je možné, že si ľudstvo svojím správaním ničí pôdu pod nohami aj vzduch, ktorý dýcha – a čo sa s tým dá robiť.

To platí aj pre projekt, ktorý pripravil pre Bienále v Benátkach, jednu z najsledovanejších udalostí vo svete umenia. Pre verejnosť sa začína koncom tohto týždňa a Oto Hudec tentoraz upriamuje pozornosť na stromy.

Prečo práve na ne? Ľudia majú podľa neho k stromom zvláštne silné puto, ba možno dokonca silnejšie než k mnohým iným formám života.

Inak si nemožno vysvetliť ani príbehy, ktoré zbiera a ktoré predstaví aj v Benátkach. Jeden z nich pochádza zo Slovenska.

Príbehy o tom, ako je aj zdanlivo nemožné možné

„Pre mňa sú stromy skutočne čarovné. Ich krása, dlhovekosť, mnohé spôsoby, ktorými nám a celému ekosystému pomáhajú – pričom ony samy sú ekosystémom –, akosi k sebe ľudí priťahujú,“ hovorí Oto Hudec v rozhovore s Juliou Hillovou.

Americká aktivistka sa preslávila v 90. rokoch, keď vyliezla na Lunu – tisícročnú sekvoju vždyzelenú v Kalifornii. Strávila tam nasledujúcich 738 dní. Na dvoch malých plošinách prežila mrazy, búrky aj horúčavy, až kým sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o ochrane celého územia so vzácnymi stromami.

„Ukázala, že aj zdanlivo nemožné je možné,“ hovorí Oto Hudec. Intenzívny vzťah k stromom má už veľmi dlho, vidno to v jeho tvorbe, kde sa priebežne objavujú v rozličných situáciách.

Príbeh sekvoje vždyzelenej a jej záchrankyne Julie Hillovej, ktorá sa stala inšpiráciou pre mnohých ďalších, je len jedným z viacerých, ktoré ho počas rokov zaujali. Sú medzi nimi ďalšie – napríklad mohutný dub letný, nazývaný aj Vládca juhu, z