Osamelosť Václava Havla
Film Tady Havel, slyšíte mě? je citlivo nakrútený príbeh o veľkom mužovi, ktorého zmysel pre povinnosť odsúdil na existenciálnu samotu.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Václav Havel vždy priťahoval kameru a on, hoci v skutočnosti plachý, chápal filmovanie samého seba ako prejav absurdity, ktorá ho sprevádzala celým životom.
Videl som niekoľko filmov o ňom a všetky sú dobré vrátane toho posledného s názvom Tady Havel, slyšíte mě? Iste aj vďaka režisérom, ale hlavnou príčinou je samotný Havel. Jeho osud je totiž taký výnimočný ako on sám.
Predošlé filmy boli o Havlovi ako o spoločenskom či politickom fenoméne – Havel ako disident, Havel ako prezident. Tento posledný je iný. Je to film o človeku, ktorý odchádza zo života v ústrety smrti, chce sa na ňu pripraviť, ale bráni mu v tom jeho zmysel pre povinnosť. Ľudia si vyžadujú jeho prítomnosť a on neodmieta. Byť prezidentom je dočasná úloha, ale byť bývalým prezidentom, „to je na doživotie“, hovorí len napoly žartom.
Jedinou vzburou voči osudu je nakrúcanie filmu Odcházení. A zo záberov z nakrúcania sa stáva metafora: Havel
