Prelomová správa o transgenderizme pre britské zdravotníctvo Deti sú zneužívané v diskusii dospelých a odborníci sa boja vyjadriť názor, uvádza lekárka

Hilary Cassová, bývalá predsedníčka organizácie združujúcej britských pediatrov, desiateho apríla publikovala svoju správu o starostlivosti o neplnoletých, ktorí trpia pocitmi nesúladu svojej vnútornej identity so svojím biologickým pohlavím.

Cassovú vypracovaním tejto správy na konci roka 2019 poverila britská Národná zdravotná služba (NHS), čo je systém verejného zdravotníctva vo Veľkej Británii. Správa mala zistiť, či pacienti trpiaci rodovou dysfóriou dostávajú tú najlepšiu možnú starostlivosť.

Mala sa taktiež pokúsiť zodpovedať otázku, prečo v Británii v poslednom desaťročí došlo k exponenciálnemu rastu žiadateľov o takúto liečbu. (V rokoch 2011 až 2012 bolo takých žiadostí menej ako 250, v rokoch 2021 až 2022 počet vzrástol na viac než 5-tisíc.)

Pediatrička v rámci prieskumu preverila dostupnú prax a uskutočnila rozsiahly program spolupráce s mladými ľuďmi, rodičmi, klinickými lekármi a ďalšími pridruženými odborníkmi. V záverečnej správe poverila Univerzitu v Yorku, aby vykonala sériu nezávislého systematického vyhodnotenia existujúcich dôkazov a nový výskum, ktorý by staval na dôkazovej základni.

Finálna verzia správy je písaná pokojným jazykom, ale z jej obsahu je jasné, že Cassová ostro kritizuje súčasnú prax starostlivosti o neplnoletých pacientov trpiacich rodovou dysfóriou.

Ako pripomína Echo, Cassovej správa je dôležitá preto, že vyšla vo Veľkej Británii, navyše pod záštitou služby NHS, ktorá je na ostrovoch široko uznávaná. Jej závery teda nie je možné ignorovať.

Dlhodobé účinky blokátorov nepoznáme

Lekárka napríklad odsudzuje predpisovanie blokátorov puberty. Tieto látky sa niekedy predpisujú deťom s cieľom pozastaviť telesné zmeny súvisiace s dospievaním, kým si pacient utriedi svoje pocity v súvislosti so svojou rodovou identitou a rozhodne sa, či chce podstúpiť tranzíciu.

S takouto praxou však Cassová nesúhlasí, keďže samotná skutočnosť, že pacient začne užívať blokátory puberty, ho predurčuje na to, aby v ceste za zmenou pohlavných znakov pokračoval. Takto podľa nej dopadne „veľká väčšina“ detí, ktoré blokátory začnú užívať.

Pediatrička upozorňuje, že dlhodobé účinky ich užívania nie sú vôbec preskúmané a že existujú relevantné obavy, že „môžu zmeniť trajektóriu vývoja psychosexuálnej a rodovej identity“. Blokátory pre deti po mnohých rokoch napokon NHS aj vplyvom doterajšieho výskumu dr. Cassovej minulý mesiac zakázala.

Cassová úplne neodsudzuje prax predpisovania hormónov opačného pohlavia, čo býva druhým krokom po nasadení blokátorov puberty, ale tvrdí, že by sa tak malo diať iba vo výnimočných prípadoch a ideálne až po dovŕšení dospelosti pacienta.

Zmena prístupu k transgenderizmuBritskí lekári nesmú deťom predpisovať blokátory puberty, prikázala služba NHS

Michal Lukáč

Na problém sa treba pozerať širšie

V starostlivosti o ľudí trpiacich rodovou dysfóriou sa má podľa nej pristupovať holisticky. Je chybou, ak sa vnímanie tejto terapie zúži na stotožnenie pacienta s jeho vnímanou rodovou identitou a na následnú tranzíciu.

„Sústreďujeme sa výlučne na medicínske zásahy. Niektorí mladí dospelí nám hovoria, že ako mladší by boli radi vedeli, že existuje viac spôsobov, ako byť trans, než len binárna medicínska tranzícia,“ povedala pre Guardian.

