Zaujímavý je už samotný pôvod slova stres, ktorý veľa napovedá o tom, ako sa cítime, ak ho práve zažívame. Pôvod slova stres nájdeme v latinskom slove strictus, ktoré možno chápať ako „niečo stláčať, zvierať.” V anglickom jazyku slovu stress prináleží celá rada významov ako nepohoda, tlak, pnutie.
So stresujúcimi situáciami sa stretáva každý z nás takmer denne. Podľa štatistík je stres významným faktorom vzniku mnohých, najmä takzvaných civilizačných ochorení, kde najvýznamnejší podiel tvoria kardiovaskulárne a onkologické ochorenia.
Nemusíme ho však vnímať len ako nevyhnutné zlo. „Stres je prirodzenou reakciou nášho tela v krízových situáciách a pomáha čeliť nebezpečenstvu, alebo sa mu vyhnúť," hovorí odborníčka bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Blažová.
Čítajte viac Okamžitá stopka úzkosti a paniky. Vyskúšajte tento postup, funguje perfektne
Dobrý sluha, ale zlý pán
Pri stresovej reakcii dochádza v našom organizme k vyplavovaniu viacerých hormónov: adrenalínu, noradrenalínu, kortizolu, dopamínu. Tie pomáhajú zvládať rôzne príjemné aj menej príjemné situácie. Medzi fyzické prejavy pri vyplavení „stresových“ hormónov patrí zvýšený krvný tlak, zrýchlený pulz, zvýšené svalové napätie, potenie, príval energie.
Problémom je, že to, čo nás má chrániť, pri dlhodobom pôsobení poškodzuje organizmus. „Stres sa stáva rizikom pre naše duševné aj fyzické zdravie v prípade, ak trvá dlho, opakuje sa, teda stáva sa chronickým a dochádza k možnosti vzniku psychosomatických ochorení," tvrdí odborníčka.
Za stres môže najčastejšie nadmerná pracovná záťaž, zdravotné problémy, problémy v osobnom živote, nepriaznivá ekonomická situáci, ťažké životné udalosti, napríklad strata blízkej osoby, sociálny a spoločenský tlak, štúdium, skúšky v škole.
Prejavom chronického stresu sú bolesti hlavy, nevoľnosť, hnačky, bolesť na hrudi, stuhnuté svalstvo, tiky, brnenie v končatinách, sťažené plytké dýchanie, podráždenosť, hnev, frustrácia, problémy s koncentráciou, zabúdanie, pocit neistoty, bezmocnosti, ohrozenia, panika, prejedanie sa alebo nechuť do jedla, vyhýbanie sa zodpovednosti, problémy so spánkom, agresivita, výbuchy hnevu, častý plač, vyhýbanie sa spoločnosti.
Čítajte viac Zatočte konečne s osamelosťou. Tipy, ktoré vás vytiahnu zo zdrvujúcej samoty
Účinná liečba stresu
Ako možno stres „liečiť“? Päť nasledujúcich rád nie je ničím prevratným, avšak často na ne zabúdame. Možno postačí, keď si uvedomíme, čo nám môže skutočne pomôcť a začneme sa tým aj riadiť.
Pohybová aktivita: prospieva srdcu a cievam, tiež zlepší krvný obeh a podporí uvoľňovanie endorfínov, čo spôsobuje zlepšenie nálady. Samotná pohybová aktivita slúži aj ako rozptýlenie a pomáha nám vymaniť sa z cyklu negatívnych myšlienok. Vyberajme si taký druh pohybu, ktorý nám spôsobuje radosť.
Dostatok spánku: je veľmi dôležitý pre naše telesné a rovnako aj pre naše duševné zdravie. Mali by sme si dopriať sedem až osem hodín spánku.
Pravidelný a vyvážený stravovací režim: zahŕňa pestrú stravu, bohatú na dôležité živiny. Je dobrým základom a predpokladom, že naše telo aj psychika zvládnu záťaž, ktorá sa na nás kladie v pracovných povinnostiach aj v osobnom živote.
Sociálna podpora: zdieľanie svojich pocitov s blízkym človekom, prípadne v spoločenstve ľudí s podobnými životnými situáciami pomôže odbúrať stres a ľahšie sa vyrovnať s ťažkosťami, ktoré prežívame.
Plánovanie a organizácia času: sú potrebné pre lepšie zvládanie povinností v práci, v škole či domácnosti. Vhodnejšie je, ak si stanovíme menšie, čiastkové a reálne ciele, aby sme sa vyhli zbytočnému stresu z veľkého objemu práce, ktorý ani nie sme schopní vykonať.