Odborník o demografickom prepade Slovensko sa už poklesu obyvateľstva nevyhne, nepomohol by ani výraznejší nárast plodnosti

Na Slovensku sa vlani narodilo menej ako 49-tisíc detí, čo je najmenej za celú históriu samostatnosti. 

„Z reprodukčného veku odchádzajú početné generácie žien narodené v 70. rokoch a nahrádzané sú výrazne menej početnými generáciami zo začiatku tohto milénia,“ vysvetľuje tento pokles v rozhovore demograf Branislav Šprocha. 

V rozhovore hovorí aj o tom, čo to bude pre Slovensko znamenať do budúcna a ako by sa dal tento vývoj zvrátiť. 

Prekvapil vás vývoj v minulom roku?

Pokles počtu živonarodených detí nás v roku 2023 až tak neprekvapuje, no jeho dynamika je predsa len o niečo väčšia, ako sme očakávali. V podstate už v našich nedávnych prognózach, ktoré vznikali v období pandémie, sme pokles očakávali, no úprimne musíme dodať, že nie až taký výrazný v medziročnom priemere. 

Na druhej strane tento aspekt je do určitej miery podmienený špecifickou situáciou, ktorá vznikla v posledných rokoch a nebolo možné ju plne v čase vzniku prognózy zohľadniť.

Aké sú jeho hlavné príčiny?

Sú spojené predovšetkým so zmenšovaním reprodukčnej základne Slovenska, teda nastávajú v dôsledku znižujúceho sa počtu žien v reprodukčnom veku, keď z neho odchádzajú početné generácie žien narodené v 70. rokoch a nahrádzané sú výrazne menej početnými generáciami zo začiatku tohto milénia, keď sa rodilo historicky najmenej detí. 

Posledný rok tiež priniesol zastavenie rastúceho trendu plodnosti a jeho mierny pokles. Predpokladáme, že sa to prejavilo aj v roku 2023. Čiže pod uvedený vývoj sa podpísali oba uvedené faktory, aj keď prvý menovaný je rozhodujúcim.

Ako sa na vývoji pôrodnosti prejavil covid? Je možné, že ak by neprišiel, videli by sme tento prepad pod 50-tisíc narodených detí už skôr?

Plodnosť v podstate až do roku 2021 rástla a dynamika tohto oživenia bola celkom významná. Je potrebné si uvedomiť, že plodnosť reaguje na zhoršujúce sa podmienky s určitým odstupom, a preto, paradoxne, ešte v najhoršom pandemickom roku Slovensko zaznamenalo najvyšší rast plodnosti za posledné obdobie. 

Na druhej strane bolo jasné, že výrazný pokles sobášnosti najmä v roku 2020 spolu s celkovou negatívnou spoločenskou a epidemiologickou situáciou sa musia s odstupom času prejaviť aj na pôrodnosti a plodnosti. 

Pokles pôrodnosti by aj pri pokračujúcom raste plodnosti vzhľadom na spomínané zužovanie reprodukčnej základne na Slovensku prišiel určite aj bez pandémie. Respektíve ak porovnáme vývoj v rokoch 2020 a 2021.

Mali sme už niekedy v histórii podobný prepad?

Prepady v počte živonarodených detí na Slovensku nie sú žiadnou novinkou. V podstate nemusíme ísť tak ďaleko do histórie, veď už v prvej polovici 90. rokov došlo k veľmi výraznému poklesu pôrodnosti.

Menej žien, menej detíPôrodnosť sa na Slovensku prudko prepadla, môže za to inflácia a vojna, no aj demografia

Kristína Votrubová

Dá sa z minuloročného prepadu vyvodiť nejaký trend?

Keďže pokles nie je podmienený len znížením plodnosti, ale predovšetkým do značnej miery kontinuálne sa zmenšujúcim počtom žien v reprodukčnom veku, ktorý bude aj ďalej pokračovať, je ďalší pokles počtu živonarodených detí podľa môjho názoru generálnym trendom v najbližších rokoch, možno až desaťročiach. 