Možné príčiny tohto stavu sa majú hľadať aj inde. Cassová navrhuje hľadať riešenia problému napríklad v širšej oblasti psychosociálnych problémov, medzi ktoré patrí napríklad šikana alebo rozpad rodiny. 

Upozorňuje tiež, že skúmanie či spochybňovanie svojej rodovej identity je v období dospievania normálne a nemusí nevyhnutne viesť k zdravotníckym zákrokom. Ľudia však aj pod vplyvom internetu, sociálnych sietí či politickej diskusie zostávali bez rady a sprevádzania relevantných medicínskych odborníkov, čo bolo tiež príčinou vysokého rastu počtu žiadostí o rodovú tranzíciu.

„Biológia sa za posledných pár rokov nezmenila, takže to nie je tak, že tá by bola príčinou. (...) Musíme veľmi vážne premýšľať o vplyve sociálnych médií. Prebiehalo veľmi nebezpečné ovplyvňovanie a poskytovali sa veľmi nevyvážené informácie. Niektorým deťom bolo povedané, že rodičia tomu nerozumejú, takže sa museli od nich aktívne odlúčiť. Všetky dôkazy pritom ukazujú, že podpora rodiny je kľúčom k ľudskému blahu,“ uviedla pre Guardian.

Cassová sa už v predbežnej správe vydanej pred dvoma rokmi venovala aj tzv. „sociálnej tranzícii“, teda tomu, keď sa k človeku pristupuje ako k opačnému pohlaviu vrátane používania iného rodu a mena. Táto pasáž je teda okrem lekárov relevantná aj pre širšiu verejnosť, napríklad učiteľov alebo rodičov.

Lekárka o tejto praxi pochybuje, pretože podľa nej môže mať výrazný vplyv na psychické rozpoloženie dieťaťa a utvrdiť ho v tom, že má podstúpiť tranzíciu. Deti, ktoré sociálnu tranzíciu podstúpili, by podľa nej mali byť vyšetrené lekárom.

Systém zdravotnej starostlivosti má podľa nej venovať zvýšenú pozornosť aj ľuďom, ktorí chcú podstúpiť detranzíciu, teda vrátiť sa k svojmu biologickému pohlaviu. Odporúča, aby pre tento proces vznikol špeciálny systém.

Zmena trendu?Ako sa Veľká Británia spamätáva z transgender ošiaľu

Michal Lukáč

Deti ako futbalová lopta v toxickej diskusii

Cassová sa v správe venovala aj tomu, v akom stave je verejná debata na túto tému. Považuje ju za mimoriadne toxickú, pretože existuje len málo oblastí, kde sa odborníci tak silno boja vyjadriť svoj autentický názor na tému pre hrozbu očierňovania a šikany.

Lekári sa podľa jej vyjadrení boja zachovať v tejto otázke opatrnejší postoj, aby neboli označení za „transfóbnych“ alebo obvinení z toho, že presadzujú „konverznú terapiu“.

„Toxicitu diskusie udržiavajú dospelí a to je samo osebe nespravodlivé voči deťom, ktoré sa uprostred nej ocitli. Deti sa zneužívajú ako futbalová lopta, pričom je to táto skupina, ktorej by sme mali prejavovať viac súcitu,“ uviedla lekárka.

Problém pri tvorbe komplexnej správy nastal vtedy, keď sa Cassová pokúsila získať dáta o 9 000 deťoch a dospievajúcich, ktorí boli liečení na genderových klinikách. Hoci predchádzajúci minister zdravotníctva zmenil legislatívu, aby odborníkom umožnil prepojiť údaje o osobách pred tranzíciou a po nej, zber dát bol zmarený. Všetky oslovené kliniky okrem jednej odmietli kontaktovať svojich bývalých pacientov, aby od nich získali povolenie na poskytnutie údajov.

„Myslím, že to bolo koordinované a motivované ideológiou. Nebol na to žiaden podstatný dôvod. Takže mi ostáva len skonštatovať, že to tak spravili preto, že spracovanie týchto dát nepovažovali za dobrý nápad,“ myslí si Cassová.