To, ako dynamicky a v akom rozsahu bude prebiehať, však bude závisieť aj od toho, ako sa bude vyvíjať aj samotná intenzita rodenia detí. Nedá sa však predpokladať, že by hoci aj významnejšie priblíženie plodnosti k hranici dvoch detí mohlo tento všeobecný trend zvrátiť – môže ho len zmierniť.

Aká je podľa najnovších dát úhrnná plodnosť?

Posledné údaje máme ešte z roku 2022, keď dosiahla 1,57 dieťaťa na ženu, kým rok predtým to bolo 1,64 dieťaťa. Za rok 2023 ešte v čase tohto rozhovoru nie sú dostupné všetky potrebné údaje, aby sme ju vedeli spoľahlivo vypočítať.

Jednou z príčin prepadu je aj zmenšovanie reprodukčnej základne. Keď sa pozrieme na vekovú pyramídu, toto zmenšovanie bude ďalej pokračovať. Rozbieha sa teda naplno starnutie slovenskej populácie?

Ako som už povedal, pokles počtu žien v reprodukčnom veku na Slovensku prebieha už približne dve desaťročia a bude aj ďalej pokračovať vzhľadom na nastavenie vekovej pyramídy, a teda početnosť už narodených kohort žien. 

Starnutie populácie Slovenska už prebieha pomerne dynamicky aj bez ohľadu na to, či došlo k poklesu alebo nárastu pôrodnosti v posledných rokoch. Pri pohľade na tento proces je potrebné si uvedomiť, že nie je len výsledkom nízkej pôrodnosti, ale aj prítomnosťou rôznopočetných generácií vo vekovej pyramíde a predlžovania života. Plodnosť a pôrodnosť tak predstavujú len jednu časť tejto skladačky.

Čo ďalšie sem patrí?

Slovensko dynamicky starne predovšetkým v dôsledku toho, akú nerovnomernú má vekovú štruktúru. Do seniorského veku sa dostávali početné generácie zo 40. a 50. rokov, narodilo sa veľmi málo detí v posledných už takmer troch desaťročiach a navyše v produktívnom veku máme ďalšiu populačnú vlnu zo 70. rokov, ktorá bude dynamiku starnutia ovplyvňovať v 30. a 40. rokoch. 

K tomu musíme pripočítať predlžovanie života, oficiálne údaje hovoria len o veľmi nízkych migračných ziskoch zo zahraničia. Viaceré zdroje pritom skôr naznačujú, že by sme mali hovoriť o úbytkoch. Tieto faktory spoločne pôsobia a stoja v pozadí dynamického starnutia slovenskej populácie.

Európska pôrodnosťPlodnejší je západ a sever. Na východe a juhu obyvateľstva ubúda

Erik Potocký

Predikcie Európskej komisie hovoria o tom, že Slovensko do roku 2100 príde o milión obyvateľov. Môže podľa vás ešte niečo tento vývoj zmeniť?

Poklesu počtu obyvateľov sa Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhne. Či to bude až o jeden milión obyvateľov, si netrúfam vzhľadom na taký dlhý časový horizont predikovať. V každom prípade tento trend poklesu bude veľmi problematické zmierniť.

O zmene za danej situácie je možné hovoriť len vo veľmi hypotetickej rovine, keď by došlo k súhre viacerých veľmi priaznivých okolností. K nim by okrem výrazného, až nereálneho oživenia plodnosti musela patriť aj pomerne veľká zahraničná migrácia.

Nezostáva nám teda nič iné, iba prijať fakt, že nás čaká demografická zima?

Neviem, či by som to nazval demografickou zimou, pretože rovnakými výzvami prechádzajú v podstate takmer všetky najvyspelejšie krajiny sveta. 

Spoločnosť sa jednoducho musí pripraviť na skutočnosť, že bude dynamicky starnúť, že v produktívnom veku bude významne menší počet osôb a že počty živonarodených detí budú prinajlepšom stagnovať, minimálne v najbližších rokoch dôjde skôr k ďalšiemu poklesu.